Tragická smrť generála Milana Rastislava Štefánika 4. mája 1919 spôsobila ťažký šok v novovytvorenom československom štáte. V osobe generála Štefánika zahynula jedna z najvýznamnejších osobnosti československého odboja počas prvej svetovej vojny a celkom určite najvýznamnejšia slovenská politickí osobnosť tej doby.  Pre osobnosť takého formátu bolo potrebné vytvoriť dôstojné miestom posledného odpočinku. Štefánik bol spoločne s talianskymi letcami pochovaný  11. mája 1919 na Bradle, kopci, ktorý sa vypína medzi Brezovou a jeho rodnými Košariskami.Výber miesta pre Štefánikov hrob nádherne okomentoval Dušan Jurkovič:

Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“

Na ich hrobe bola navŕšená kamenná mohyla. To však bol iba začiatok.  Pri príležitosti 5. výročia jeho smrti bol na Bradle položený základný kameň novej monumentálnej mohyly. Jej tvorcom bol blízky Štefánikov priateľ a známy architekt Dušan Jurkovič.  So stavbou sa začalo 11. júla 1927. Mohylu stavali 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Mohyla je zložená z troch častí: dvoch terás stupňovite nad sebou, nad ktorým je vlastná náhrobná stavba. Na každom roku mohyly sú 12 metrové kamenné obelisky. Mohyla je postavená z trvácneho spišského travertínu. Na postavenie mohyly bolo potrebných 194 železničných vagónov kameňa. Celkové náklady na stavbu mohyly sa vyšplhali na 2 813 262,76 Kčs. Väčšinu nákladov pokrývala celonárodná zbierka. Samotný tvorca mohyly o nej povedal aj nasledujúce slová:

“Myšlienka miesta, hrobu a pomníka M. R. Štefánika je mojím vlastným prejavom lásky a úcty k velikej a svetlej pamiatke na naše spoločné styky v detstve. Vznikla v prvej chvíli velikej bolesti nad tragickým osudom, vo chvíli, keď ho, len mŕtveho, objala oslobodená zem… Spojením rozmerných hmôt spišského travertínu, oštiepaných tupým hranolom ocele, prevažne bielej farby, ostro zarezaných do prostej, ináč nedotknutej krásy prírody a miesta, či v modravom opare ranných hmiel, či na azúrovej klenbe ďalekého horizontu rozjasaného slncom, pokúsil som sa vytvoriť dielo hodné legendárneho života Štefánikovho, plného súzvuku, hrdinstva, harmónie a krásy.”

bra17
Mohyla na Bradle počas výstavby. Zdroj: Slovensko na historických fotografiách
« 1 z 11 »

Zdroj:

Slovensko na historických fotografiách

http://www.mrstefanik.sk/?page_id=78