V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok predstavuje zaniknutú rotundu v Michalovciach.

Patrícia Marcinová (Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

Zvyšky rotundy boli objavené v Michalovciach, v areáli Zemplínskeho múzea. Pri odkrytých základoch stavby je umiestnený model rotundy. Nateraz je to najvýchodnejšie situovaná rotunda na Slovensku. Jej zvyšky boli odkryté v roku 1977. Išlo o centrálu s podkovovitou apsidou. Vnútorný priemer lode bol 7,3 metra, hĺbka apsidy 2,87 metra a hrúbka muriva 95 cm. Zvyšky rotundy dokazujú udomácňovanie kresťanstva v regióne Zemplína. Je možné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého dostali Michalovce svoje meno. Neskôr bola zrejme pohrebnou kaplnkou, čo by vysvetľovalo nález vyše stovky hrobov v okolí. Keďže doba jej vzniku nie je doložená písomnými prameňmi, odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto stavby. Objaviteľ rotundy Jaroslav Vizdala a historik Peter Ratkoš tvrdili, že pochádza z 9. storočia. Archeológovia Michal Slivka a Adrián Vallašek však koncom 20. storočia zaradili michalovskú rotundu do 11. storočia. Okolie Michaloviec bolo v tom čase obsadené Maďarmi a len postupne sa začleňovalo do vznikajúceho uhorského štátu. Historik Ferdinand Uličný tvrdí, že rotundu dal okolo polovice 11. storočia postaviť uhorský kráľ, pretože mu patrila všetka pôda v krajine. V rotunde sa našla kamenná platňa s nápisom, ktorý sa vedcom dodnes nepodarilo úplne rozlúštiť. Patrí medzi veľké záhady slovenskej, ale aj zahraničnej archeológie. Nález nápisu vyvolal záujem vo vedeckom svete. Pri pokusoch o prečítanie a určenie kultúrno-historického významu dochádzalo k protichodným záverom. Odborníci sa nazdávajú, že na kameni je nápis “Tu odpočíva knieža Presian, narodený 996, zomrelý 1061″. Knieža Presian mal pochádzať z Bulharska. Nie je jasné, či ide priamo o náhrobný kameň a ani to, v akom vzťahu je k rotunde, keďže sa našiel v sekundárnej polohe. Keďže zvyšky rotundy boli objavené až po jej zaniknutí, nie sú dostupné fotografie jej pôvodného stavu. Dodnes však jej základy stoja v areáli Zemplínskeho múzea a pre historikov je stále nevyriešenou záhadou.

3 (1)
Základy rotundy krátko po tom, ako boli objavené. Fotografia pochádza zo stránky http://www.dolnyzemplin.sk/. Zdroj: http://www.dolnyzemplin.sk/, Patrícia Marcinová
« 1 z 3 »

Zdroj:

http://www.michalovce.sk/article-pamatihodnosti.html?p=ce8fab17500809aa5ed88b361c9942c6

http://www.apsida.sk/c/10113/michalovce

http://www.historiamichaloviec.eu/h-michalovce/h-m-zaujimavosti/h-m-ine/11-do-ktoreho-storocia-siahaju-zaklady-michalovskej-rotundy

Tajkov, P.: Sakrálna architektúra 11. – 13. storočia na juhovýchodnom Slovensku. Fakulta umení Technickej univerzity v Košiciach, Košice 2012.

Tajkov, P.: Súčasný stav výskumu počiatkov sakrálnej architektúry na Zemplíne a v Použí. In: Kresťanstvo v dejinách Zemplína. Zborník z rovnomennej celoslovenskej vedeckej konferencie, konanej 17. – 18. septembra 2010 v Michalovciach. Zemplínske múzeum v Michalovciach v spolupráci s Inštitútom histórie Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, Prešov 2011, str. 26 – 84.

Vančo, M.: Stredoveké rotundy na Slovensku. Chronos, Bratislava 2000.

Sekela, V.: Michalovce – návraty v čase. Michalovce : Mestský úrad, 2010, s. 7.