V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok predstavuje prácu na poli v obci Belá nad Cirochou.

Tímea Gnipová (Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

V minulosti tvorilo obrábanie pôdy a práca na poli základ obživy obyvateľov obce Belá nad Cirochou. Pôda sa obrábala tradičným spôsobom, ktorého základ bol trojpoľný systém. Práca sa začínala na jar, zvyčajne po sv. Jurajovi (24. apríl) začatím orby a sejby. Začiatkom mája sa sadili zemiaky. Dôležitou súčasťou zberu na poliach bol aj zber kapusty. Bola už súčasťou nejakého rituálu občanov, rezali ju a dávali vykysnúť na zimu. Väčšina plodín sa sadila ručne, ako napríklad: fazuľa, kukurica, mak. Neskôr začínali obyvatelia viac používať pluh a to na sadenie zemiakov. Pôda sa obrábala orbou a pobránením, pomocou kravských a neskôr konských záprahov.

Občania dlho neoddychovali a hneď v polovici mája začínala kosba ďatelín a trávy, ktorá bola spojená so sušením a zvážaním do rodinných príbytkov. To trvalo až do začiatku júla, veľa záležalo aj od počasia. Potom nadišiel čas žatvy pšenice, žita , jačmeňa a ovsa. Žatva sa robila ručne, chlapi kosili a ženy zbierali do snopov, ktoré sa zvážali a skladali do krížov. Takto zostávali niekoľko týždňov, aby preschli. Bola to ťažká práca , lebo sa mohla robiť len s úplne suchým obilím. Obilie sa mlátilo v stole a to ručne s cepmi. Neskôr, keď už vznikli mláťačky, mlátilo sa v celej dedine, až kým sa nevymlátilo aj u posledného gazdu. Veľakrát pri takýchto prácach pomáhali aj deti, susedia, príbuzní. Ľudia si viac pomáhali a boli si bližší. Po práci nasledovala hostina. Keď bolo treba pomôcť ostatným, išli hneď po hostine. Brali to ako samozrejmosť. Po dokončení tejto práce bol už dávno aj koniec augusta, kedy sa kosila otava (druhé seno z lúk).

Ďalšia práca na poliach spočívala v zbieraní konope. Konope bolo treba povyťahovať zo zeme, nechali ho preschnúť a následne namočili do vody. Vo vode sa konope močilo viacero dní. Potom sa dávalo na breh, aby znovu preschlo. Túto činnosť robili zväčša ženy, ktoré konope lámali, česali a ďalej spracovávali, aby sa z neho mohla priasť priadza. V zime sa potom doma i u susedov tkalo na krosnách.

Oštrej Andrej Burik_Zapasnik
Andrej Burik (Oštrej). Zdroj: PaedDr. Marek Štutik
« 1 z 6 »

Zdroj:

Fotografie pochádzajú zo zbierky PaedDr. Mareka Štutiku.

(uverejnené so súhlasom majiteľa fotografií)