V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl  počas vyučovania dejepisu.  Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie.  Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe.  Študenti  a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu.  Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša fotografie z histórie Kúrie v obci Kladzany pred prvou svetovou vojnou.

Alžbeta Csontosová (Gymnázium armadného generála L. Svobodu, Humenné)

Obec Kladzany leží v ondavskom výbežku východoslovenskej nížiny. Prvý písomný záznam o obci je z roku 1391, ako zemepáni sa spomínajú rodiny Gecsey v roku 1414, v roku 1434 sú ako majitelia spomínaná rodina Csontosová z Nacinej Vsi, ktorá je spomenutá aj v roku 1630. Novšími pánmi boli Súľovský a Sirmayová, od roku 1805 šľachtická rodina Vladárovcov, pôvodne z Turca.      Táto rodina mala veľké zásluhy na rozvoji obce a hospodárstvo posledného majiteľa Emila Vladára, patrilo medzi vzorové. Z údajov v roku 1905 sa dozvedáme, že na 3000 jutár majetku na pahorkatinách a kopcoch využíval troj poľný a na rovinách osem poľný systém. Pestoval obilie, ďatelinu a cukrovú repu. Zaoberal sa aj chovom oviec Merino, hovädzieho dobytka a koní. Kone boli vhodné do záprahu, ale aj na jazdu a prebytočné jazdecké kone od neho odoberala aj armáda. V Kladzanoch sa nachádza krypta rodiny, kúria ktorú postavil Krištof Vladár počas II. svetovej vojny bola zničená. Krypta sa toho času obnovuje aby sa pamiatka na túto rodinu, ktorej potomkovia po praslici žijú v Maďarksu, zachovala.

Obec má v súčasnosti 560 obyvateľov prevažne slovenskej národnosti a náboženstva evanjelického augsburského vyznania. V minulosti tu pôsobili vynikajúci národovci- kňazi aj literárne činní. Boli to Samuel Fábry. Adam a Ján Hlovíkovci, ktorí majú na evanjelickom kostole pamätnú tabuľu. V súčasnosti sa obec a jej okolie upravuje a estetizuje, budujú sa preventívne protipovodňové opatrenia, oddychová zóna pri Ondave, ihrisko a športoviská pre deti a iné.