Niekoľko postrehov k demografickému vývoju okresu Humenné v rokoch 1944-1946. V článku sú rozobraté niektoré faktory, ktoré v spomínanom období  ovplyvňovali zloženie obyvateľstva okresu. Text je je výňatkom z autorovej diplomovej práce.

 

Komplexný výskum vplyvu Druhej svetovej vojny na demografický vývoj nie je možné načrtnúť na niekoľkých stranách textu. Aj preto sa tento článok nepokúša podať komplexnú analýzu daného problému. Napriek tomu, že sa naša práca venuje vplyvu druhej svetovej vojny prevažne v prvom desaťročí po jej skončení, vymedzujeme jej demografický dopad na sledovaný okres v inom, menej rozsiahlom časovom rozpätí. Robíme tak predovšetkým z toho dôvodu, že sme si vedomí populačnej explózie, vzťahujúcej sa práve na nami sledované povojnové obdobie. Ak by sme teda sledovali vývoj demografickej krivky v celom desaťročí, dospeli by sme, navzdory relatívne nedávno skončenej vojne k výrazne pozitívnym číslam, o čom okrem iných prameňov svedčia taktiež údaje získané zo sčítania obyvateľstva 1950. v snahe dopátrať sa k skutočnému vplyvu vojny na demografický vývoj obyvateľstva sme teda nútení vymedziť obdobie skúmania daného problému oveľa menším časovým rozsahom. Je ale nevyhnutné ešte ozrejmiť, prečo uvádzame práve tento časový rozsah. Pre túto skutočnosť máme hneď niekoľko dôvodov.

Vzhľadom na vypuknutie SNP v auguste 1944, z nášho pohľadu celkom logicky začíname práve týmto rokom. Spomenuté SNP totiž do ilegálnych bojov mobilizovalo aj občanov, ktorí doteraz neboli do zbrane povolaný. Táto akcia teda mohla mať, a ako sa ukazuje, tak aj mala za následok životy i tých občanov, ktorý by sa za normálnych okolností nezúčastnili bojov a mohli by teda v pokoji dožiť ako civilné osoby v zázemí. Na druhej strane túto problematiku uzatvárame rokom 1946 z toho dôvodu, že týmto rokom podľa starších výskumov publikovaných v práci Ľudovíta Hallona, Miroslava Sabola a Anny Falisovej kulminuje v nami sledovanom okrese dojčenská úmrtnosť, ktorá tak prispieva prinajmenšom k spomaleniu obnovy vojnou zdecimovanej populácie a jej následnému prudkému rastu. Po uvedení týchto všeobecných objasnení nášho postupu si dovolíme prejsť ku konkrétnym skutočnostiam.

Azda najvýznamnejšie sa na predpokladanom negatívnom demografickom vývoji v okrese podpísala deportácia židovského obyvateľstva. Podľa dostupných údajov vieme povedať, že v roku 1942 evidovala Ústredňa židov v nami sledovanom okrese celkový počet 3237 Židov[1]. Tento počet celkovo predstavuje 7,86 % z celkového počtu obyvateľov okresu, ktorých v sledovanom období bolo 41190[2]. Stojí však z nášho pohľadu za zmienku, že rozloženie židovského obyvateľstva v rámci okresu bolo nerovnomerné. Dohromady v 20 obciach sme na základe uvedenej štatistik nezaznamenali žiadneho príslušníka židovskej menšiny[3], pričom v ostatných obciach s výnimkou Jablone a miest Humenné a Snina, tvorili Židia len mizivé percento obyvateľov. V obciach Snina a Jabloň[4] dosahoval naproti tomu počet Židov takmer 10% z celkového obyvateľstva a najpočetnejšia židovská menšina sa nachádzala v Humennom, kde podľa sledovanej štatistiky v predvojnovom období žilo dohromady 2310 židovských občanov.[5] Pri celkovom počte obyvateľov mesta v sledovanom období predstavuje toto číslo 32,7%[6] obyvateľov mesta. Napriek popísaným faktom nemôžeme s istotou tvrdiť, že sa žiadni Židia nevrátili po skončení vojny späť do svojho predvojnového bydliska.

V iných častiach práce dokonca sami hovoríme o opaku.[7] Avšak, vzhľadom na preukázateľný zánik židovských náboženských obcí tak v Snine ako aj v Humennom, kde boli komunity Židov v predvojnovej dobe najpočetnejšie si dovolíme konštatovať, že takéto návraty bývali skôr zriedkavosťou. Môžeme teda skonštatovať, že následkom deportácií stratil okres Humenné približne 7% obyvateľstva, pričom tento záver konštatujeme už aj s prihliadnutím na možný návrat niektorých jednotlivcov. Práve deportácie teda predstavovali najväčší demografický úbytok na obyvateľstve okresu. Ostatné fenomény o ktorých sa zmienime, boli síce v okrese prítomné, ale ich celkový dopad na úbytok obyvateľstva bol zo štatistického hľadiska pri celkovom počte obyvateľov zanedbateľný.

Prvý z takýchto, pre demografický vývoj zanedbateľných fenoménov predstavuje povojnový odsun občanov nemeckej národnosti z územia ČSR. Toto vyrovnávanie účtov vládnej moci s celým nemeckým národom ako takým, tvorí v celoštátnych dejinách povojnovej ČSR smutnú kapitolu. Z archívnych prameňov sa dozvedáme, že v období druhej svetovej vojny žilo, prípadne sa v okresnom meste narodilo dohromady 25[8] osôb, hlásiacich a k nemeckej národnosti. Z tohto počtu ale po vojne iba šiesti preukázateľne bývali na území okresu, pričom bydlisko ďalších 17 bolo dokonca neznáme.[9]Samotné pravidlá odsunu ale podliehali osobitne vydanej smernici, ktorá obsahovala rad výnimiek. Odsunu napríklad nepodliehali osoby pre štát hospodársky nenahraditeľné, rovnako osoby, ktoré si podali žiadosť o zachovanie československého občianstva, či osoby, ktoré boli k prihláseniu sa k nemeckej národnosti okolnosťami donútené, prípadne zachovali v období po Mníchovskej dohode vernosť ČSR.[10] Avšak ako ďalej vyplýva z nášho archívneho výskumu, väčšina z občanov, ktorý mali pôvodne byť odsunutí do Nemecka vôbec v skutočnosti neboli nemeckej národnosti. V takýchto prípadoch šlo najčastejšie o občanov Slovenskej národnosti, ktorý sa k nemeckej národnosti prihlásili z donútenia, pričom z rovnakého dôvodu sa stali aj členmi Deutsche partei.

Špecificky a ilustratívne v tomto smere vyznievajú predovšetkým podrobne zachované prešetrovania Vojtecha Baláža[11] a Jozefa Grafingera[12]. Spomínaný Vojtech Baláž, pôvodne maďarskej národnosti sa najskôr k nemeckej národnosti a neskôr aj do spomenutej DP prihlásil na priamy popud židovskej komunity v Humennom, aby ich mohol prostredníctvo svojho členstva v menovanej politickej strane chrániť a prípadne včas varovať pred hroziacimi perzekúciami, ako aj v konečnom dôsledku naozaj robil, o čom svedčí celý rad zachovaných svedeckých výpovedí a čestných prehlásení. Podobne bol na tom aj druhý menovaný Jozef Graffinger u ktorého bola počas jeho pôsobenia v DP preukázaná predovšetkým pomoc v ilegalite pôsobiacim odbojárom a politikom.[13] Ako teda vyplynulo z nášho výskumu, práve výnimka zohľadňujúca dobovými okolnosťami vynútené prihlásenie sa k nemeckej národnosti zachránila väčšinu spod odsunu vyňatých Nemcov v okrese Humenné. Na základe zachovanej zápisnice vieme povedať, že celkovo bolo okresu odsunutých 10 občanov hlásiacich sa[14] v období vojny k nemeckej národnosti aj s ich rodinnými príslušníkmi[15] Vyššie popísané fakty teda len potvrdzujú naše úvodné konštatovanie, že odsun Nemcov nemal na demografický vývoj okresu Humenné výraznejší vplyv.

V podobnom duchu sa môžeme vyjadriť aj o vplyve dobrovoľnej opcie občanov ruskej, ukrajinskej, bieloruskej a rusínskej národnosti z ČSR do ZSSR a spätnej reemigrácii občanov českej a slovenskej národnosti zo ZSSR do ČSR. Z územia okresu optovalo do ZSSR najmenej[16] 32 občanov[17], čo vzhľadom k celkovému počtu 719 občanov, ktorý spĺňali podmienky na základe ktorých mohli o opciu požiadať, predstavuje iba nepatrný zlomok[18]. Naproti tomu prípad spätnej opcie zo ZSSR do okresu Humenné nebol v prameňoch zaznamenaný. Rovnako tak sa okresu v žiadnom smere nedotkla ani repatriácia slovenských občanov, presídlených v rámci medzinárodnej dohody z územia Maďarska, respektíve maďarských občanov presídlených z okresu do Maďarska[19].

Posledný fenomén, s ktorým sme sa pri našom výskume v archívnych prameňoch stretli, aj keď z demografického hľadiska mal na okres zanedbateľný vplyv, predstavuje zavlečenie slovenského obyvateľstva do cudziny. Týkalo sa to tak vojakov Červenej armády, ako aj príslušníkov nemeckého Wehrmachtu. Archívne pramene konkrétne ukazujú, že z okresu boli do ZSSR vojakmi červenej armády násilne odvlečení prinajmenšom ôsmi občania, pričom o ich ďalšom osude nemáme zachované informácie a nevieme teda, či sa vrátili.[20] Naproti tomu v obciach patriacich v súčasnosti do okresu Snina sa civilné obyvateľstvo vo veľkej miere stretlo s násilným zavlečením civilných občanov do Nemecka prevažne pre ich politickú činnosť.[21] Domnievame sa, že tento fakt súvisí s preukázateľne veľkou podporou partizánskeho odboja medzi miestnymi obyvateľmi. Podľa hlásení jednotlivých MNV a ONV bolo takto spolu deportovaných prinajmenšom 518 osôb, pričom prinajmenšom 500 z nich sa do konca roka 1945 reálne vrátilo domov[22].

——————————————————–

[1] Súpis Židov- zoznam obcí okresu Humenné. Dostupné na internete: http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=415

[2] Údaje čerpáme zo sčítania obyvateľstva z roku 1940, mohlo teda dôjsť k miernemu skresleniu, nedomnievame sa však, že by vzhľadom k okolnostiam mal byť počet obyvateľov vyšší, ba práve naopak, prikláňame sa skôr k záveru, že ak dochádzalo do roku 1944 k pohybom v početnom stave obyvateľstva, mohol to byť skôr pohyb smerom nadol.

[3] Jednalo sa o obce Adidovce, Brestov, Černina, Dedačov, Chlmec, Jasenov, Kamienka, Karná, Maškovce, Parihuzovce, Pichne, Porúbka, Ptičie, Rovné, Slovenská Volová, Slovenské Krivé, Sopkovce, Turcovce, Veľopolie, Vyšné Ladičkovce.

[4] V Snine žilo podľa štatistiky 419 Židov pri celkovom počte 4746 obyvateľov a v Jabloni zase 36 židov pri celkovo 428 obyvateľoch. Dostupné na internete: http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=415

[5] Súpis Židov- zoznam obcí okresu Humenné. Dostupné na internete: http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=415

[6] Humenné malo v tej dobe 7068 obyvateľov. Dostupné na internete: http://www.upn.gov.sk/supis-zidov/zoznam-obci.php?okres=415

[7] Konkrétne pozri podkapitolu 2. 1. 2.

[8]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.25,Zápisnica zapísaná pri príležitosti zasadnutia OVK pre odsun Nemcov zo Slovenska. s 1-5.

[9]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.4, spis č. 32/1946prez. s 1-2.

[10]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.4,Smernica pre sústavný odsun Nemcov zo Slovenska č. 5.000/1-V/5-1946. s 1-5.

[11]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.10,Baláž Vojtech, advokát z Humenného, odsun-šetrenie, č. 346 dôv./47, s 1.

[12]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.10,Graffinger Jozef z Humenného, odsun- šetrenie, č. 348 dôv./47 s 1.

[13]Za Jozefa Graffingera sa okrem iných prihovoril aj vtedajší ministerský povereník povereníctva výživy a zásobovania za DS Jozef Styk.

[14]Úmyselne v texte používame termín osoby hlásiace sa k nemeckej národnosti“, viacerí z týchto ľudí, ako napríklad aj v texte spomínaný Vojtech Baláž, ktorý nakoniec napriek oficiálnemu odsunu z ČSR tak či tak už v posledných vojnových rokoch, ako aj po vojne žil s rodinou v Budapešti a odsunu podliehal z čisto štatistického hľadiska, keďže jeho posledná známa adresa bola práve v Humennom, totiž reálne neboli Nemcami.

[15]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.4, zápisnica č. 17.VI.1946, s 1-4.

[16]32 občanov máme preukázateľne uvedených v zozname, nevieme ale zaručiť, že ich nebolo aj viac.

[17]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk.7, rukopisný zoznam bez čísla, s 1-2

[18]Uvedený údaj sme získali sčítaním všetkých položiek na jednotlivých čiastkových zoznamoch vypracovaných na úradoch MNV, ktoré zohľadňovali občanov národnosti ruskej, ukrajinskej a bieloruskej, pričom sme do úvahy vzali aj osobitnú správu, informujúcu o súpise osôb rusínskej národnosti v okrese.

[19]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Humenné, šk. 8, spis č. 241/1946 prez. stránky nečíslované.

[20]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Snina, šk.1, zoznam osôb, ktoré boli zaistené a odvlečené ČA, spis bez čísla, s1.

[21] Ide pravdepodobne o napomáhanie v odboji.

[22]ŠA PO, pobočka Humenné, fond ONV Snina, šk.2, Škody spôsobené Nemcami na území Slovenska za vojny a okupácie, spis č. 68/1948 prez., stránky nečíslované.