..Venované pamiatke približne 1 700 vranovským Židom,ktorí zahynuli počas 2. svetovej vojny…

História Židov na Slovensku patrí aj v súčasnosti k témam málo preskúmaným a historicky spracovaným. Ucelená syntéza histórie židovskej minority na Slovensku nie je ešte stále kompaktná. Stále je tu veľa „bielych miest“, ktoré dezinterpretujú a skresľujú objektívny pohľad na dejiny židovského etnika. Prvý slovenský štát sa zrodil na želanie A. Hitlera „bleskovo“ (blitzschnell) a súčasne v nepriaznivých podmienkach, keď v celom stredoeurópskom priestore dominoval vplyv nacistického Nemecka a južné Slovensko už patrilo horthyovskému Maďarsku (Viedenská arbitráž). Slovensko, tak de facto vystupovalo ako medzinárodne uznaný štát, ktorý vznikol iba pol roka pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Toto obdobie odzrkadľuje etapu šiestich rokov (1939 – 1945), počas ktorých Židia zažili genocídu sprevádzanú najprv antisemitskými náladami s postupným vyhosťovaním z obývaných území, neskôr rabovanie a  pauperizovanie ich majetku, ku ktorému sa postupne pripájajú transporty do koncentračných táborov a napokon chladnokrvné a systematicky premyslené zabíjanie v  plynových komorách. Počiatočný ľudácky antisemitizmus sa stal podkladom pre prípravu a cielenú realizáciu uskutočnenia konečného riešenia židovskej otázky (Endlösung). Zlo, ktoré nie je mimo človeka, ale je v ňom samom, sa naplno prejavilo v rokoch 1939 – 1945. Druhá svetová vojna nám bude stále pripomínať hrôzy tejto kataklizmy, ktoré zmazali iba z územia slovenského štátu približne 68 000 Židov.


Deportácie Židov do koncentračných táborov pozostávali z 2. etáp. V prvej etape (marec – október 1942) bolo do likvidačných koncentračných táborov na územie okupovaného Poľska vypravených 57 transportov. Z toho 38 transportov s 39 006 osobami odišlo do železničnej stanice Naleczów u Lublinu a zvyšných 19 transportov s 18 746 Židmi smerovalo do Osvienčimu (Auschwitz). Deportácie boli prerušené na jeseň 1942. Najotrasnejší pohľad poskytovali dva posledné transporty: jeden sa skladal z nepohyblivých pacientov židovskej nemocnice v Seredi; druhý pozostával z duševne chorých, ktorých zozbierali zo všetkých liečebných ústavov. To bol posledný transport, ktorý 20. októbra 1942 opustil Slovensko. V druhej etape, pri okupácii Slovenska nacistickými vojenskými a policajnými jednotkami (september 1944 – marec 1945) bolo vyvezených zo Serede 11 532 osôb do Osvienčimu, neskôr aj inde. Historik Ivan Kamenec uvádza, že: „Od konca septembra 1944 do konca marca 1945 odišlo zo Slovenska 13 transportov so židovskými osobami. Väčšina z nich smerovala do Osvienčimu, ďalšie išli do Sachsenhausenu a do Terezína. Bolo v nich vyvezených okolo 13 500 ľudí, z ktorých asi 10 tisíc zahynulo.“

Transporty z okresu Vranov nad Topľou
Deportácie Židov do koncentračných táborov sa organizovali aj v našom okrese. Prvý židovský transport odišiel z Popradu 25. marca 1942. Do nákladných vozňov v Poprade muselo nastúpiť tisíc mladých žien a dievčat zo Šarišsko-zemplínskej župy. Bolo v ňom aj niekoľko stoviek Vranovčaniek a dievčat z Humenného. Z popradskej stanice sa vlak pohol o 20.20 hod. a  slovenské územie pri Čadci opúšťal krátko po 4. hod. ráno 26. marca. V ďalšom chlapčenskom transporte bolo odvezených z Vranovského okresu niekoľko stoviek mladých Židov. Druhá vlna deportácií začala 11. apríla 1942. Z okresu Vranov nad Topľou, resp. z Čemerného 18. mája 1942 bol vypravený rodinný transport s 1007 Židmi. Transport smeroval cez Zwardoň priamo do koncentračného tábora v Poľsku a v menšom počte do Popradu. V druhej etape transportov v roku 1944 bolo z Vranovského okresu podľa súpisu k 1. 2. 1944 zo 169 Židov, odtransportovaných 121.
V koncentračných táboroch počas druhej svetovej vojny zahynulo približne 1 700 Židov z nášho okresu. Väčšina z tých, ktorí hrôzy a útrapy vojny prežila (asi 120 Židov) sa sem už nikdy nevrátila. Odišli do svojej novej domoviny „zasľúbenej zeme“ – Izraela alebo USA.

Hľadanie vinníka
Väčšinou sa po všetkých týchto tragédiách hľadá vinník, ktorý nesie zodpovednosť za toto systematicky premyslené masové vraždenie. „Kto je tým pravým vinníkom?“ „Kto je za to všetko zodpovedný?“ „Ako sa mohlo stať, že v štáte, ktorý vychádzal z cyrilo-metodskej tradície kresťanstva, sa tak dôsledne uskutočnilo „konečné riešenie“ židovskej otázky?“  „Bol za to zodpovedný Dr. J. Tiso, A. Mach, V. Tuka, HG, HSĽS alebo iné politické orgány, či vládni činitelia?“
Vysvetlení, prečo k tomu došlo je určite viacero. Miera viny je bremenom celej slovenskej spoločnosti a leží, tak na pleciach štátu ako aj cirkvi. Jedno je však viac než isté. Nad Slovenskom už navždy ostane „tmavý tieň“. Tieň, ktorý nám bude pripomínať šesť rokov, počas ktorých v našej krajine alebo mimo nej prišlo o život 68 000 židovských občanov. Toto bremeno nás bude navždy ťažiť a už nikdy nenájdeme adekvátnu odpoveď, čomu sme mohli zabrániť a čomu nie.

Zdroje:
KAMENEC, I.: Po stopách tragédie. Bratislava: Archa, 1991. ISBN 80-7115-015-0
LUPČO, Martin: Židovská minorita v dejinách Slovenska a Vranovského okresu. Vranov  nad  Topľou:  Mesto Vranov nad Topľou, 2008. ISBN 80-969820-3
SOĽANÍK, I.: Stručné  dejiny  Židov  vo  Vranove nad  Topľou. Vranov  nad  Topľou:  Mesto Vranov nad Topľou, 2002. ISBN 80-968735-7-1

Ilustračný obrázok prevzatý z webu: http://domov.sme.sk/c/8039198/najvacsie-vojnove-zlociny-poslali-ich-na-pracu-umierali-po-tisicoch.html

Prevzaté z www.kvhbeskydy.sk