V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl  počas vyučovania dejepisu.  Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie.  Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe.  Študenti  a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu.  Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša fotografie, ktoré dokumentujú lesnícku prácu v obci Belá nad Cirochou.

Timea Gnipová (Gymnázium armadného generála L. Svobodu, Humenné)

Naša obec Belá nad Cirochou mala odjakživa pestrú flóru a faunu. Z úžitkovej zveri sa tu vyskytujú v malom množstve jelene, srny, zajace. Zo škodlivej zveri je to líška, diviak i vlk. Obec pokrývajú najmä listnaté lesy  tvorené bukmi, dubmi, hrabmi, brezami, či vŕbami.

Keďže zásoby dreva sa po zime míňali, v práci v lese pokračovali naši domáci drevorubači, a to na Iľovnickej doline, v okolí Papína, Nechválovej Polianky a Zubného. Naši robotníci odchádzali za prácou pešo, zväčša išlo o týždňovky. Brávali si z domu len chlieb, slaninu, fazuľu, zemiaky a múku. V kuchyni si vystačili aj bez ženskej ruky a variť si museli sami. Ich nástrojmi na spracovanie dreva boli ručná píla, sekera a drevená kyjanica. Ťažili sa najmä buky a duby, kde vrchná časť týchto stromov slúžila na palivo alebo sa z nej pálilo drevené uhlie. V obci bolo mnoho známych drevorubačov, ktorých poznal každý.

Po druhej svetovej vojne bolo už práce pre našich chlapov čoraz menej, keďže drevo už bolo vyťažené. No našla sa pre nich práca v Čechách (vtedy ešte spoločný štát), a tak odchádzali vo väčších skupinách za prácou ďalej. Zvyčajne odchádzali na 4- 6 týždňov, no zárobok bol už neporovnateľný z plácou na Slovensku. Aj pracovné podmienky v Čechách boli lepšie. Spávali v hájovniach alebo na ubytovniach, kde mali k dispozícii aj varenú stravu a hygienické zariadenia. Domov sa vracali na 2- 3 týždne, kedy si mali čas odrobiť prácu na vlastných roliach. Ručné píly sa postupne nahrádzali motorovými pílami. Nebezpečná práca v lese sa aspoň z časti uľahčila a zostával čas aj na veselé zážitky.

Na robotu do Čiech v 60-tych až 80-tych rokoch odchádzali na jar a v lete aj belianske ženy. V lesoch sadili stromčeky, čistili lesné porasty po ťažbe dreva a pod.

Podobne pracovali aj uhliari, ktorí pálili drevené uhlie. Odchádzali pracovať na týždňovky a spali a stravovali sa podobne ako oni. Na pálenie uhlia stavali ,,miľe“. Potom celú kopu pozakrývali vrstvou lístia. Stavba miľe bola veľmi náročná. Potom ju strážili niekoľko dní, aby nezhorela, musela horieť len regulovaným spôsobom, teda s malým prívodom vzduchu. Takto horela tri- štyri dni. Drevo nezhorelo, ale zuhoľnatelo. Vychladnuté uhlie potom triedili a dávali do vriec. Potom sa uhlie odvážalo k železnici, kde sa naložilo do vagónov. Uhlie sa používalo na chemickú výrobu, ale aj na kúrenie v mestách.

6
Drevorubači v lese v Belej nad Cirochou.Zdroj:Zbierka PaedDr. Mareka Štutiku.
« 1 z 6 »

Zdroj:

Zbierka PaedDr. Mareka Štutiku.