V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša fotografie z obce Ľubiša v povojnovom období.

Veronika Andrejcová (Gymnázium armadného generála L. Svobodu, Humenné)

Ľubiša leží v južnom okraji Ondavskej vrchoviny, v strednej časti údolia Laborca, v nadmorskej výške približne 174 m. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1410. Vykopávky vykonané v roku 1982 potvrdili osídlenie už v mladšej dobe kamennej.  Od stredoveku patrila Humenskému panstvu, neskôr Csákyovcom a Andrássyovcom. V roku 1715 bolo v obci 13 obývaných a 11 opustených poddanských domácností. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 mala obec 40 domov a 306 obyvateľov. V roku 1828 mala 77 domov a 513 obyvateľov. V roku 1910 v nej žilo 460 ľudí. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali tradičným poľnohospodárstvom a domácim remeslom. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice. Neskôr bola obcou v Košickom kraji. Teraz patrí do Prešovského samosprávneho kraja. Dnešný príspevok zachytáva život v obci Ľubiša vo fotografiách jednej rodiny v povojnovom období.

fotka 1
Dedinčania. Zbierka rodiny Andrejcovej.
« 1 z 5 »

Zdroj:

Zbierka fotografii rodiny Andrejcovej.

Článok na webe editoval Tomáš Lokšík