So vznikom Zbrojovky v roku 1929 začal v priebehu 30. rokov narastať počet obyvateľov Považskej Bystrice, ktorá sa razom premenila z nevýznamnej, malej obce na mesto prvoradého významu pre obranu vlasti – vyrábala sa tu munícia ako aj zbrane. V roku 1930 mala  Považská Bystrica 3262 obyvateľov, no už v roku 1938 badať nárast na 6736 obyvateľov.[1] Za nemocničnými službami sa však v tom čase cestovalo buď do nemocnice v Žiline alebo do Trenčína.

            Návrhy na zriadenie nemocnice v Považskej Bystrici sa sporadicky objavovali už krátko po skončení prvej svetovej vojny, avšak až v závere 30. rokov, keď už bola potreba nemocnice odôvodniteľná rýchlo rastúcim počtom obyvateľov a častými úrazmi v miestnej Zbrojovke, mohlo sa už hovoriť nielen o potrebe, ale o nutnosti zriadiť nemocnicu, nakoľko pri výjazdoch do vzdialenej Žiliny, Trenčína alebo Martina sa stávalo, že po ťažkých úrazoch na pracovisku mnohí robotníci svojim zraneniam pri prevoze aj podľahli.[2] Predstavitelia obce nelenili a už v marci 1938 žiadali v Prahe na Ministerstve verejného zdravotníctva a osvety zriadenie verejnej nemocnice v Považskej Bystrici. Dokonca sa argumentovalo i blížiacou sa vojnou: „Mesto Považská Bystrica potrebuje naliehavo nemocnicu. Závažným dôvodom k zriadeniu nemocnice je jednak veľkosť okresu a veľká vzdialenosť preplnenej nemocnice v Žiline, ale hlavne však existencia tunajších závodov Československej Zbrojovky, v ktorých v dobe mieru pracuje niekoľko tisíc zamestnancov a v prípade války možno počítať, že by sa tento počet zniekoľkonásobil.“[3] Na Ministerstve verejného zdravotníctva v Prahe však na vec mali iný názor;  cez Krajinský úrad v Bratislave odpovedali jasne a zreteľne  – ak nemocnicu, tak len závodnú, v rámci Zbrojovky. Ani dodatočný prípis z vedenia závodu Zbrojovky, ktorým Okresný úrad v Považskej Bystrici poukazoval na náklady spojené s cestovným do okolitých nemocníc, nepresvedčil. V roku 1938 sa tak verejnú nemocnicu v Považskej Bystrici zriadiť nepodarilo.

            Presne o rok – vo februári 1939, skúsili považskobystrickí predstavitelia opäť otvoriť tému zriadenia štátnej verejnej nemocnice, no opakoval sa predchádzajúci scenár. Krajinský úrad sformuloval tentoraz odpoveď do jednej vety: „Odpovedajúc na Vašu správu zo dňa 2. februára 1939 Krajinský úrad zdeľuje, že na zriadenie štátnej alebo krajinskej nemocnice v Považskej Bystrici predbežne nemožno myslieť.“[4] Výstavba nemocnice v Považskej Bystrici sa tak už po druhýkrát odložila.

            Správa obce sa následne v roku 1943 už po tretíkrát začala uchádzať o zriadenie a vybudovanie verejnej nemocnice na Ministerstve vnútra – zdravotnom oddelení. Dňa 1. apríla 1943 bol do Bratislavy zaslaný prípis, v ktorom sa obecní predstavitelia dožadovali zriadenia štátnej alebo inej verejnej nemocnice. V závere prípisu nezabudli dodať: „Zriadenie tejto nemocnice obec Považská Bystrica prosila už predošlé roky. Opakujúc svoju žiadosť, prosiac o jej skoré a priaznivé vybavenie, sme s národným pozdravom – Na stráž![5] Ministerstvo vnútra posunulo tento problém Župnému úradu v Trenčíne. Zdalo sa, že tentoraz sa to už podarí. Nemocnica mala stáť na parcelách niekde medzi pamätníkom generála Štefánika a železničnou stanicou. Avšak v dôsledku toho, že niektoré parcely vlastnili občania židovskej národnosti, vznikol problém, pretože podľa interného rozkazu Ministerstva vnútra nemohol Okresný úrad povoliť vyvlastňovacie konanie. Stavba nemocnice tak opäť uviazla na mŕtvom bode.

            V roku 1945, keď sa pomaly približoval front z východu i k Považskej Bystrici, vyvstala už po štvrtýkrát  „staronová“ otázka nemocnice. Už 14. februára zaslal Jozef Bachratý – okresný náčelník HG v Považskej Bystrici, predstaviteľom obce nariadenie Ministerstva vnútra, v ktorom sa doporučovalo vyzbierať všetkých okresných lekárov, sústrediť ich na jednom mieste, a takto zriadiť improvizovanú nemocnicu. Dňa 16. marca 1945 bola zvolaná na notárskom úrade porada, na ktorej nemecký zástupca štk. Anton Rosenberg navrhoval zriadiť vojenskú nemocnicu v kaštieli v Orlovom. Obecní predstavitelia naopak navrhovali novostavbu materskej školy v centre, ktorá bola postavená v roku 1944 (jedná sa o budovu, v ktorej dnes sídlia stomatológovia). Nemeckému predstaviteľovi sa tento návrh nepáčil, pretože budova materskej školy „de facto“ už patrila nemeckej brannej moci – boli tu ubytovaní maďarskí vojaci, ktorí spolu s nemeckou armádou systematicky ustupovali na západ pred blížiacimi sa sovietskymi vojskami. Po krátkom zdráhaní však predstaviteľ Ortskomandantury v Považskej Bystrici na návrh pristal.[6] Maďarské vojsko opustilo materskú školu 22. marca 1945, čím mohlo byť prikročené k zriadeniu improvizovanej nemocnice. Tá fungovala v ťažkých podmienkach do leta 1945.

            V povojnovej eufórií dočasný prednosta Považskej Bystrice v prípise pre Povereníctvo zdravotníctva SNR v Bratislave predostrel už v máji 1945 voľný návrh na zriadenie okresnej nemocnice, ktorá mala byť tentoraz situovaná na južnom úpätí Šibeničného vŕšku, vedľa židovského cintorína.[7] Bola to však nepremyslená akcia, ktorá ostala bez odpovede. Oveľa väčšiu vážnosť si získala žiadosť ONV z konca júna 1945, za ktorú sa postavila i miestna Zbrojovka. Opäť sa argumentovalo značnou vzdialenosťou nemocníc v Žiline a Trenčíne ako aj počtom robotníkov v závode Zbrojovky.[8] Celý júl tak vládla na ONV v Považskej Bystrici dobrá nálada; na schôdzach pléna a rady ONV sa radostne hovorilo o prípravných prácach k začatiu výstavby novej nemocnice a tiež, kto ako intervenoval na zodpovedných miestach: „Nemocnica v Považskej Bystrici bude najmodernejšou na strednom Slovensku.“[9] Členovia ONV však ešte netušili, že scenár z predchádzajúcich rokov sa bude opakovať aj v ich prípade. Rátalo sa, že nová nemocnica bude dostavaná pred jeseňou 1947, pričom do tej doby mala obyvateľom slúžiť improvizovaná nemocnica z vojny v budove materskej školy. Práve v lete 1945 sa započali adaptačné práce na tejto budove, ktoré však boli dokončené až na jeseň 1948. Po dlhom čase čakania konečne na jeseň 1948 došlo k otvoreniu provizórnej nemocnice, vtedy už vybavenej moderným zariadením: „Provizórna nemocnica bola otvorená a slávnostne odovzdaná svojmu účelu dňa 30. októbra 1948. Slávnostný akt otvorenia nemocnice uskutočnil povereník zdravotníctva Milan Polák. Nemocnica po otvorení mala iba dve oddelenia: chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke. Mala kapacitu 40 postelí, zamestnaní v nej boli 2 lekári a 23 osôb nemocničného personálu.“[10] Dňa 30. októbra 1948 tak začala v meste fungovať provizórna nemocnica, ktorá spolu so závodnou ošetrovňou suplovala úlohu skutočnej nemocnice a tento stav trval až do jesene 1957.

Pre úplne novú budovu nemocnice bolo vyhliadnuté miesto už v júli 1945 päťčlennou komisiou zloženou z doktorov Munkácsiho a Vrtala a ďalej tiež referentov z ONV Králika, Bielika a Klinovského: „Komisia sa uzniesla, že nemocnica bude zriadená v časti mesta zvanej Dedovec. Situovanie nemocnice je veľmi výhodné, asi 2,5 km od nádražia, 800 m od projektovanej autostrády, výkup pozemkov bude snadný a má to aj iné výhody.[11] Stavba však ustrnula na mŕtvom bode z finančných dôvodov. Na stavbu nemocnice sa potom akosi pozabudlo. Až koncom roka 1946 sa na MsNV v Považskej Bystrici dostala k rokovaciemu stolu opäť otázka zriadenia novej budovy štátnej nemocnice v dôsledku oznámenia dvojročného plánu na roky 1947 – 1948; nemocnica mala byť postavená práve v rámci dvojročnice.[12] Zoznam vyhliadnutých pozemkov bol zaslaný zástupcom Štátneho stavebného úradu v Žiline s cieľom podania definitívneho dobrozdania. Stavebný znalec sa v prípise o pár dní po návšteve Považskej Bystrice vyjadril jednoznačne: „Po prezretí 5 pozemkov ponúkaných mestom ako za najlepšie vyhovujúci považujem pozemok ležiaci v štvrti mesta „Lány“ o celkovej rozlohe 20 000 m2 s možnosťou rozšírenia. Vyhliadnutý pozemok leží v juhovýchodnej časti mesta, pod lesom na tichom mieste, pri poľnej ceste, zo severnej strany chránený uvedeným lesom proti vetru, ľahko prístupný z uvedenej cesty, ktorá bude do dvoch rokov definitívne vybudovaná … V okolí vyhliadnutého pozemku niet budov s hlučnou alebo zapáchajúcou výrobou, ani výbušne nebezpečných.[13] Aj kronikár Považskej Bystrice – Ľudovít Lečko, spomínal v roku 1966 na miesto, ktoré bolo vyhliadnuté pre stavbu nemocnice: „Ako vhodné miesto pre novú nemocnicu sa vybrali pozemky v doline smerom na Domanižu, neďaleko osady Dedovec, ideálne miesto pre zdravotnícky ústav, lebo blízko sú ihličnaté hory, je tam zdravá voda, údolie je chránené zo všetkých strán pred studenými vetrami nízkymi vŕškami.[14] V septembri 1947 Mestský národný výbor začal s výkupom parciel od vlastníkov. Rozbehnutú akciu však „zmrazili“ februárové udalosti v Československu.

Až v roku 1949 sa veci opäť pozvoľne rozhýbali. Úlohu vypracovať projekt na seba zobrali závody Stavoprojekt, n. p. Praha. V novembri 1950 požiadal ONV v Považskej Bystrici Geologický ústav Vysoké školy inženýrského stavitelství v Prahe o sondáž pôdy. Prednosta geologického ústavu Quido Záruba dňa 1. decembra 1950 preskúmal možnosti sondáže. Následne počas celého januára 1951 prebiehali geologické vrty.[15] Situácia sa vyvíjala rýchlo a s výstavbou nemocnice sa malo začať už 1. júla 1951, no kvôli nedodaniu projektov k stavbe sa termín musel posunúť až na ďalší rok. Dňa 18. apríla 1952 bolo stavenisko „Lány“ konečne odovzdané podnikom, ktoré mali realizovať výstavbu nemocnice: Stavoprojekt Praha, Pozemné stavby Žilina a Pozemné stavby Považská Bystrica. Za účasti viacerých svedkov boli vykolíkované obrysy budovy A, ktorej výstavba mala byť v hrubých rysoch dokončená ešte pred začiatkom zimy.[16]

Prvý výkop bol prevedený deň nato – v sobotu 19. apríla 1952; približne 60 zamestnancov Pozemných stavieb zo Žiliny a Považskej Bystrice začalo s výstavbou nemocnice. Ťažké mechanizmy tu zo začiatku neboli, kopalo sa ručne. Základný kameň nemocnice bol položený 9. mája 1952, v deň siedmeho výročia oslobodenia Československa. Na slávnosti sa zúčastnili zástupcovia Povereníctva vnútra, KV KSS, KNV, zástupcovia Stavoprojektu z Prahy ako aj zástupcovia jednotlivých masových organizácií a zložiek NF. Kulisu dotvárali mladí pionieri. Slávnostný prejav mal povereník zdravotníctva Dr. Kyselý, ktorý vo svojom prejave poukázal na veľký význam budovania tejto socialistickej stavby: „Povereník zdravotníctva s. Dr. Kyselý vo svojom prejave poukázal na veľký význam budovania tejto socialistickej stavby, pričom zdôraznil, že toto je výsledkom nášho oslobodenia, ktoré nám priniesla slávna sovietska armáda, že je to výslednicou nášho ľudovo-demokratického zriadenia, ktoré sa stará o zdravie nášho prac. ľudu a umožňuje tomuto, aby mohol spokojne a radostne pracovať vo svojom budovateľskom úsilí pre dobro nielen seba, ale aj všetkých pracujúcich celého sveta[17].

Na konci júla 1952 po troch mesiacoch práce bol vytýčený plán splnený len na 42 %. Dôvodom bol nízky počet pracovníkov. Budova A bola v hlavných rysoch nakoniec postavená a za pomoci parného kúrenia mohli robotníci pokračovať v stavaní nemocnice i počas zimných mesiacov. V septembri 1954 Okresný ústav národného zdravia zistil, že v dôsledku domnelého šetrenia financiami nanášajú murári na hlavné budovy A a B vápennú omietku namiesto brizolitovej, ktorá aj keď je drahšia, je na druhej strane stálejšia. Vec bola posunutá na ONV a vápenná omietka bola čoskoro zakázaná. V roku 1956 sa nemocnica mala oficiálne otvoriť, no nič tomu nenasvedčovalo; okná neboli zasklené, kotle neboli namontované.[18] Tempo výstavby sa však citeľne zvýšilo. Dňa 20. marca 1956 sa napríklad na stavbe začalo pracovať na dve zmeny.

Rok 1957 bol posledným rokom výstavby nemocnice. Aj keď teda ešte nebola dokončená kanalizácia, trafostanica a skrášlený okolitý terén, politickí činitelia mesta už v marci uvažovali o spojení otvorenia nemocnice s nejakým významným dátumom – najprv bol stanovený 1. máj, no nakoniec sa uzniesli oficiálne otvoriť nemocnicu 9. mája 1957 v záhradách nemocnice. Avšak toto slávnostné otvorenie bola skôr „politická“ udalosť ako reálna skutočnosť. Chýbala elektrina, dorábali sa omietky a tiež kanalizácia. V slovenskom denníku Práca sa dokonca 6. augusta 1957 objavil článok „Nemocnica bez svetla“, kde si žurnalista robil posmešky z považskobystrickej nemocnice, pretože v nej ešte nebola elektrina.[19]

Trvalo ďalšie štyri mesiace, kým nemocnica naozaj zahájila činnosť. Ten deň nastal 1. septembra 1957 po tom, čo zahájila prevádzku lôžková časť, a to vo všetkých základných oddeleniach: „Dňa 1. IX. 1957 presťahovala sa okresná nemocnica so svojimi štyrmi oddeleniami do novej budovy.[20] Nemocnica ako taká bola v tej dobe jedným z najmodernejších zdravotníckych zariadení vo vtedajšom Československu. Boli tu zavedené viaceré, na tú dobu unikátne a jedinečné postupy, a bola vybavená v  tom čase najmodernejším zdravotníckym zariadením Začiatkom októbra 1958 tu napríklad boli na odbornej exkurzii ministri zdravotníctva krajín východného bloku.[21]

Novú nemocnicu v Považskej Bystrici však obyvateľstvo neprijalo s nadšením; nekvalitná strava, časté striedanie lekárov pri jednom pacientovi, vlhké prádlo, oneskorené podávanie raňajok, studené obedy – to všetko sa podpísalo k skôr negatívnym postojom, čoho dôkazom boli aj reakcie občanov v diskusných príspevkoch: „…Vážne pripomienky sú na našu novú nemocnicu. Konkrétne istá občianka zo Sverepca hovorila na občianskej schôdzi, že do našej nemocnice môže ísť len taký pacient, ktorému už na živote nezáleží.[22] Nemocnica vykazovala v začiatkoch svojej prevádzky taktiež dielčie chyby: „…Treba utesniť škáry na oknách … nepriaznivý účinok sa javí najviac u novorodeniatok … treba viacej kúriť, čo má za následok väčšiu spotrebu uhlia…[23]

Nemocnica v Považskej Bystrici existuje dodnes, no len málokto tuší, aká kľukatá cesta viedla ku jej vzniku. Takmer dvadsať rokov sa predstavitelia obce a neskôr mesta Považskej Bystrice snažili zriadiť nemocnicu, ktorá by zabezpečila zdravotnú starostlivosť nielen obyvateľom rozvíjajúceho sa priemyselného mesta, ale aj obyvateľom z blízkeho okolia. Boli prijaté rôzne dočasné riešenia od improvizovaných zdravotných staníc až po zložitú prestavbu budovy materskej školy na provizórnu nemocnicu. Napriek všetkým prekážkam bola nakoniec štátna okresná nemocnica II. typu v Považskej Bystrici úspešne zriadená a následne slávnostne otvorená. Od jesene 1957 s dvoma veľkými prístavbami z polovice 60. a potom i z 80. rokov funguje bez prestávky až podnes.

——————-

[1] JANAS, Karol. Od kúpeľov k nemocnici : 50 rokov nemocnice s poliklinikou v Považskej Bystrici. Žilina : Knižné centrum, 2007, s. 10.

[2] PIAČKOVÁ, Mária. Ako sa rodila nemocnica : Zdravotné pomery v Považskej Bystrici v rokoch 1938 – 1957. [Seminárna práca] Považská Bystrica : s. n., 2008, s. 4.

[3] Štátny archív Bytča, pobočka Považská Bystrica (ďalej len ŠABY-PB), fond Okresný úrad Považská Bystrica (ďalej len f. OÚ PB), šk. 384, i. j. 2381/1938; Memorandum vo veci zriadenia nemocnice z 19. marca 1938.

[4] ŠABY-PB, f. OÚ PB, šk. 418, i. j. 2337/1939; Odpoveď Krajinského úradu vo veci zriadenia nemocnice v Považskej Bystrici z 27. februára 1939.

[5] ŠABY-PB, fond Obecný notársky úrad Považská Bystrica, šk. 40, i. j. 1652/1943; Zriadenie verejnej nemocnice – Prípis k Ministerstvu vnútra, zdravotnému oddeleniu z 1. apríla 1943.

[6] JANAS, Karol. Od kúpeľov k nemocnici, ref. 1, s. 11.

[7] ŠABY-PB, f. OÚ PB, šk. 75, i. j. D-1545/1945; Situačná správa o zdravotných pomeroch v okrese z 18. mája 1945.

[8] ŠABY-PB, fond Okresný národný výbor Považská Bystrica (ďalej len f. ONV PB), šk. 1, i. j. 763/1945 preds.; Návrh ONV na zriadenie štátnej nemocnice v Považskej Bystrici z 25. júna 1945.

[9] ŠABY-PB, f. ONV PB, šk. 1, Zápisnice R-ONV, Kniha I. (máj-október 1945); Zápisnica zo schôdze pléna ONV v Považskej Bystrici zo 7. júla 1945.

[10] Kronika mesta Považská Bystrica, zápisy za rok 1948.

[11] ŠABY-PB, f. ONV PB, šk. 1, Zápisnice R-ONV, Kniha I. (máj-október 1945); Zápisnica zo schôdze pléna ONV v Považskej Bystrici z 25. júla 1945.

[12] ŠABY-PB, fond Mestský národný výbor Považská Bystrica, šk. 2, i. j. 6381/1945; Zápisnica rady MsNV vo veci zriadenia nemocnice z 27. novembra 1946 (príloha k spisu).

[13] Slovenský národný archív, fond Povereníctvo zdravotníctva, šk. 290, i. j. Nemocnice -P-, Považská Bystrica; Zápisnica MsNV Pov. Bystrica o vyhliadnutí vhodného pozemku z 23. apríla 1947.

[14] Kronika mesta Považská Bystrica, zápisy za rok 1946.

[15] ŠABY-PB, f. ONV PB, šk. 262, i. j. Výst. 15; Geologická sondáž pôdy nemocnice z 11. decembra 1950.

[16] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice R-ONV, šk. 10, i. j. 32; Zápisnica zo dňa 30. septembra 1952.

[17] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice rady Okresného národného výboru (ďalej len R-ONV), šk. 10, i. j. 32; Zápisnica zo dňa 21. mája 1952.

[18] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice R-ONV, šk. 16, i. j. 38-39; Zápisnica zo dňa 20. januára 1956.

[19] Práca, 6. august 1957, s. 2.

[20] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice R-ONV, šk. 19, i. j. 43-44; Zápisnica zo dňa 1. novembra 1957.

[21] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice R-ONV, šk. 20, i. j. 45; Zápisnica zo dňa 25. júla 1958. Spolupráca socialistických štátov na úseku zdravotníctva sa zvýraznila na konferencii ministrov zdravotníctva štátov socialistického tábora, ktorá sa konala v apríli 1956 v Krynici v Poľsku. Od tohto stretnutia sa stalo zvykom, že ministri zdravotníctva socialistických štátov sa každoročne zišli, aby si vymenili skúsenosti a názory.

[22] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice pléna okresného národného výboru (ďalej len P-ONV), šk. 4, i. j. 14; Zápisnica zo dňa 14. februára 1958.

[23] ŠABY-PB, f. ONV PB, Zápisnice P-ONV, šk. 4, i. j. 14; Zápisnica zo dňa 22. októbra 1958.