Ako vyzerala situácia v Dlhom nad Cirochou na konci júna 1949? Pravdepodobne už nebude možné zistiť, či kňaz Ján Tomko oboznámil svojich farníkov s pastierskym listom, ktorý sa mal čítať práve počas sviatku Božieho Tela, ani či bol prinútený list odovzdať štátnym orgánom. Možno len konštatovať, že farníci, podobne ako v iných obciach Slovenska, v tomto období počítali s možnosťou zatknutia svojho farára. Pozorovali preto dianie v obci a reagovali na prítomnosť štátnych činiteľov medzi nimi či priamo na rímskokatolíckej fare, ktorú z pochopiteľných príčin spájali so zatýkaním farára. K priamemu stretu so štátnou mocou však došlo až týždeň po sviatku Božieho Tela.
V sobotu 25. júna 1949 prišiel okolo poludnia na faru v Dlhom nad Cirochou vtedajší predseda Okresného národného výboru v Snine Ivan Prokipčák. Farár Ján Tomko nebol v tomto čase doma. Ľudia, ktorí zbadali príchod predsedu ONV, nechali svoju prácu a utekali k fare. Keď to predseda ONV spolu s príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti, ktorí ho sprevádzali, videli, nasadli do služobného auta a odišli.
Na faru prišli znova okolo 19. hodiny. Od farára žiadali, aby ľuďom zakázal ísť s procesiou na odpust do Belej nad Cirochou. Asi o päť minút po ich príchode sa pred farou zhromaždilo približne 80 ľudí. Keď predseda ONV vyšiel z fary von, opýtal sa prítomného davu, na čo sa tam prišli pozerať. Jeden zo zhromaždených mu odpovedal, že si idú brániť pána farára a nedajú si ho vziať. Predseda im vravel, že on im farára brať nejde, aby sa upokojili. Zhromaždení však zostali v skupinkách stáť pred farou aj naďalej. Keď predseda ONV videl, že ľudia neodchádzajú, nasadol do auta a odišiel z Dlhého do Sniny. Medzi ľuďmi sa však už rozšírilo, že sa ešte určite vrátia, aby kňaza vzali. Preto ľudia bdeli a strážili faru.

Večer okolo 23. hodiny sa príslušníci Bezpečnosti opäť vrátili. Svoj príchod zdramatizovali ešte tým, že posledných 100 – 150 metrov od fary šli už s vypnutými svetlami na aute. Zastavili pred farou a veliteľ ZNB Rákoczy vošiel do budovy fary, údajne kvôli tomu, aby farárovi oznámil, že zákaz uskutočnenia púte v susednej obci bol odvolaný.
Opätovný príchod príslušníkov znásobil v občanoch podozrenie, že farárovi hrozí zatknutie. Na kostolnej veži začali zvoniť na poplach ako pri požiari a o chvíľu bolo pred kostolom a farou asi 500 ľudí, ktorí verejne vyjadrovali nesúhlas s odvedením farára. Zídení občania boli ozbrojení palicami, vidlami, kosami a kameňmi, výhražne pokrikovali, aby príslušníci ZNB odišli preč a farára nechali na pokoji. Jeden zo zídených mužov sa opýtal strážmajstra Štefana Čorňáka, ktorý ostal pri aute, prečo chodia v noci pokojamilovný národ obťažovať. Ten mu odpovedal, že doniesli len dobrú správu, aby sa nebáli. Na to dostal odpoveď, že v noci sa s takými správami nechodí. Niektorí začali kričať, čo tu príslušníci chcú, že „keď my prídeme do Sniny po úradných hodinách, tak nám nič nevybavíte“, „žeriete nám kňazov, beriete nám Cirkev, len chcete, aby sme podpisovali kontingenty a keď podpíšeme, potom nám zoberiete farára“ a podobne.

 

Situácia sa veľmi vyhrotila. Ľudí chcel upokojiť Ján Gazda, úradník MNV a zásobovací referent v Dlhom nad Cirochou. Začal vysvetľovať davu, že príslušníci ZNB priniesli farárovi správu o zrušení zákazu púte do susednej obce. V tejto napätej situácii však už boli jeho slová zbytočné, muži sa na neho vrhli a udreli ho niekoľkokrát po hlave, chrbte a tvári. Po ňom napadli aj príslušníkov Čorňáka a Kopťáka. Štefan Kopťák sa uchránil pred bitkou a kameňmi útekom, ale Štefan Čorňák bol zbitý miestnymi mužmi. Pri bitke však jeden z nich vytiahol nôž a štyrikrát ho bodol – do hlavy pod pravým uchom, pravej strany hrudníka, pravej ruky a ľavej strany brucha, pričom mu prerezal brušnú blanu. Keď sa príslušník ZNB Čorňák spamätal, vyzval ich v mene zákona, aby sa rozišli a od ďalšieho počínania upustili. Na to sa na neho vrhli zase ďalší a začali ho biť a kopať.

Dav začal demolovať auto – Škodu Tudor 1101. Dorezali na ňom všetky štyri pneumatiky a vzdušnice, vybili okná, zdeformovali karosériu, rozbili reflektory. Na prednú karosériu ktosi napísal: „Nechceme NB, nech žijú kňazi, kňazom pokoj, svätí žijú. Nech žije kresťanstvo, nech žijú kresťania, kňazom pokoj, komunisti fuj.“ Na ľavom blatníku bolo napísané: „Nech žije kresťanstvo, pokoj kňazom.“ Črepiny zo skla boli na ceste pred farou ešte mnoho týždňov.
Z auta bola odcudzená aj služobná pištoľ práporčíka Kopťáka spolu s koženým puzdrom. Jeho doklady niekto roztrhal a rozhádzal po ulici. Situácia sa upokojila až po mnohých prosbách duchovného, ktorý vyšiel z fary. Ten ľudí prosil, aby odišli, že príslušníci „doniesli len dobrú zvesť“ – povolenie procesie do Belej nad Cirochou. O pokoj prosili ľudí aj plačúci rodičia kňaza Tomka, ktorí s ním bývali na fare.

Zraneného strážmajstra Čorňáka farár Tomko odviedol na faru, chrániac ho vlastným telom, pričom údajne sám od niekoho dostal niekoľko úderov. Tam ho s pomocou miestnej pôrodnej asistentky ošetril a zranenému bola privolaná sanitka. Zranený bol odvezený do Štátnej nemocnice v Humennom, kde bol hospitalizovaný dva dni. Zo zranení sa liečil do 20 dní. Druhý strážmajster Štefan Kopťák ušiel do Sniny.

Tento text je prepracovaným znením prednášky, ktorá odznela pri prezentácii rovnomennej knihy autora na seminári v Dlhom nad Cirochou dňa 6. septembra 2008 v Dlhom nad Cirochou, konanom pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule obetiam, odsúdeným v súvislosti s tzv. Krvavou nedeľou v júni 1949. Vychádza z prezentovanej knihy, preto priame odkazy na literatúru a pramene neuvádza. Vyhľadať ich možno v samotnej knihe: GUMENICKÝ, Jozef: Ľudová vzbura v Dlhom nad Cirochou. Dlhé nad Cirochou: 2008, 56 s. ISBN 978-80-970001-6-5.
Prednáška je publikovaná v časopise Naše svedectvo, č. 5/2008, s. 22-32.