Máloktorá historická téma bola tak spolitizovaná a prekrytá množstvom poloprávd, mýtov   a nepresných tvrdení, ako práve problematika spojená s Banderovcami.  Tzv. rejdy UPA  sa územie severovýchodného Slovenska sa stali súčasťou našich povojnových dejín. 

V rámci bližšieho poznávania tejto problematiky na našom webe prinášame sériu dokumentov , ktoré po sebe zanechali československé vojenské, bezpečnostné, ale aj civilné orgány a inštitúcie. propagandistické a únikové prieniky oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na územie Slovenska vyvolali najväčšie akcie československej armády po 2. svetovej vojne a mali aj politický a spoločenský vplyv. Dokumenty pochádzajú z edície prameňov, ktorú zostavil Doc. Michal Šmigeľ.  Tento dokument je zápisnicou  z výpovede o jednom z najvážnejších incidentov, ktorý sa spája s banderovcami, vraždou člena KSČ Ivana Šiškana v Novej Sedlici (okres Snina).

Zápisnica spísaná v Novej Sedlici, č.p. 109, okr. Snina, v prítomnosti Jána Rusiča, obyvateľa v Novej Sedlici č.p. 95, Juraja Michalcu, predsedu MNV v Novej Sedlici, strážm. Augustína Antoního, ako vypočúvajúceho a strážm. Michala Bajcuru.

Predmetom

je vypočuť Jána Rusiča, 38 ročný, maloroľník v Novej Sedlici, č.p. 95, okr. Snina vo veci zavraždenia Jána Šiškana z Novej Sedlice benderovcami v mesiaci 22., 23.november 1945.

Ján Rusič, po napomenutí, aby vypovedal len pravdu udal: „ Asi koncom mesiaca novembra 1947 okolo 23. – 24. hodín, zakopali na naše okno i dvere neznámi muži. Keď som sa na to neozval, kričal jeden z nich, aby som otvoril, a aby som ich pustil do chaty, izby. Keď som ani na to nereagoval, tak jeden kričal, že aby som ihneď otvoril, lebo ináč, že ma zabije. Nakoľko som počul, že vonku je ich viacej, tak som išiel otvoriť. Akonáhle som otvoril, už, už sa tlačili za mnou do izby. Do izby ich prišlo asi 15. Všetci boli oblečení v rôznych vojenských uniformách. Niektorý mal nemeckú vojenskú uniformu, niektorý maďarskú, ruskú, poľskú a miešané. Všetci boli silne ozbrojení. Niektorý mal automat, niektorý pušku a každý piaty mal ľahký ruský alebo nemecký guľomet. Niektorí z nich mali cez prsia pásy s nábojmi do guľometu.

Jeden z nich sa ma opýtal: kde Šiškan meškaje. Ja som mu na to odpovedal, že ja nie Šiškan, ale ten stále do mňa robil nátlak, aby som mu ihneď povedal, že kde Šiškan meškaje. Keď som sa mu stále vyhováral, že ja niesom Šiškan, tak na mňa kričal, že keď nepoviem ihneď, kde meška, tak ma odstrelí a položil automat ústím na moje prsia. V tom jeden z nich priskočil, a povedal, že on vie kde Šiškan meška. Potom sa zobrali do vedľajšej izby, do ktorej bol vchod z našej izby. Tam Šiškana chytili v posteli a vyviedli ho von. Keď išli cez našu izbu som videl, ako ho jeden udrel po hlave. Šiškan na to kričal, aby ho nebili, lebo, on je nevinný. Čo vonku s ním urobili neviem, lebo my sme si museli ľahnúť na postele a nesmeli sme sa pohnúť. Potom ho zase doviedli naspäť do izby. Pritom prehľadali v tej izbe, kde Šiškan spal ladu, kde sme mali spoločné šaty aj peniaze.

Z tej lady vybrali všetky papiere. Medzi nimi našli tiež legitimáciu komunistickej strany patriacu Šiškanovi. Jeden z nich mu prezrel všetky papiere a pritom povedal, aha, to je zástupca komunistického predsedu. Ich komandant napísal v našej izbe na jednu kartku toto: pohynie, tak ako on, tak všetci komunisti v Československej Republike za Stalinovou hlavou takou smrťou pôjdu ako ty. Túto kartku dali Šiškanovi prečítať a v jeho izbe na stenu povesili. Tento komandant sa potom zase vrátil do našej izby a povedal:

„Hrab.“ Tento komandant bol strednej postavy a hovoril po ukrajinsky. Na to slovo Hrab, jeden z nich išiel do izby Šiškanovej a pištoľou mu strelil jednu ranu do pravého oka a jednu ranu do ľavého spánku. Obidve gule prešli – vyšli mu z hlavy. Šiškan hneď ostal na mieste ležať mŕtvy. Potom odišli. Pritom však z tej lady vzali: dva páry pracovných topánok, dvoje nohavice farby tmavej, jednu vestu a iné rôzne dámske prádlo a 5000 Kčs v hotovosti. Šiškanovi vzali všetky šaty, t.j. dvoje, jedny nedeľné, farby sivej a jedny pracovné, dva automaty nemeckej výroby a dve ruské dlhé pušky, a tiež nejaké peniaze, avšak neviem koľko. Ján Rusič utrpel škodu vo výške 10 000 Kčs, a neb. Šiškan 3000 Kčs. Väčšina z nich rozprávala po ukrajinsky.

Obec Nová Sedlica leží v kúte, ako posledná obec medzi hranicami ČSR, Poľsko a SSSR, okres Snina.

Zápisnica skončená, nahlas prečítaná a podpísaná.

D. a. h.

Zdroj:

ABS Praha, f. 307-77-9.

Prebrané z: ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0