Vihorlatské vrchy sú vulkanickým pohorím, v ktorom sopečná činnosť začala približne pred 16 až 15 miliónmi rokov – v geologickom období spodného bádenu, najbúrlivejšie sa prejavila v rozmedzí od 12,5 do 9,5 milióna rokov – vo vrchnom sarmate až spodnom panóne.  Charakteristickou črtou tohto najbúrlivejšieho obdobia vulkanizmu vo Vihorlatských vrchoch bol vznik a vývoj andezitových vulkánov (sopiek) a stratovulkánov (zmiešaných navrstvených sopiek). Východnú časť pohoria tvoria izolované stratovulkány Popriečný, Diel a Morské oko, v západnej časti ide o splývajúce stratovulkány Kyjov, Sokolský potok, Kamienka a Vihorlat. Do chotára obce Poruba pod Vihorlatom zasahujú dva stratovulkány – stratovulkán Vihorlat a stratovulkán Morské oko. Sprievodnou činnosťou každého vulkanického pohoria sú zemetrasenia. Nebolo tomu ináč i v tomto pohorí. Vihorlatské vrchy patria v súčasnosti medzi štyri najväčšie epicentra zemetrasení na Slovensku.  Z histórie sú najmä známe zemetrasenia z rokov 1736, 1778-1779, 1789 a 1932. Posledné zemetrasenie tu bolo zaznamenané 23 novembra 2006.
V archíve leleszkého kláštora (teraz v kláštore v Jasove) uložená je latinsky písaná listina, v ktorej mních radu františkánov, Dominik Telegdy, vtedajší duchovný kostola rímskokatolíckeho v Michalovciach zaznamenáva podrobnosti o zemetrasení v Zemplíne v roku 1736.

V deň sv. Gordiána, štvrtého dňa po sviatku Vstúpenia Krista Pána, v mesiaci máji roku Pána 1736, po poslednom vyzváňaní videli mnohí ľudia na rovine a na rozličných miestach pri rieke Laborec veľké a neobyčajné množstvo lesnej aj poľnej a tiež divokej zveriny. Zver pribehala z hôr a lesov Vihorlatu. Niektoré hlúčky preplávali rieku a utekali do lesov pri Betlehemovciach. Cez riečny brod pri hornom mlyne videli ľudia stádo divokých svíň, ako sa tieto prebrodili a bežali potom smerom k obci Pozdišovce. Jednu z týchto svíň chytil pánsky mlynár Ján Kwietkowszky v záhrade pri Hámroch na slnečnicový olej, pričom však tento človek bol sviňou zle došarpaný. Na severnom brehu rieky Laborec, v osade Strajňany, našiel poddaný človek Michal Hoszpodár v maštali pod korytom skrytú divú mačku, ktorú zabil a kožu z nej odovzdal panskému poľovnému majstrovi Arpádovi Halassymu.Poddaný ľud vykladal si tieto zjavy po svojom spôsobe a všeobecne sa usudzovalo, že v lesoch pod Vihorlatom deje sa niečo neobyčajného pred čím aj divá zver uteká.

Ačkoľvek bol krásny a slnečný deň, bez najmenšieho vetra, predsa hladina rieky Laborca sa čerila a vlnila. Okrem toho videli ľudia pri moste pod kaštieľom niekoľko vydier plávať na vode. Ďalej bolo vidieť veľké množstvo veľkých aj menších rýb, ktoré sa vyhadzovali vysoko z vody. Domáce zvieratá prejavovali veľkú a nápadnú nespokojnosť. Psi a mačky pobehúvali nespokojne z miesta na miesto po dvoroch aj po uliciach. Veľký pes pánskeho úradníka Jozefa Nyáriássyho dánska doga – fena priniesla postupne všetky svoje mladé do príbytku panského sluhu a uložila ich do perín. Ačkoľvek panský sluha daný človek Ján Paňkowszki pokúšal sa dogu z izby vyhnať, táto sa vyhnať nedala.
Pred večerným zvonením zišli sa v kaštieli urodzení páni, ľudia slobodní aj poddaní v našom kostole a ja som slúžil svätú omšu za odvrátenie nebezpečenstva, o ktorom sme síce nevedeli, čo a aké bude, ale každý z nás vedel a tušil, že príde.

Dlho do noci bol v Michalovciach na uliciach čulý ruch. Práve tak bolo aj v iných obciach nášho okolia. Ľudia takmer nespali. V Michalovciach bývajúci poddaný človek nečistého rozumu a pomätený, Ondrej Palicska, pobehúval vytrvalo po uliciach, pozeral najviac smerom k Vihorlatu a napodoboval rukami, ako by si chránil hlavu pred niečím, čo na neho z hora padá. Pritom vykrikoval stále slová a celé vety, ktorým však ľudia nerozumeli.

Nasledujúcej noci , práve o 1. hod. po polnoci, otvárali sa dvere domov a iných budov. Riad, uložený na stoloch a inde,  sa posunoval a narážal s treskotom na seba. Bolo počuť ohlušujúce dunenie a hrmot akoby z veľkej diaľky alebo veľkej hĺbky. Zavesené obrazy sa kolísali a okná drnčali. Veľa obločných tabúľ sa rozbilo. V našom kostole rozkolísal sa malý zvon a jeho srdce niekoľkokrát slabo udrelo na zvon. Dobytok v maštaliach bučal a celý húf panských poľovných psov vybehol z ohrady a utekal smerom k obci Lastomír. Obyvateľstvo, ktoré spalo, prebudil tento úkaz. Ľudia pobehúvali bezradne po uliciach a každého sa zmocnil neznámy pocit strachu. Stále bolo cítiť záchvevy zeme a tlmený hrmot vzdialenej búrky.

Toto všetko trvalo tak dlho, ako keď sa kresťan pomodlí ružencovú modlitbu. Potom nastal pokoj, prerušovaný ešte niekoľkými zýchvevmi. Ako som už spomenul, ľudia nespali a na uliciach bolo živo ako keby bolo poludnie. Ľudia videli potom spomenutého poddaného Ondreja Palicsku, ktorý si unavený ľahol pod múry veľkej veže pri lavičke cez Laborec a tam pokojne zaspal. Ráno potom videli sme všetky tie škody, ktoré táto pohroma  – zemetrasenie – narobila. Na Strajňanoch zrútilo sa niekoľko domov a veľa bolo poškodených. Aj v Michalovciach bolo niekoľko domov silne poškodených. Na brehoch Laborca našli ľudia veľa mŕtvych rýb.

Na našom kostole poškodené boli múry a zo strechy nad kaplnkou spadlo veľa šindľov na zem. V cintoríne okolo kostola našli sme 7 vyvrátených železných krížov. V kostole spadol z múra obraz sv. Antona ale nebol veľmi poškodený.
Medzi osadou Topoľany a Petrovce prepadla sa hradská v dĺžke 236 stôp (72 metrov), do hĺbky 7 stôp (2 metre) a šírky 140 stôp (42,5 metra). Prepadlinu vyplnila špinavá voda. Pod kaštieľom v Michalovciach v budove panského kapitána pandúrov, zrútilo sa drevené schodište a v postilionských maštaliach spadla povala, pričom bol jeden kôň zabitý, kým druhý bol tak ťažko ranený,  že zraneniu čoskoro podľahol. V budove Soľného domu zosypali sa hromady soľných kvádrov, ktoré vyrazili a rozdrúzgali jedny silné okované dvere.

V obci Vinná pod hradom bola pohroma oveľa horšia. Veľa drevených domčekov poddaných sa zrútilo alebo bolo poškodených, niekoľko komínov na viňanskom kaštieli sa tiež zrútilo. Spadlo aj hlavné schodište v kaštieli, ktoré zabilo panského hajdúcha Jána Oroszyho. V osade Stará bol v spánku zabitý padajúcou povalou pastier oviec Mikuláš Janočko. Aj vysoká veža na polo zrúcanom viňanskom hrade spadla a múry poškodili dosiaľ nesmierne zachovalú veľkú sieň v severnom krídle hradu. Najviac bola pri tejto pohrome poškodená osada Poruba, kde prišlo o život osem ľudí a zahynulo veľa dobytka a takmer všetky domčeky sa zrútili. Nepoškodená ostala iba panská murovaná budova panského hájnika Odona Jancsusku na severnom konci osady.

Ráno po tejto noci hrúzy slúžil som svätú omšu, na ktorej sa zúčastnili všetci pánovia, ľudia slobodní aj poddaní, takže kostol bol preplnený a veľa ľudí muselo stáť pred dverami. I v ostatných dedinách nášho okolia spôsobilo zemetrasenie veľké škody na majetku. V deň sv. Barnabáša v mesiaci júni poctil naše mesto svojou návštevou učený pán Mikuláš Lóranífy z kráľovského mesta Budína,  aby všetko toto o zemetrasení spísal a zaznamenal na večné časy. Túto udalosť zaznamenávam do našej cirkevnej matriky na večnú pamäť budúcim pokoleniam.
Dané v Michalovciach v deň sv. Antona roku Pána 1736.
Podpísaný:    Dominik Telegdy, mních rehole františkánov a duchovný pastier kostola v Michalovciach.“

Zdroj:

Archív kláštora v Jasovej

Z latinčiny preložil: František Kupka

Redakčné úpravy: Dominik Burcin

Fotka na úvodnej lište je ilustračná.