Územie okresu Humenné sa začalo osídľovať už v dobe kamennej, svedčia o tom aj historické nálezy. Už v tomto období muselo byť územie dnešného okresu niečím atraktívne. Ľudia, ktorí sem prichádzali tu museli mať také podmienky, ktoré boli nevyhnutné pre ich život. Dôležitosť týchto podmienok sa začala prejavovať hlavne vtedy, keď človek prechádzal od kočovného spôsobu života – lovu a zberu, ku usadlému životu – pestovaniu a chovu. K tomu aby sa človek usadil si potreboval nájsť územie v blízkosti vodných tokov, potreboval aby tam bola priaznivá klíma, úrodná pôda, aby to územie nebolo posadené vo vysokej nadmorskej výške a reliéf nemal veľký sklon. Čím viac podmienok to územie spĺňalo, tým rýchlejšie sa osídlilo. V tomto článku sa budem venovať analýze, do akej miery vplývali prírodné činitele na osídľovanie území (t.j dnešných obcí) okresu Humenné.

Vplyv nadmorskej výšky na vývoj osídlenia
Najvyšší vrch a teda i bod územia je Vihorlat (1 076m.n.m). Najnižší bod územia, 130m.n.m, je v mieste výtoku Laborca z okresu v katastri obce Brekov. Rozdelenie územia podľa nadmorskej výšky: (Mazúr in Michalko, J., 1986)
Nížiny 0-300m
Vysočiny nízke 300-800m
Vysočiny stredné 800-1500m
Vysočiny vyššie 1500-2665m (tieto sa nenachádzajú v okrese)

Pre neskorú dobu kamennú (eneolit) sú v našom regióne charakteristické skupiny mohýl na hrebeňoch horských pásiem v nadmorskej výške od 150 do 535m. Patria ku kultúre tzv. východoslovenských mohýl (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Na základe poznatkov o východoslovenských mohylách je zrejmé, že ľudia sa najskôr usadzovali v oblastiach do 535m.n.m., až potom sa usadzovali vo vyšších nadmorských výškach. Takmer celé územie okresu sa nachádza v nadmorskej výške v rozmedzí od 130-446m.n.m. Obce na severe okresu, Vyšná a Nižná Jablonka, Rokytov pri Humennom, Papín, Nechválová Polianka a Hrubov sa nachádzajú do 855m.n.m. Oblasť Vihorlatských vrchov sa nachádza v rozmedzí od 446-1076m.n.m.

Z hľadiska nadmorskej výšky je takmer celý okres vhodný na osídľovanie. Obce do 446m.n.m boli osídľované najskôr. Obce na severovýchode a severozápade, ktoré sa nachádzajú do 855m.n.m boli osídľované neskôr od 14. do 16. storočia. Najmladšou obcou okresu bola obec Valaškovce, z ktorej bol vytvorený vojenský objekt Valaškovce, ktorá sa nachádzala v najvyššej nadmorskej výške. Obce, ktoré sa nachádzali vo vyššej nadmorskej výške boli osídľované neskôr a väčšina z nich bola osídlená na zákupnom valašskom práve.

Vplyv sklonu reliéfu a orientácie voči svetovým stranám na vývoj osídlenia
Väčšina reliéfu okresu Humenné má sklon od 0-15 stupňov. V severozápadnej a severovýchodnej časti okresu a vo Vihorlatských vrchoch je sklon reliéfu miestami až do 30stupňov. Pre osídlenie je najlepší sklon reliéfu do 15 stupňov. Z toho vyplýva, že väčšina územia okresu je vhodná pre osídlenie z hľadiska sklonu reliéfu. Aj väčšina obcí, ktorých sklon nie je väčší ako 15 stupňov, bola osídlená skôr a to od 11. do 14.storočia. Obce, ktorých sklon reliéfu je väčší ako 15 stupňov, boli osídlené neskôr a to od 14. do 17.storočia.

Najvýraznejšia orientácia je na severozápad, juhozápad, západ a juh. Menej územia na východ, juhovýchod a sever, severovýchod. Pre osídlenie sú najvhodnejšie južné až juhozápadné strany svahov. Obce, ktorých väčšina svahov je orientovaných severozápadnom, juhozápadnom, západom a južnom smere, boli osídľované skôr.

Vplyv klímy na vývoj osídlenia
Vplyv klímy na osídľovanie je taktiež výrazný. Existujú autori, ktorí tvrdia, že najsevernejšie oblasti Slovenska neboli do 13. storočia osídlené. Ľudia sa pochopiteľne najskôr usadzovali v klimaticky teplejších oblastiach, neskôr však chceli využívať aj iné územia, preto sa vedeli uspokojiť aj s klimaticky chladnejšími oblasťami.

Okres Humenné zaberá rozlohu 754km2 a hoci je orientovaný v smere Sever-Juh, nie sú veľké rozdiely v klimatických oblastiach. Väčšina územia sa nachádza v mierne teplej až teplej klimatickej oblasti, iba najsevernejšie časti Vihorlatu a obce Vyšná Jablonka sa nachádzajú v mierne chladnej klimatickej oblasti ( Korec, P., 1997). Keďže väčšina územia sa nachádza v miernej až teplej klimatickej oblasti, podmienky pre osídľovanie z hľadiska tohto kritéria boli pre celé územie rovnaké a priaznivé.

Vplyv vodných tokov na vývoj osídlenia
Územie okresu Humenné má dostatok vodných tokov. Nie je takmer ani jedna obec, cez ktorej územie by nepretekal nejaký vodný tok. Väčšie rieky majú pomerne dosť prítokov, a tak vytvárajú pomerne pestrú riečnu sieť. Najväčšou riekou okresu je rieka Laborec, v mieste jej výtoku z okresu v katastri obce Brekov, je najnižší bod okresu a to 130m.n.m. Do rieky Laborec sa vlievajú rieky Výrava, Udava a Cirocha, ktoré sú považované za väčšie rieky okresu. Západnou časťou okresu pretekajú ešte dve väčšie rieky a to Oľka a Ondavka, ktoré však ústia do Ondavy mimo okresu. Vo Vihorlate vzniklo zahradené jazero Morské oko ( Korec, P., 1997).

Jednou zo základných prírodných podmienok na osídľovanie územia bola prítomnosť vodných tokov. Keďže v okrese Humenné je dostatok vodných tokov, bolo toto územie z hľadiska tejto podmienky dostatočne atraktívne na to, aby sa čím skôr osídlilo. Najlepšie podmienky mali obce, cez ktoré pretekali väčšie rieky. V povodí rieky Laborec, ktorá je najväčšou riekou okresu, vznikali obce najskôr. Až na jednu výnimku, obec Veľopolie, vznikali obce v jej povodí v rozmedzí od 11. po 14. storočie. Aj v povodí rieky Cirocha sú najstaršie obce z 11. a 12. storočia. Aj v povodí riek Ondavka a Oľka vznikali obce pomerne skoro. V rozmedzí 11. až 15.storočia. V povodiach ostatných riek sú obce, ktoré vznikli skôr aj neskôr, avšak podmienky na osídľovanie z hľadiska dostupnosti vodných tokov boli v celom dnešnom okrese pomerne dobré.


Vplyv pôdy na vývoj osídlenia

Keď sa chcel človek v minulosti usadiť musel si na základe nejakých kritérií vybrať nejaké územie. Okrem toho, že sa usídľoval v blízkosti vodných tokov, hľadal aj územie s dostatočne úrodnou pôdou. Spočiatku určite nevedel, ktorá pôda je najúrodnejšia, ale na základe toho, ako sa darilo jeho plodinám, a ako ľahko sa mu pôda obrábala, to postupne zisťoval. Najviac rozlohy okresu Humenné zaberá pôda hlinitá a potom piesočnato-hlinitá. Spolu to je takmer 95% územia. Iba 5 % územia zaberajú pôdy ílovito-hlinité a ílovité. Na území sa nenachádzajú pôdy ľahké, čiže piesočnaté a hlinito-piesočnaté pôdy.

Na základe percentuálneho zastúpenia jednotlivých pôdnych typov je zrejmé, že v minulosti bol okres Humenné z hľadiska úrodnosti pôdy, veľmi atraktívnou oblasťou, pretože medzi najrozšírenejšie pôdne druhy okresu patria pôdy hlinité a piesočnato-hlinité, čiže to sú stredne ťažké pôdy (95%), ktoré sa považujú za najúrodnejšie pôdy. Tieto pôdy obsahujú veľa prachových častíc, vyvinuli sa na sprašiach a najčastejšie sa nachádzajú na sopečných horninách. Póry sú vyplnené aj vodou aj vzduchom a to v pomere 1:1. Živiny sa z nich neodplavujú v takej miere ako z piesočnatých, čiže sú to naše najúrodnejšie poľnohospodárske pôdy. Menej zastúpené aj menej úrodné pôdne druhy okresu, sú ílovito-hlinité a ílovité pôdy, ktoré sa nazývajú aj ťažké pôdy (menej ako 5%). Nachádzajú sa na ílovitých horninách a majú väčšiu vodnú kapacitu. Keď sú nasiaknuté vodou, sú mazľavé a za sucha tvrdnú a praskajú. Veľmi ťažko sa obrábajú

Keďže až 95% územia okresu tvoria úrodné pôdy, môžeme povedať, že takmer celý okres Humenné sa z hľadiska tejto prírodnej podmienky mohol osídliť už veľmi skoro, avšak nedá sa povedať, že všade tam kde sa nachádzajú tieto pôdy sa aj najskôr usadzovalo obyvateľstvo, pretože to neplatí pre všetky obce. Môžeme len povedať, že dané územie bolo atraktívne z hľadiska úrodnosti pôdy.

Vplyv pôdnych typov
Najviac územia takmer 80% zaberajú kambizeme, tzv. hnedá lesná pôda, vzniká procesom sialitizácie na prevažne vyvretých zvetralinách, metamorfovaných a vulkanoklastických horninách, nekarbonátových sedimentoch paleogénu a neogénu, lokálne tiež na nespevnených sedimentoch (napr. viatych pieskoch). V nižších polohách sa viaže na listnaté lesy. Obsah humusu je 4-8% (Bielek, P.- Šurina, B.- Ilavská, B.- Vilček, J., 1998).V okrese Humenné sa nachádzajú tieto subtypy kambizeme: kambizeme pseudoglejové nasýtené, kambizeme dystrické a kambizeme typické kyslé, kambizeme typické nasýtené, kambizeme pseudoglejové kyslé, kambizeme typické nasýtené až kyslé.

Ďalším pôdnym typom, ktorý sa nachádza v okrese je fluvizem. (v starších klasifikáciách nivné pôdy) Ide o pôdu, ktorá je, alebo donedávna bola ovplyvňovaná záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody (Bielek, P.- Šurina, B.- Ilavská, B.- Vilček, J., 1998). V okrese Humenné sa nachádza pozdĺž väčších riek ako: Laborec, Cirocha a Udava, a taktiež pozdĺž Výravy, Ondavky a Oľky. Obsahuje 2.5% humusu. V okrese Humenné sa nachádzajú tieto subtypy fluvizeme: fluvizeme glejové a fluvizeme typické.

V okrese sa nachádzajú aj pseudogleje. Vznikli v humídnom prostredí listnatých lesov na málo sklonenom reliéfe alebo v depresiách. Prebieha intenzívne oglejenie a vznik charakteristického G horizontu (Bielek, P.- Šurina, B.- Ilavská, B.- Vilček, J., 1998). Najviac zastúpené sú okolí mesta Humenné a v obciach Karná a Ptičie a v menšom množstve je zastúpená aj v iných obciach okresu. V okrese sa nachádzajú v týchto subtypoch pseudogleje nasýtené, pseudogleje typické a pseudogleje luvizemné nasýtené až kyslé.

Menej zastúpené sú rendziny a pararendziny. Rendzina je jediná pôda na vápnitých horninách, ktorej obsah humusu je 4% (Bielek, P.- Šurina, B.- Ilavská, B.- Vilček, J., 1998). V okrese sa nachádza širší pás rendziny pozdĺž rieky Laborec a Cirocha, v obciach Hažín nad Cirochou, Ptičie, Jasenov a Brekov. Pararendzina tzv. nepravá rendzina. Ide skôr o lesné pôdy stredne hlboké s 2.5% obsahom humusu. Najmenej zastúpený pôdny typ v okrese je andozem, ktorá sa nachádza v okolí Vihorlatu. Je to tmavá pôda zo sopečných hornín. Pôda je charakteristická extrémnou kyslosťou (Bielek, P.- Šurina, B.- Ilavská, B.- Vilček, J., 1998).

V okrese Humenné sa nenachádzajú černozeme, hnedozeme a čiernica, ktoré sú považované za najúrodnejšie pôdy na Slovensku, a na ktorých sa pestujú náročné rastliny. V okrese je najviac rozšírená kambizem, ktorá je vhodná na pestovanie zemiakov a raže, a na ktorých sa nachádzajú lúky, ktoré slúžia ako zdroj krmiva pre dobytok. Vhodná na pestovanie je aj rendzina a pararendzina. Fluvizem je silne ovplyvňovaná podzemnou vodou, preto sa na nej veľa nepestuje (Korec, P., 1997).

Aj keď sa v okrese nenachádzajú tie najúrodnejšie pôdy, toto územie určite bolo atraktívne pre osídľovanie. V minulosti sa nepestovali také náročné rastliny na pôdu ako dnes. Pestovalo sa nekultivované obilie a neskôr aj zemiaky, ktoré nie sú tak náročné na pôdu. Ľudia potrebovali aj lúky a pasienky, ktoré boli zdrojom potravy pre ich dobytok. Tieto základné podmienky sa dali uspokojiť aj na pôdach okresu Humenné. Vhodné boli najmä kambizeme, ktoré zaberajú takmer 80% územia okresu a taktiež rendziny.

Vplyv potenciálnej vegetácie na vývoj osídlenia
Posudzovanie vplyvu potenciálnej vegetácie na osídlenie som si vybrala preto, lebo okres Humenné pravdepodobne vyzeral takto, pokým do neho nezasiahol človek. Celé územie bolo zalesnené, takže keď sa chcel človek na danom území usadiť musel ho vyklčovať. Na území okresu sa nachádzalo dostatok dreva, ktoré bolo v minulosti výborným stavebným prostriedkom. V lesoch žilo množstvo rôznych druhov živočíchov, ktoré slúžili človeku ako potrava.

Najväčšiu časť okresu pokrývali dubovo-hrabové lesy karpatské a bukové kvetnaté lesy podhorské. Dubovo-hrabové lesy karpatské pôvodne zaberali súvislé rozsiahle plochy najmä v pahorkatinách a na vrchovinách až do výšky priemerne 600m.n.m. V súčasnosti z nich ostali len zvyšky. Bukové kvetnaté lesy podhorské mali výraznú prevahu buka, boli rozšírené v nižších polohách prevažne na nevápencovom podloží a na tomto území prevládali kambizeme. Buk má najradšej stanovištia s vyrovnanou vlhkosťou a bez extrémnych teplôt (Michalko, J. a kol., 1986).

Ďalšiu časť územia zaberajú jelšové lesy slatinné. Vznikli v procese prirodzeného zazemňovania vodných nádrží ( mŕtvych ramien, starých a dávno opustených riečnych korýt a meandrov) Viažu sa na pôdy, ktoré sú každoročne počas niekoľkých mesiacov zaplavené stojatou povrchovou vodou alebo ich trvale zamokruje vysoká hladina podzemnej vody (Michalko, J. a kol., 1986). V okrese sa nachádza pozdĺž riek Sitnička a Oľka, Severnej časti Laborca, Výravy a Udavy.

Na aluviálnych naplaveninách pozdĺž vodných tokov sa nachádzajú lúžne lesy nížinné. Zväčša ide o spoločenstva jaseňovo-brestových a dubovo-brestových lesov. Viažu sa na vyššie a relatívne suchšie polohy údolných nív, kde ich časovo kratšie ovplyvňujú periodicky sa opakujúce povrchové záplavy alebo kolísajúca hladina podzemnej vody (Michalko, J. a kol., 1986).V okrese sa nachádzajú v zvyšných častiach Laborca, Udavy a Oľky, a taktiež pozdĺž riek Kamenica, Ptava, Cirocha a Ondavka.

V povodí rieky Laborec v katastri Humenné sa nachádzajú lužné lesy vŕbovo-topoľové, ktoré sú rozšírené na nivách riek. Na území Vihorlatských vrchov a ešte aj na malých územiach okresu sa nachádzajú bukové lesy kvetnaté. Táto jednotka zahŕňa bukové lesy na všetkých geologických podložiach, s výbornými, hlbokými, intenzívne prehumóznenými, trvalo čerstvo vlhkými pôdami a s bohatým, zvyčajne viacvrstvovým bylinným podrastom (Michalko, J. a kol., 1986).

Na území katastra Humenné nachádzajú reliktné borovicové lesy karpatské a v ich okolí sa nachádzajú dubové a cerové lesy. V menšom rozsahu sa na území okresu nachádzajú javorové lesy v horských polohách, bukové lesy v horských polohách a bukové lesy na vápencových a dolomitových podložiach.