O najstaršom osídlení okresu Humenné nemáme veľa dokladov, pretože zalesnená a hornatá oblasť severovýchodného okraja Slovenska nepútala v minulosti pozornosť archeológov. Sedemdesiate a osemdesiate roky sú obdobím zvýšeného záujmu archeológov. Pozornosť je venovaná hradnému kopcu v Brekove, prieskumom s cieľom lokalizovať ďalšie mohyly patriace do skupiny východoslovenských mohýl. Taktiež sa organizoval historicko-archeologický výskum na hrade Jasenov (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002).
Naše dnešné poznatky o osídlení regiónu od staršej doby kamennej po stredovek sú ešte neúplné. Dolina Laborca bola už v dávnej minulosti dôležitou komunikačnou spojnicou, na ktorej má Humenné s okolím priam ideálnu polohu. Tento región tvoril v minulosti oblasť so špecifickými aj všeobecnými prvkami vývoja, nositeľmi, ktorých boli kmene a etniká usadené na brehoch Laborca. Hornatá časť severovýchodného cípu Slovenska nebola nikdy ľudoprázdna. Svedčia o tom náhodné nálezy, ako aj výsledky archeologických prieskumov. (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002).

Doba predhistorická
Staršia doba kamenná (paleolit)- z okolia Humenného je z tohto obdobia pomerne málo nálezov. Bárta in Strakošová uvádza nálezy mamutích kostí z Brekova, Topoľovky a Karnej a doklady o osídlení jaskyne Veľká Artajama v katastri Brekova už v staršej dobe kamennej. O osídlení severovýchodného Slovenska v staršom paleolite zatiaľ nemáme veľmi presvedčivé dôkazy. Lov a zberačstvo bolo hlavným zamestnaním človeka v tomto období. Hmatateľným dokladom sú kamenné nástroje a ich zlomky, ktoré boli potrebné pri love a zberačstve (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Sú známe viaceré paleolitické lokality ako Topoľovka, Humenné, Brestov, Kamenica nad Cirochou, Ľubiša a iné, kde sa našla paleolitická kamenná štiepaná industria (Gačková, L. – Strakošová, I., 2008).

Obdobie mladšej doby kamennej (neolit) charakterizuje predovšetkým zmena v spôsobe života človeka, ktorý začína pestovať kultúrne plodiny, chovať domáce zvieratá, vyrábať výhodnejšie hladené kamenné nástroje, rozvíja prvé remeslá, hlavne výrobu keramiky. Zmenené klimatické podmienky prispeli k vzniku trvalých sídlisk (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Fragmenty neolitickej keramiky i kamennej industrie z tohto obdobia pochádzajú viacerých lokalít napr. z Brestova, Nižných Ladičkoviec a iných (Gačková, L. – Strakošová, I., 2008), a taktiež z Humenného z lokalít Pod Kramovou a Pod Skololejom (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Béreš uvádza aj obce Chlmec, Turcovce, Víťazovce, Zubné a Košarovce, kde sa objavil ojedinelý zlomok pazúrikového škrabadla (Béreš, J., 2004).

Pre neskorú dobu kamennú (eneolit) sú v našom regióne charakteristické skupiny mohýl na hrebeňoch horských pásiem v nadmorskej výške od 150 do 535m. Patria ku kultúre tzv. východoslovenských mohýl. Mohyly nájdeme na hrebeňoch horských pásiem v poriečí Tople, Torysy, Ondavy a Laborca. Ich výskyt však nie je obmedzený iba na naše územie, poznáme aj lokality v oblasti juhovýchodného Poľska a na západe Ukrajiny. Ich najväčší výskyt bol zaznamenaný v oblasti Ondavskej vrchoviny. V okolí Humenného sa s nimi stretneme na rozmedzí katastrov Brekov- Topoľovka, v Brestove, Vyšných Ladičkovciach, Veľopolí a Udavskom (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002), taktiež v Košarovciach a Lubiši (Gačková, L. – Strakošová, I., 2008).

Mohylník v Košarovciach totiž ako prvý upozornil na prítomnosť nositeľov neskoroeneolitickej kultúry východoslovenských mohýl v oblasti severovýchodného Slovenska (Budinský- Krička in Béreš, J., 2004). Niektoré mohyly stoja osamotené, iné sa v skupinkách tiahnu v dĺžke aj niekoľko kilometrov. S touto kultúrou možno spájať aj väčšinu náhodných nálezov sekeriek a sekeromlatov. O tom, že nositelia kultúry východoslovenských mohýl boli pravdepodobne roľníkmi a pastiermi, svedčia nielen nálezy žarnovov a drvidiel, ale i sporadické objavy zlomkov zvieracích kostí- či už oviec, alebo kôz (Gačková, L. – Strakošová, I., 2008). Okrem východoslovenských mohýl sa v obci Karná našlo viac ako 200 kusov štiepaných kamenných artefaktov (Béreš, J., 2004).

Po etnickej, hospodárskej a spoločenskej stránke nadväzuje na eneolit doba bronzová, ktorú je potrebné chápať ako významnú historickú epochu, počas trvania ktorej sa vytvárajú podmienky pre vznik raných historických zoskupení doby železnej. V strednej Európe prináša hospodársku a etnickú stabilitu, celkové zjednotenie kultúrneho prejavu a všeobecný a ekonomický rozvoj spojený s rozšírením a používaním nového kovu- bronzu. Oblasť Humenného a jeho okolia je osídlená i keď len sporadicky, už v staršej dobe bronzovej. Dokladom sú nálezy z Humenného- Krámovej. Črepový materiál zaradený do doby bronzovej pochádza zo zberov v obciach Kochanovce, Hažín nad Cirochou a Lackovce. Odpadová jama v smere V-Z bola preskúmaná v Jasenove. Ďalšia fáza intenzívneho osídlenia polohy Pod Sokolom v južnej časti Humenného spadá do obdobia strednej, až neskorej doby bronzovej. Možno tiež predpokladať, na základe výsledkov výskumu, že na sklonku doby bronzovej bola osídlená aj poloha Dubník v intraviláne Humenného (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002).

V knihe Archeologické dedičstvo Zemplína sa uvádza, že po zániku východoslovenských mohýl ostala Ondavská vrchovina na dlhé stáročia neosídlená (Béreš, J., 2004). Ale Strakošová tvrdí, že aj keď zo staršej doby železnej (halštatskej) na sledovanom území nálezy zatiaľ nie sú, s určitosťou však nemôžeme tvrdiť, že osídlenie tu vtedy neexistovalo. Mladšia doba železná (laténska) je reprezentovaná fragmentom ústia s výraznými jamkami z Kochanoviec. Medzi archeologické nálezy toho obdobia patrí depot 263 strieborných mincí z Ptičia. Na lícnej strane je vyobrazenie vpravo obrátenej mužskej hlavy (Zeus) s bohatou bradou, fúzmi a vavrínovým vencom na hlave. Na rube je vľavo obrátený klusajúci kôň s jazdcom. Vyobrazenia na oboch stranách mincí nie sú jednotné, predstavujú rôzne razidlá rôznej kvality. Mince sú zhotovené z kvalitného striebra a ich hmotnosť sa pohybuje od 12,21 do 14,89 g (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002),

Doba historická
Prvé až štvrté storočie nášho letopočtu označujeme ako dobu rímsku na územiach, ktoré neboli priamou súčasťou rímskeho impéria. Do obdobia mladšej doby rímskej patria okrem nálezov z Humenného aj nálezy sivej keramiky z lokality Hažín nad Cirochou. Je známe, že v Humennom- Pod Sokolejom sa našla keramika, medzi iným aj zásobnica s okružím a bronzová spona v tvare kačičky (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Béreš uvádza aj obec Kamienka (Béreš, J., 2004). Obdobím od konca štvrtého do konca šiesteho storočia hovoríme ako o dobe sťahovania národov (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Toto obdobie odštartovala séria problémov Rímskej ríše. Jedným z najzávažnejším problémom bolo udržiavanie hraníc Rímskej ríše. Rímske posádky nedokázali odolávať tlaku barbarov- tí neraz prenikali do vnútrozemia a plienili vojenské tábory, no hlavne bohaté mestá. K definitívnemu pádu impéria prispeli kmene, ktoré sa v roku 376 pohli z juhoruských stepí a postupne prenikali až do západnej Európy. Tento pohyb dal obdobiu pomenovanie- doba sťahovania národov. Z novoprichádzajúcich kmeňov boli významní Góti, no rozhodujúce podstavenie nadobudli Huni (Béreš, J., 2004). Z tohto obdobia sa v Humennom našli hrncovitá nádoba tmavošedej farby, džbán a iné (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002).

V čase sťahovania národov sa na Slovensku objavujú aj prví Slovania (druhá polovica 5.storočia). Na území nášho regiónu sa podľa datovania jednotlivých nálezov so Slovanmi stretávame až na rozhraní 7. a 8. storočia. Medzi archeologické náleziská tohto obdobia patria Humenné- Pod Sokolejom a Brekov, ktorý sa vďaka nálezom z niekoľkých polôh, ktoré patria do slovanského obdobia, zaraďuje medzi významné slovanské lokality na Slovensku. Boli zistené stopy slovanského osídlenia z 9.-10.storočia (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Medzi ojedinelé nálezy získané z katastra obce Brekov patrí železná hrivna sekerovitého tvaru s oblúkovite ukončeným listom a masívnym krčkom (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002). Medzi ďalšie lokality patrí Hažín nad Cirochou. Významné postavenie v rámci slovanských pamiatok na východnom Slovensku má slovanský mohylník v Topoľovke. Tridsaťštyri mohýl je nepravidelne rozmiestnených na ploche 116 x 35m. Mohylníkom v Topoľovke sa končí výpočet pravekých a včasne historických pamiatok z Humenného (Strakošová, I. in Fedič, V., 2002).


Počiatky vzniku obcí v okrese Humenné

Najstaršie písomné správy z dolnej a strednej časti Zemplína pochádzajú z prvej tretiny 13.storočia, kedy toto územie vystupuje už ako dávnejšie zriadený kráľovský komitát. So severnou časťou Zemplína a tu existujúcimi dedinami ho spájala aj v predhistorickom období jestvujúca cesta, vedúca údolím Laborca. V roku 1301 je nazývaná ako „via publica“ a v roku 1329 „magna via“, ktorá vedie k hradu Brekov (Beňko, J., 1985). Brekovský hrad dali postaviť nám neznámi šľachtici už pred 13.storočím. Časť Brekova spolu s inými majetkami získal najneskôr pred rokom 1317 Peter, syn Peteňa. Petrovi Peteňovi patril aj hrad Jasenov. Okrem jasenovského a brekovského hradného panstva Petrovi Peteňovi patrili aj ďalšie majetky v severovýchodnom Uhorsku, dediny Brekov, Jasenov a Myslina, a taktiež aj Humenné (Beňko, J., 1985). Vznik Humenného môžeme predpokladať ešte pred 13.storočím. Panuje všeobecná zhoda v tom, že názov Humenné je slovenského (slovanského) pôvodu a pochádza zo slova „humno“. Humenné ležalo na spomenutej obchodnej ceste vedúcej z juhu Uhorska, hlavne od Užského priesmyku oproti toku Laborca do Poľska. Táto výhodná poloha bola najvýznamnejším činiteľom vzniku a rozvoja Humenného. Prvá správa o Humennom pochádza z roku 1317, keď sa Humenné spomína ako súčasť majetkov, ktoré kráľ Karol Róbert odňal nevernému synovi Petrovi Peteňovi a daroval Filipovi Drugetovi, svojmu prívržencovi. Drugetovci sa pričinili o povznesenie Humenného na mestečko. Ešte v listine z 13.októbra 1402 sa o Humennom hovorí ako o dedine, avšak v priebehu 15.storočia sa už Humenné spomína ako mestečko. (Bodnárová in Fedič, V., 2002)

Zložité, len čiastočne známe majetkovoprávne vzťahy v najstarších dejinách hradu Brekov a jeho panstva svedčia o tom, že v tom čase oblasť Humenného (Jasenova, Brekova) musela byť hustejšie osídlená, pretože ináč by tu nemal kto stavať a udržiavať až dva blízko seba stojace hrady. Ich existencia spolu s osadou Popina ( dedinu Popina nemožno stotožniť s dnešným Papínom. Z rozboru vyplýva, že blízkosti Humenného jestvovala staršia dedina Popina, ktorá začiatkom 17.storočia zanikla- splynula s Humenným), Humenným a Myslinou, osadami určite existujúcimi už v 13.storočí, a majetkom Ohradzany pred rokom 1200 dokazujú, že v tom čase tu existovali ďalšie dediny i rozvinuté vlastníckoprávne vzťahy (Beňko, J., 1985). Uličný uvádza tieto obce, ktoré pochádzajú z listiny kráľa Karola Róberta z roku 1317. Listina je svedectvom o tom, že kráľ vtedy daroval šľachticovi Filipovi Drugetovi rozsiahle územné majetky, ktoré skonfiškoval šľachticovi Petrovi synovi Peteňa. Okrem Humenného, Brekova, Jasenova a Mysliny to boli aj tieto obce: Hankovce, Hažín, Kamenica, Lackovce, Ohradzany, Ptičie, Udavské a Zubné (Uličný, F., 2001). Takmer s istotou sa predpokladá, že panstvu Brestovského hradu patrili osady na pravom brehu Laborca pod i nad Beskydským predhorím a k Jasenovu územie medzi Vihorlatom a Laborcom (Beňko, J., 1985).

Uhorský Palatín v roku 1379 riešil spor zemanov zo Zbudzkého Dlhého s Drugetovcami o susediace majetky, ku ktorým patrili obce Hrabovec nad Laborcom, Rokytov pri Humennom a Jabloň (Uličný, F., 2001). Z roku 1408 pochádzajú písomné správy z listín kráľa Žigmunda, ktorými potvrdil darovanie stropkovského panstva šľachticovi Imrichovi z Perína. Majetkovou súčasťou darovaného panstva boli obce Košarovce, Nižná a Vyšná Sitnica (Uličný, F., 2001).
Z roku 1416 sú známe ďalšie zmienky dnešných dedín, kedy sa na osady humenského panstva Drugetovcov, za svojich poddaných sťažovali Pongrácovci z Michaloviec a Eördegovci z Užskej Tibavy. Sťažovali sa na poddaných Žigmunda Drugeta z Kamenice nad Cirochou, Hažína nad Cirochou , Lackoviec, Modry a Chlmca (Uličný uvádza aj obec Kamienka) pre porušovanie chotárnych hraníc. V polovici 15.storočia vznikol medzi vetvami Drugetovcov spor o podiely na vlastníctve dedičného brekovsko- jasenovského panstva (Beňko, J., 1985).

V súvislosti s riešením dedičských záležitostí sa v roku 1451 povolal sudca Ladislav z Pavloviec ( nad Uhom), ktorý poveril konvent v Lelesi, aby vyšetril podstatu sporu týkajúceho sa hradov Brekov a Jasenov a osád Humenné, Lackovce, Hažín, Kamenica, Kamienka, Ptičie, Porúbka, Chlmec, Modra, Popina, Ľubiša, Slovenská Volová, Brekov, Víťazovce (Beňko, J., 1985). Ďalší doklad o obciach pochádza z listiny z roku 1454, ktorá pojednáva o dedičstve panstva Stropkov, na ktorej sa nachádzali aj obce Prituľany, Rohožník, Ruská Poruba a Závada (Uličný, F., 2001). Keď v roku 1467 dal uhorský palatín zistiť podstatu sporu o vlastníctvo majetku v Tovarnianskej Polianke, ako svedkovia mali vypovedať aj poddaní z Hudcoviec. Pri tejto príležitosti vznikla najstaršia správa o tejto obci (Uličný, F., 2001).

Viacerí poddaní, obyvatelia Koškoviec, patriaci Drugetovcom, v roku 1477 spustošili polia poddaných v chotári Zbudzkého Dlhého, patriaceho sľachticom zo Zbudze (Uličný, F., 2001). V roku 1478 sa Drugetovci sťažovali pred dvorským súdom, že im šľachtici zo Zbudze zabrali majetky, medzi nimi sa nachádzali obce Hrubov, Vyšné Ladičkovce a nepriamo aj Nižné Ladičkovce (Uličný, F., 2001).

Ďalšia písomná správa o nepochybne starších osadách na humenskom panstve pochádza z roku 1453 (tento rok uvádza autor Beňko, avšak Uličný ho opravuje , že to bol rok 1543), keď sa v majetku Drugetovcov uvádza už 71 obcí. Z týchto 71 uvádzam iba obce skúmaného okresu: Humenné, Popina, Brekov, Topoľovka, Myslina, Žalobín ( Závadka), Ľubiša, Modra, Kamenica, Hažín, Udavské, Brestov, Ohradzany, Hudcovce, Hrubov, Lackovce, Kamienka, Víťazovce, Vyšné a Nižné Ladičkovce. Prvýkrát sa v tejto listine (majetkovom spore Juraja a Antona Drugetovcov) spomínajú obce skúmaného okresu: Jankovce, Lukačovce, Pakostov, v údolí Oľky, ďalej Turcovce, Baškovce, Černina, Sopkovce, Gruzovce, Karná, v povodí Ondavky; Kochanovce, Hankovce, Koškovce, Dedačov, Humenský Rokytov v povodí Laborca a Výravy; Adidovce, Maškovce, Vyšný Hrušov a Rovné v povodí Udavy (Beňko, J., 1985).

V roku 1543 sa v rodinnom spore Drugetovcov taktiež prvýkrát písomne uvádzajú dediny Nižná a Výšná Jablonka . V portálnom súpise z roku 1546 sa prvýkrát písomne spomína Papín (Beňko, J., 1985). Jedinečná správa o obci Ruská Kajňa z roku 1557 sa nachádza v urbári stropkovského panstva. O obci Slovenské Krivé pochádza prvá správa z daňového súpisu z roku 1567 (Uličný, F., 2001). V portálnom súpise Zemplínskej stolice z roku 1569 sa objavuje obec dovtedy nespomínaná: Nechválová Polianka. V tomto čase však už jestvovali takmer všetky dnešné obce humenského panstva, ale pre svoje výsady a časté úteky ich obyvateľstva, chudobu a pod. neboli zdaňované, resp. zdaňované iba v niektorých rokoch. Ako napríklad Slovenské Krivé (Beňko, J., 1985). V urbári humenského panstva je najstarší doklad z roku 1623 o dedine Veľopolie (Uličný, F., 2001). V roku 1635 sa spomínajú Vaľaškovce (Beňko, J., 1985).

Zdroje:
1. FEDIČ, V. a kol. (2002). Dejiny Humenného. Humenné: REDOS, 2002, ISBN: 80-968790-4-9
2. GAČKOVÁ, L. – MOLNÁR, M.- MIŠÍKOVÁ, A.- STRAKOŠOVÁ, I., (2008). Ľubiša, história a súčasnosť obce. Excel enterprise, s.r.o. ISBN: 978-80-89258-23-9
3. BÉREŠ, J. (2004). Archeologické dedičstvo Zemplína. Pravek až včasný stredovek. Michalovce: Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2004, ISBN: 80-969191-4-8
4. BEŇKO, J. (1985). Osídlenie severného Slovenska. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo N.P., 1985, ISBN: 83-022-85
5. ULIČNÝ, F. (2001). Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce: Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2001, ISBN: 80-968579-1-6