Piata časť seriálu o osídľovaní okresu Humenné sa zaoberá územnou organizáciou v r.1918 – 1939. Župné zriadenie sa zachovalo aj v prvých rokoch Československej republiky (1918 – 1922) ako provizórium, avšak jeho politické základy sa podstatne zmenili. Samosprávna zložka bola potlačená a moc sa sústredila do rúk župana, štátneho úradníka menovaného vládou, ktorý nahradil uhorského hlavného župana a podžupana. Dňa 1. januára 1923 vstúpila do platnosti nová zákonná úprava, ktorá zrušila uhorské župy s prvostupňovými slúžnovskými úradmi a nahradila ich veľžupami a prvoinštančnými okresnými úradmi. Štátoprávne zmeny sa dotkli aj územnej organizácie, lebo nové štátne hranice rozdelili územie juhoslovenských žúp. Pri vytýčení hraníc medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusov ( demarkačná čiara z roku 1919) sa západná časť Užskej župy, ktorá pripadla Slovensku, pripojila k Zemplínskej župe.

Slovensko bolo až do roku 1928 rozdelené na šesť žúp, ktoré sa všeobecne nazývali veľžupami, ktoré boli podriadené priamo ministerstvám. Pri projektovaní veľžúp sa vychádzalo z jestvujúcich územných celkov uhorského župného zriadenia, ktoré v podstate zachovalo feudálne stolice. V tom zmysle možno hovoriť o vplyve stolíc na veľžupy i na ďalšie administratívne členenie Slovenska. 6 veľžúp: Bratislavská, Nitrianska, Považská, Zvolenská, Podtatranská a Košická (Žudel, J., 1984).

Košická veľžupa, sa skladala so slovenských častí Abovsko-turnianskej, Zemplínskej a Užskej župy. Patrila k nej aj Šarišská župa. Sídlo veľžupy bolo v Košiciach (Žudel, J., 1984). Veľžupy sa členili na politické okresy, ktoré teritoriálne len čiastočne nadväzovali na bývalé slúžnovské okresy. Len niekoľko politických okresov sa celkom krylo s územím rovnomerných slúžnovských okresov. Vzniklo osem celkom nových, zatiaľ čo 21 slúžnovských okresov zaniklo. Možno povedať, že základy slovenských okresov, ktoré jestvovali s istými zmenami až do územnej reorganizácie v roku 1960, sa v teritoriálnom zmysle položili v roku 1923 ( Žudel, J., 1984).

Územná organizácia v r.1918 – 1927 a okres Humenné
Okres Humenné vznikol pri prvom administratívnom členení Československej republiky v roku 1923. Jeho dnešné hranice sa od vtedajších líšia na viacerých miestach. Na severovýchode bol okres menší o územie 5 dnešných obcí Nechválová Polianka (č.31), Nižná Jablonka (č.32), Papín (č.37), Vyšná Jablonka (č.55) a Zubné (č.62). Na severozápade mu vtedy nepatrili dnešné obce Hrabovec nad Laborcom (č.11), Hrubov (č.12). Keď v roku 1925 vznikal okres Stropkov, tak k nemu bolo pripojených 8 obcí z okresu Humenné. Išlo o tieto obce Košarovce (č. 22), Nižná Sitnica (č.33), Prituľany (č.39), Rohožník (č.41), Ruská Kajňa (č.44), Ruská Poruba (č.45) Vyšná Sitnica (č.56) a Závada (č.59). Okres Humenné patril do Košickej veľžupy.

Územná organizácia verejnej správy v r. 1928- 1938
Veľžupy, administratívne územné celky nesledujúce vzápätí po župách, sa formovali pod ich silným vplyvom. Ale netrvali dlho, preto sa ani nevžili a upadli do zabudnutia. V júli 1927 bola prijatá ďalšia reforma verejnej správy, ktorá však nadobudla účinnosť v roku 1928, ktorá spočívala v zavedení Krajinského zriadenia (Žudel, J., 1984).
Na území vtedajšieho Československa boli zriadené 4 krajiny: česká, moravsko-sliezka, slovenská a podkarpatoruská. Územie Slovenska teda tvorilo jednu z uvedených krajín. Hlavným predstaviteľom krajiny bol krajinský prezident. Krajinské zastupiteľstvo malo na Slovensku 54 členov. Pôsobnosť krajinského zastupiteľstva sa týkala oblasti správnej, ekonomickej, normotvornej a súdnej (Joachim in Ištok, R.- Matlovič, R.- Michaeli, E., 1999).

Krajinské zriadenie, ktoré nahradilo veľžupy, nemalo žiadne vyššie správne jednotky, iba okresy, a teda ani župná či stoličná tradícia sa nemohla ďalej rozvíjať. Slovensko sa teda členilo na 77 okresov. Územný rozsah a vymedzenie okresov bolo takmer totožné s okresmi z predchádzajúceho obdobia. Menšie územné zmeny nastali aj v roku 1934, kedy došlo k presunom niekoľkých obcí medzi viacerými okresmi ( Žudel, J., 1984).

Územná organizácia verejnej správy v r. 1928- 1938 a okres Humenné
Územná organizácia verejnej správy okresu Humenné v tomto období nebola až taká výrazná. Okrem toho, že okres Humenné nebol súčasťou žiadnej veľžupy, keďže boli zrušené, nastali v okrese iba dve zmeny. Prvá: Jeho administratívne členenie ostalo z rokov 1918- 1927, avšak okresu bol odobratá obec Pakostov (č. 36) na severozápade okresu. Čiže na severovýchode bol okres menší o územie 5 dnešných obcí Nechválová Polianka (č.31), Nižná Jablonka (č.32), Papín (č.37), Vyšná Jablonka (č.55) a Zubné (č.62). Na severozápade mu vtedy nepatrili dnešné obce Hrabovec nad Laborcom (č.11), Hrubov (č.12), Košarovce (č. 22), Nižná Sitnica (č.33), Pakostov (č. 36), Prituľany (č.39), Rohožník (č.41), Ruská Kajňa (č.44), Ruská Poruba (č.45) Vyšná Sitnica (č.56) a Závada (č.59). A druhou zmenou bolo, že v tomto období vznikal aj vojenský obvod Valaškovce.

Územná organizácia verejnej správy v r. 1928- 1938 a vznik vojenského obvodu Valaškovce.
Najstarší doklad o Valaškovciach je v daňovom súpise z roku 1635. Vzhľadom na zemepisnú polohu dediny, ktorá ležala v horskom prostredí severnej časti Vihorlatu, jej názov koreniaci v slove valach možno usúdiť, že dedinu založil šoltýs s valachmi a drevorubačmi v roku 1630. Valaškovce boli majetkovou súčasťou panstva Humenné a vo vlastníctve šľachticov Drugetovcov ( Uličný, F., 2001). Obec Valaškovce mala v roku 1904, 51 domov a 252 obyvateľov.

V roku 1933 došlo na Vihorlate ku vzniku majetku československého štátu vo správe Vojenských lesných podnikov. Dňa 1.10. 1933 bol vykúpený lesný majetok Gejzu Andrassyho v Kamenici nad Cirochou, ktorý tvorí podstatnú časť terajších VLM. Dňa 1.1.1935 bol k nemu prikúpený majetok Zemplínskeho hospodárstva v katastrálnom území Dlhé nad Cirochou, Valaškovce a Snina. Na základe pozemkovej reformy a zmluvy o kúpe a predaji sa dňa 27.2.1935 československým štátom kúpili lesy v katastrálnom území Klokočov, Kusín a Jovsa a časť k.ú. Kaluže. V roku 1936 bol kúpený aj neveľký kus lesa v k.ú. Jovsa. Tak došlo ku vzniku samostatnej vojenskej lesnej správy Kamenica nad Cirochou v rámci Vojenských lesných podnikov Malacky (kronika VO Valaškovce).

Na základe zákona č. 63/ 1935 Zb. došlo ku zriadeniu vojenského cvičiska v priestore Valaškovce a ku vysídleniu obce, ktoré bolo prevedené 1.10. 1937 na základe výmeru vtedajšieho okresného úradu č. 13806/37. Obyvateľom boli dané náhradné pozemky a domy blízko Humenného. Na základe zákona č. 169/ 1949 Zb. o vojenských újazdoch bol zriadený Vojenský újazd Valaškovce. Deň 1.1 1953 sa stanovuje ako deň rozhodný pre Vojenský obvod Valaškovce (kronika VO Valaškovce).

Podstatná časť lesných plôch obhospodarovaná VLM Kamenica nad Cirochou sa nachádza vo vnútri Vojenského obvodu Valaškovce, ktorý je začlenený do okresu Humenné. Rozhodnutím vlády Slovenskej republiky č.421 zo dňa 23.12.1970 bolo z Vojenského obvodu Valaškovce vyčlenených 2 450,9251 ha pôdy a pričlenená príslušným katastrálnym územiam obcí Klokočov, Kusín, Kaluža a Jovsa (kronika VO Valaškovce).

Zdroje:
1. ŽUDEL, J. et. al. (9, 1995). Geographia Slovaca. Bratislava: Veda. Geografický ústav SAV, 1995, ISSN: 1210-3519
2. ŽUDEL, J. (1984). Stolice na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1984, ISBN: 65-027-84
3. KLIMKO, J. – ŽUDEL, J. (1980). Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava: Obzor, 1980, ISBN: 65-036-80
4. IŠTOK, R.- MATLOVIČ, R.- MICHAELI, E. (1999). Geografia verejnej správy. Prešov: FHPV PU Prešov, 1999, ISBN: 80-88885-65-5

Zdroje:
1. ŽUDEL, J. (1984). Stolice na Slovensku. Bratislava: Obzor, 1984, ISBN: 65-027-84
2. ŽUDEL, J. et. al. (9, 1995). Geographia Slovaca. Bratislava: Veda. Geografický ústav SAV, 1995, ISSN: 1210-3519
3. ULIČNÝ, F. (2001). Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Michalovce: Občianske združenie Zemplínska spoločnosť, 2001, ISBN: 80-968579-1-6
4. IŠTOK, R.- MATLOVIČ, R.- MICHAELI, E. (1999). Geografia verejnej správy. Prešov: FHPV PU Prešov, 1999, ISBN: 80-88885-65-5
5. KLIMKO, J. – ŽUDEL, J. (1980). Vývoj územia Slovenska a utváranie jeho hraníc. Bratislava: Obzor, 1980, ISBN: 65-036-80