Máloktorá historická téma bola tak spolitizovaná a prekrytá množstvom poloprávd, mýtov   a nepresných tvrdení, ako práve problematika spojená s Banderovcami.  Tzv. rejdy UPA  sa územie severovýchodného Slovenska sa stali súčasťou našich povojnových dejín. 

V rámci bližšieho poznávania tejto problematiky na našom webe prinášame sériu dokumentov , ktoré po sebe zanechali československé vojenské, bezpečnostné, ale aj civilné orgány a inštitúcie. propagandistické a únikové prieniky oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na územie Slovenska vyvolali najväčšie akcie československej armády po 2. svetovej vojne a mali aj politický a spoločenský vplyv. Dokumenty pochádzajú z edície prameňov, ktorú zostavil Doc. Michal Šmigeľ.  Tento dokument je hlásením okresného veliteľstva Národnej bezpečnosti v Medzilaborciach. Obsahuje informácie o pohybe  banderovcov na území okresu Medzilaborce v dňoch 24. – 25. 8. 1945.

Okresné veliteľstvo NB Medzilaborce.                                                                                        Medzilaborce, 25. august 1945.
Číslo: 62 dôv./45
Vec: Tlupa Banderovcov, objavenie sa.

Hlavné veliteľstvo NB 2.odd.
zpráv. sekc.
B r a t i s l a v a.

Hlásim, že dňa 24.augusta 1945 asi o 20.hod. prišla tlupa záškodníkov /Banderovcov/ nezisteného počtu do obce Staškovce, okres Medzilaborce. Táto tlupa záškodníkov sa ubytovala po domoch obce Staškovce. Pri tom sa ale zaistila, rozostaviac okolo celej obce, stráže. Občanov obce Staškovce, okres Medzilaborce sa opytovali v ruskej reči,1 či sa tam nachádzajú ruské vojenské jednotky2 a tiež kde je najbližšia posádka Čsl. vojska. Asi o 2.00 hod. dňa 25.aug. 1945 odišli soberuc si so sebou niekoľkých občanov, ktorí im mali ukázať cestu. Pred obyvateľstvom však neprezradili ich smer cesty. Od obyvateľstva si pýtali jesť avšak nijakých násilnosti sa nedopustili.

Ďalej bolo zistené, že dňa 25. augusta 1945 asi o 4. – 5.hod. prechádzala táto tlupa  záškodníkov cez obec Makovce, okres Medzilaborce. Táto tlupa bola údajne v sile 500 – 1000 mužov. Ozbrojení boli ľahkými zbraňami a to: puškami, automatmi, granátmi a mínometmi. Tiež podľa údajov mali mať aj ľahké a ťažké guľomety. Podľa udania tamojšieho obyvateľstva mala táto tlupa so sebou aj kone a vozy. Banderovci po opustení obce Makovce, okres Medzilaborce, odišli smerom na obec Veľkrop, okres Stropkov.
Uvedená tlupa Banderovcov sa teraz nachádza pravdepodobne v lesoch okresu Stropkov a časť týchto aj v lesoch okresu Humenné. Ide tu pravdepodobne o vojakov ruskej alebo ukrajinskej národnosti lebo s tamojším obyvateľstvom sa rozprávali po rusky.3
Dostanú: HVNB 2.odd. zpráv. sekc. Bratislava, Posádkové vel. odd. OBZ Michalovce, zpravodajský dôstojník Michalovce a Obl. vel. NB Humenné.

Okresný veliteľ NB sl. vzd.
[nečitateľný podpis]

———————————————————–

1V “ruskej reči“ – teda po rusínsky, v rusínskom jazyku. Označenie jazyka slovenských Rusínov za „ruský“ (t.j. rus´ký) pramenilo z dlhodobého sporu nielen o jazyk, ale aj kultúrnu orientáciu a národnú identitutohto obyvateľstva v Československu. Rusíni pre označenie svojej identity používali etnonymá Rusín, Rus, Uhrorus, Karpatorus a až administratíva 1. ČSR ako prvá začala sa zmieňovať o slovenských Rusínoch ako o Ukrajincoch (na Slovensku a na Podkarpatskej Rusi). Počas 2. svetovej vojny sa rusínske obyvateľstvo Slovenska značne rusofikovalo (rusofilstvo) a ich ruské (rus´ké), respektíve rusínske povedomie značne zosilnelo. Popritom menej gramotní či vzdelaní jedinci (ako medzi samotnými Rusínmi, tak aj v štátnej správe a bezpečnostných zložkách) na rozdiel od inteligencie nerozlišovali medzi ruským a rusínskym a oba termíny často zamieňali. Všeobecne sa v povojnovom období etnická skupina Rusínov na severovýchodnom Slovensku označovala ako Ukrajinci a Rusi.
2 Rozumej sovietske vojenské jednotky. Na tomto mieste a aj v ďalších dokumentoch je potrebné rozlišovať medzi označením „ruský“ ako rusínsky (jazyk, dialekt, národnosť atď.) a „ruský“ ako sovietsky (občan, príslušník, oddiel atď.).
3 Rozumej vojak ukrajinskej alebo rusínskej národnosti, rozprávali po rusínsky.

 

Zdroj:

ABS Praha, f. 307-97-3.

Prebrané z:  ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0