V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša fotografie kúrií v Rozhanovciach.

Nikola Fajferová (  Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

Kúria (1)

Bola postavená v druhej tretine 17.storočia v renesančnom štýle. Vystavala ju zemepánska rodina Soósovcov, neskôr jej majiteľom sa stala zemepánska rodina Kelczovcov. Posledným majiteľom je obec. V období rokov 1925-1945 slúžila budova ako zdravotné stredisko. Pamiatkový ústav v Prešove ju dal v roku 1974 presne zamerať, prekresliť a vyhotoviť plán. Následne bola budova zrenovovaná a momentálne slúži ako obecný úrad .Okrem sídla starostu je tam aj sobášna miestnosť a miestne múzeum venované slávnej bitke pri Rozhanovciach z roku 1312. V minulosti tu boli rôzne inštitúcie, zdravotné stredisko, byty pre učiteľov, bola tu krčma, výkup ovocia, všetko možné. Teraz slúži pre potreby obecného úradu.
Do severozápadnej časti situovali pôvodní majitelia malý rybníček a filagóriu. Na južnej časti parcely bol postavený nový kultúrny dom, a to na mieste, kde kedysi stáli hospodárske objekty a budovy pre komenciášov. V záhradnej časti sa vystavalo moderné predškolské zariadenie (škôlka). Budovu viac ráz upravovali, v roku 1942 dostala oporné piliere na upevnenie múrov. Celá dvojtraktová budova je postavená na okraji svahu, orientovaná po dĺžke V-Z. Budova je z tehál a šedého vápenca z domácich zdrojov, obvodové múry sú hrubé 70 cm. Vzhľadom k okoliu je dvorová časť vodorovná, záhradná časť klesá. Budova je podpivničená. Strecha je sedlovitá, pokrytá eternitom. Dvorová časť orientovaná na juh mala otvorenú arkádovú chodbu, vyloženú žlto-tehlovými kachličkami. V dĺžke druhej tretiny chodby je pristavený portikus s polkruhovo hore zakončenými otvormi.

kuria1

Kúria (2)

Gestorom stavby kúrie s klasicistickými prvkami bola rozvetvená grófska rodina Csákyovcov, ktorej mnohí členovia zastávali rôzne štátne funkcie, úrad comesa Abovskej župy a i. Budovu postavili začiatkom 18 storočia a má obdĺžnikový tvar v pôdoryse. Do dvorovej časti objektu situovali otvorený drevený koridor s okrúhlymi stĺpmi z červeného smreku. Pod budovou je pivnica. Strop je klenutý a rovný. Na stavbu sa použila tehla a šedý pieskovec. Kúriu odkúpila rodina Cibuľovcov. Vnútrajšok budovy prestavali. Na hlavnej fasáde je tympanón, v ktorom je grófska koruna s iniciálkou rodu Csáky. Kúria je orientovaná po dĺžke V-Z, a čo je zvláštne je pomerne blízko cesty, čo u ostatných starších kúrií v obci nebývalo. Za dvorovou časťou bola rozľahlá záhrada. Stará rozhanovská sedliacka rodina Cibuľovcov kúriu odpredala v roku 1988, jej novým majiteľom sa stal Alexander Medzihradský, ktorý ju dal renovovať.

kuria 2

 

 

Kúria (3)

Toto pôvodné panské sídlo postavili v dvoch fázach. Kúria bola zrenovovaná v roku 1865( podľa zápisu na komíne), prestavba vnútrajška bola urobená v roku 1912 a 1937 novými majiteľmi. Gestorom stavby bol zemepán Szakrayda, ktorý celú parcelu odpredal roku 1908.Od neho objekt odkúpil Vincent Lovaši (staršiu časť),novšiu odkúpili tri rodiny: Martin Zámborský, Martin Buranovský a Adam Bobovčák. Asanáciu urobili v roku 1966 a na mieste veľkej kúrie sa postavili nové rodinné domy. Vedľa kúrie býval veľký dvor a záhrada s letohrádkom, domčekom pre záhradníka, studňou a rôznymi okrasnými a ovocnými stromami.Prvý trakt orientovaný V-Z bol postavený na rozhraní 17-18 storočia. K nemu v roku 1832 pribudovali ďalší trakt v smere S-J, takže jednoposchodová budova nadobudla tvar “L“. Bloková budova na hlavnej fasáde mala pilastrami členený a tympanónom zakončený rizalit. V strede tympanónu bol farebne namaľovaný anjelik. Strecha na objekte bola sedlová, pomerne vysoká. Pravé staršie krídlo kúrie malo pôvodne celé pruskú klenbu, v novšej časti bol strop rovný so štukatúrou. Výška miestností – 3,5 m. Staršia pravá strana traktu bola podpivničená, v nej existovala studňa, z ktorej sa rúrou odvádzala voda do záhrady. Celý objekt vystavali z tehál a miestneho pieskovca.

kuria3

Kúria (4)

Postavená bola v druhej polovici 18.storočia.Prízemná bloková budova v klasicistickom štýle. Zo známych majiteľov parcely s kúriou to bola pani Anna ALthová, rodená Keresztes, ktorá dala renovovať rímskokatolický kostol v obci. Poslednými majiteľmi tejto kúrie bola židovská statkárska rodina Friedmanovcov. Arthur Friedman prepustil nehnuteľnosť Štátnym majetkom( v roku 1949). V kúrií boli načas triedy ZDŠ. Parcela a kúrie prešli do kompetencie vtedajšieho národného výboru. Na parcele sa postupne asanovali hospodárske budovy a v roku 1962 aj samotná kúria. Na uvoľnenom priestranstve je postavená nová škola.Upravovaná bola v prvej polovici 19 a začiatkom 20 storočia, a to navonok aj vo vnútri. Dvojtraktová kúria mala obdĺžnikový pôdorys, celý vystavaná z pieskovca. Dvorovú východnú časť kúrie zdobila 150 cm široká pristavaná klasicistická loggia so štíhlymi hladkými toskánskymi stĺpmi. V južnej časti mali pôvodní majitelia domácu kaplnku. Ku kúrií sa pripájal dvor, hospodárske budovy, budova komenciášov a záhrada.

kuria4- kópia

Kúria (5)

Postavená bola v druhej polovici 18 storočia a viackrát renovovaná. Budovu postavili v klasicistickom štýle s prvkami rokoka. Kúriu pokrývala manzardová strecha z plechu. Po úprave boli niektoré okná zamurované. Budova bola podpivničená. Do stredu tympanónového trojhranného štítu situovali erb rodiny Janik. Časť priľahlých hospodárskych budov a komenciášskej budovy boli pred 30-timi rokmi asanované. Pôvodnými majiteľom kúrie bol zemepán Enokei Janik, od ktorého odkúpili kúriu so staveniskami a záhradou dve rodiny: Ján Adamčík a Juraj Adamčík. V súčasnosti kúria už neexistuje, bola v roku 1985 asanovaná.

kuria5

Kúria (6)

Postavená bola v polovici 19.storočia, neskôr renovovaná a upravovaná poslednými majiteľmi. Prízemná bloková budova s pozdĺžnym pôdorysom, orientovaná do ulice. Mala sedlovú strechu, pokrytá plechom. Tehlové komíny končili klenutým oblúkom, aby chránili ventiláciu dymu od severných vetrov. Pod severnou časťou budovy bola pivnica. K stavbe sa použili tehly, ale z väčšej časti pieskovec. Vo dvorovej východnej časti bol koridor s drevenými stĺpmi. Bývala na bielo vybielená. Rélief kalicha bol už vymodelovaný poslednými majiteľmi. K parcele náležal veľký dvor a hospodárske budovy, 150 m dlhá záhrada, pôvodne oplotená živým plotom. Objekt asanovali v lete roku 1971.Pôvodnými majiteľmi kúrie bola zemepánska rodina Klestinszkych, ktorí sa v 19.storočí presťahovali do Košíc. V roku 1906 zakúpila kúriu rodina Šeňovcov. Na uvedenej parcele stoja dnes tri nové jednoposchodové domy.

kuria6, - kópia

Kúria (7)

Postavená bola začiatkom 18.storočia, neskôr viackrát prestavovaná. Bola to prízemná bloková budova, mala orientáciu S-J, obrátená frontálnou časťou na západ ulice. Budova mala sedlovú strechu, vo dvorovej časti chodbu s drevenými stĺpmi a pod budovou z tehál sklepovanú pivnicu. Okná boli štvordielne. Za kúriou sa tiahla 150 m dlhá záhrada. Stavbu postavila rodina Csányovcov, od ktorých kúriu kúpila židovská rodina Grossovcov. Posledným majiteľom bola rodina Švihurovcov, ktorí ju v roku 1960 zbúrali a namiesto nej postavili nový rodinný dom.

Kúria (8)

Postavená bola začiatkom 19.storočia v klasicistickom štýle. Od jej postavenia po dnešok menila svojich majiteľov, ktorí ju viac ráz upravovali. Pôvodnými majiteľmi bola zemepánska rodina Kelczovcoc. Dlhý čas budova slúžila ako notársky úrad ( spred prvej svetovej vojny až do zániku notárstiev v roku 1950. ) Od tých čias sa využíva pre rozličné účely. V záhradnej časti parcela bola postavená v roku 1970 družstevná bytovka. Kúria je majetkom obce. Aj táto prízemná budova s pozdĺžnym pôdorysom je orientovaná po dĺžke S-J a východnou stranou do ulice. Strecha je sedlová, pokrytá plechom. Z troch strán k nej prilieha koridor, pričom stĺpy sú spájané 1 m vysokými kazetovo-parapetným múrikom. Južná časť budovy mala strop sklepovaný, ostatná časť rovný. K objektu priliehal pomerne malý dvor a záhrada. Prednú časť od cesty chránila železná mrežovitá ohrada, dodnes stojaca, s podpornými tehlovými stĺpmi.

kuria8

Kúria (9)

Postavená bola v druhej polovici 19. Storočia a po dnešok viac ráz  reštaurovaná. Najstaršími majiteľmi kúrie boli zemepáni Dessewffyovci a po nich Ujházyovci. Z ďalších majiteľov sa spomína židovská rodina Holzmanovcov, do ktorej sa priženil Weiner. Posledným majiteľom bol Juraj Weiner, statkár, do roku 1950, kedy majetok čiastočne odpredal a čiastočne spolu s budovou odovzdal novovzniknutým Štátnym majetkom. Pozemok sa stal majetkom obce. Na parcele, okrem budovy Jednota postavili v roku 1973 ešte v akcii „Z“ jednoposchodový objekt, určený pôvodne pre autoservis. V záhradnej časti bola postavený poschodová budova pre zdravotnú ambulanciu ( roku 1987)  a od roku 1991 sa tu stavia moderný rímskokatolický kostol.Jednopodlažná bloková budova mala pôdorys obdĺžnikového tvaru, po dĺžke bola orientovaná S-J a frontálnou stranou na západ ulice. Jediná kúria z rozhanovských kúrií, ktorá bola najviac vzdialená od ulice (60 m).Kúriu vystavali v rokokovo-klasicistickom štýle. Hlavné priečelie na západnej strane malo podobu arkádovej chodby, ktorej segmentové oblúky ležali na rímsových hlaviciach pilastrov. Chodba mala dva vstupné schodištia lemované múrikom. Pod budovou situovali dve pivnice s vchodmi zvonku budovy zo západnej strany. Objekt mal kazetovú strechu pokrytú eternitom. Dvojtraktová budova bola oddelená dvoma chodbami. V južnej časti boli valené klenby so segmentovými lunetami, v ostatných priestoroch postavili klenby kláštorné, bez ozdôb. Chodby vyložili dlaždicami s drsným povrchom, béžovej farby s ornamentami .Tento druh dlaždíc mal neobyčajnú trvanlivosť, kupoval sa v Košiciach. Oplotenie dvorovej časti bolo z betónových geometrizujúcich kvádrov, spevnených betónovými stĺpmi. Vysoké 2 metrové oplotenie bolo v 60-tych rokoch rozobrané, keď na parcelu pred kúriu postavili obchodný dom Jednotu. Ostatnú časť chránil drôt a živý plot. Kúriu v roku 1986 asanovali.

kuria9

 

ZDROJE :

Kočiš,G.J.:Rozhanovce v kultúrnych dejinách Slovenska. 1vyd. Grafotlač Bardejov: Obecný úrad Rozhanovce- s finančným príspevkom štátneho fondu Pro Slovakia, 1994. 77 s. ISBN 80-967274-5-1

http://kosice.korzar.sme.sk/c/6975987/obecny-urad-v-rozhanovciach-ma-prestizne-sidlo-v-renesancnej-kurii.html