Situačné správy za jednotlivé obce či okresy sú dokumenty, ktorých vydávanie bolo na základe nariadenia povereníctva vnútra povinné. Obzvlášť v období prvých mesiacov až jedného roka po oslobodené jednotlivých obcí Slovenska sa tieto správy museli povinne predkladať v mesačných intervaloch, neskôr sa z nariadenia povereníctva vnútra od tohto kroku ustúpilo. Za zmienku stojí, že uvedené situačná správy mohli mať rôznorodý charakter. V archívoch sa môžeme stretnúť so správami zameranými na komplexnú situáciu v obci, obvode či celom okrese, prípadne so správami zaoberajúcimi sa čiastkovým problémom, monitorovaným v rámci konkrétnej oblasti. K takýmto situačným správam patria správy zameraná na stav priemyslu, pôdohospodárske pomery, či stav infraštruktúry. Sú teda vo všeobecnosti mimoriadne cenným pramenným zdrojom informácií pri štúdiu hospodárskych dejín v ktorejkoľvek časti Slovenska.

Situačná správa za okres Snina datovaná na 18. mája 1946 komplexne poukazuje na celkovú situáciu v okrese Snina. Dokument sa skladá z celkovo dvanástich „hláv“, z ktorých každá jedna podáva odpoveď na konkrétnu oblasť bežného života civilného obyvateľstva okresu. Dovolíme si poznamenať, že správa vznikla na základe predlohy súboru konkrétnych otázok, vypracovaných nadriadenými orgánmi v Bratislave. Prvá hlava dokumentu sa zaoberala otázkou rekonštrukčných prác v okrese Snina.  Predmetom druhej hlavy bola výživa obyvateľstva, v tretej hlave  boli rozobrané zárobkové možnosti pre civilné obyvateľstvo, vo štvrtej hlave sa zase v stručnosti poukazovalo na vtedy aktuálnu dostupnosť ošatenia a obuvi v okrese. Z uvedeného teda vyplýva, že hlavy II. až IV sa venovali otázkam, súvisiacim so zásobovaním obyvateľstva. Hlavy V – VII sa naproti tomu venovali skôr otázkam administratívy a bezpečnosti v okrese a to konkrétne priebehu odmínovacích prác v okrese, pracovnej morálke a všeobecne poňatým administratívnym problémom okresu. Hlava VIII analyzovala zdravotný stav civilného obyvateľstva. Hlava IX popisovala aktuálne komunikačné pomery v okrese a čiastočne tým poukazovala aj na celkový stav infraštruktúry okresu. Desiata hlava sa venovala všeobecnému stavu pôdohospodárstva a posledné dve hlavy politickým pomerom a spolupráci medzi ONV a povereníctvami.

Z dostupných údajov vyplýva, že okres už skôr dostal na rekonštrukciu od predsedníctva SNR sumu 20000000 kčs a z povereníctva financií v máji 1946 ďalšie 4000000 kčs. Z uvedených prostriedkov bola  do mája 1946 poškodeným občanom preplatená suma 15000000 kčs. Uvedené finančné prostriedky sa podľa správy využívali na výplatu preddavkov na vojnové škody[1] a poškodeným občanom bol taktiež za výhodných podmienok poskytovaný stavebný materiál na rekonštrukciu[2]. Stavebné firmy, ktoré sa v okrese podieľali na rekonštrukcii prevádzali opravy vo vlastnej réžii a následne im miestny ONV preplácal s tým spojené náklady. V správe sa uvádza, že do mája 1946 bolo opravených 40% všetkých budov v okrese.[3]

Vo výžive obyvateľstva sa od zavedenia prídelových lístkov javilo značné zlepšenie.[4] Správa konštatuje, že  okrese bol ostatok múky a cukru a naopak nedostatok masti. Napriek zlepeniu ale správa priznáva ohrozenie výživy najchudobnejšieho obyvateľstva a o jednak z dôvodu, že prídelové lístky prichádzali opozdene a jednak preto, že najchudobnejší občania si pridelené potraviny nemali za čo kúpiť. Správa spomenula akciu prilepšovacích prídelov zdarma, ktorá podľa správy okresu značne pomohla. Táto akcia sa týkala všetkých obcí, poškodených vojnou na 30% a viac. V okrese Snina bolo v čase jej konania takýchto obcí 15, čo tiež svedčí o vtedajšom stave okresu.[5]

Zárobkovú činnosť správa vyhodnocuje ako veľmi zlú, okres disponoval pred vojnou iba štyrmi parnými pílami, pričom všetky boli za vojny zničené a do datovania tejto správy pracovali v plnej prevádzke iba parné píly v Snine a Stakčíne. Parná píla v Kolbasove v tom čase bola v čiastočnej prevádzke týždeň a parná píla v Telepovciach[6] sa ešte len mala dať do prevádzky za 2 – 3 týždne. Okres bol podľa tejto správy schopný poskytnúť v tom čase prácu pre nanajvýš 2000- 3000 ľudí, čo nepredstavuje ani tretinu v tomto období práceschopného obyvateľstva. V snahe zlepšiť uvedenú situáciu sa v správe objavila požiadavka premiestnenie priemyslu zo Sudet do okresu.[7] Odvolávajúc sa na surovinovú základňu požadovali predstavitelia okresu konkrétne premiestnenie podnikov na výrobu nábytku a iné drevospracujúce podniky, taktiež podnikov na spracovanie lesných plodín a ovocia a továrne na výrobu textilu.

Zásobovanie šatstvom a obuvou sa v okrese, tak vďaka iniciatíve ministra obrany generála Ludvíka Svobodu, vecným darom z Čiech, ako aj predovšetkým vďaka zásobám UNRRA značne zlepšilo v porovnaní s bezprostredne povojnovým obdobím. Napriek tomu ale správa v tomto boe konštatovala, že celkové zásobovanie obyvateľstva v oblasti je ešte stále o 40% horšie, ako v období pred vojnou.

Zo správy sa ďalej dozvedáme, že odmínovanie v okrese prebiehalo veľmi pomaly a do času písania správy nebolo odmínovaných ešte asi 100 katastrálnych jutár pôdy a 2 katastrálne jutrá lúk a pasienkov. Uvedená skutočnosť nepochybne mala značný vplyv aj na poľnohospodársku situáciu v okrese, čo sa v správe aj priamo konštatuje. V dôsledku zamínovania zahynulo v okrese do času publikovania správy asi 50[8] obyvateľov a 250 ďalších utrpelo trvalé následky na zdraví (invaliditu.) Títo občania, ani pozostalí po usmrtených nedostali zatiaľ podľa správy žiadne sociálne zaopatrenie.

O pracovnej morálke sa v čase napísania správy hovorí ako o nie najlepšej, pričom autori situačnej správy sa domnievali, že zriadenie priemyselných podnikov ako aj dvíhanie kultúrnej úrovne by mohlo mať na pracovnú morálku pozitívny vplyv.  Z nášho ďalšieho výskumu vieme, že v priebehu rokov 1946 – 1947 dochádzalo k jej ďalšiemu zhoršovaniu, okrem iného aj v dôsledku rozmáhajúceho sa alkoholizmu.[9]

Okres sa podľa správy stretával taktiež zo značnými problémami v administratíve. Do mája 1946 boli kvalifikovanými notárskymi úradníkmi obsadené len dva obvodné úrady a celková náprava v oblasti úradníckych síl sčasti prišla len v apríli 1946. V správe sa uvádza, že ďalších 7 bližšie  nekonkretizovaných obvodných úradov nemalo ani v druhej polovici mája 1946 k dispozícii kvalifikovaných administratívnych odborníkov.[10] V správe sa konštatovala nevyhnutnosť súrne obsadiť predovšetkým obvodné úrady v obvodoch Ubľa, Starina a Veľká Poľana.[11] Na základe stavu týchto aj k nim priľahlých obcí sa domnievame, že táto skutočnosť súvisí s ich značným zničením. Za obrovský problém sa aj v tejto, ako aj ďalších oblastiach pokladá akútny nedostatok finančných prostriedkov a neurčito sa konštatuje aj zlé umiestnenie úradov[12].

O zdravotnom stave obyvateľstva správa na jednej strane konštatuje jeho značné zlepšenie v porovnaní so stavom po prechode frontu, na strane druhej ale priznáva i to, že je stále „nepomerne o moc horší, jak v ostatných častiach štátu.“[13] Na prelome rokov 1945 – 1946 bola v okrese Snina epidémia škvrnitého týfu a značne rozšírený bol v okrese aj svrab, ešte aj v období publikovania správy sa úmrtnosť detí považuje za zvlášť veľkú.[14] Odvšivavenie obyvateľov bolo podľa uvedenej správy už prevedené. V správe sa ďalej konštatuje, že na postupnom zlepšovaní zdravotného stavu obyvateľstva mala podiel tak zdravotná akcia poslankyne Heleny Hrobolovej ako aj komplexná činnosť Okresnej starostlivosti o mládež.

O komunikačných pomeroch v okrese správa tiež hovorí ako o veľmi zlých, čoho dôsledkom je predovšetkým nedostatok dopravných prostriedkov. Železnica fungovala v čase napísania správy iba v štyroch nešpecifikovaných obciach okresu[15], pričom autobusová doprava bola zavedená iba na trati Snina – Ubľa. Požadovalo sa taktiež urýchlené zavedenie autobusovej linky Snina – Pčoliné- Papín a na trati Snina – Starina – Ruské.[16] V celkovo zlom stave sa nachádzali cesty v celom okrese a dokončená v dobe publikovania správy nebola ani oprava cestných mostov[17]

Pôda bola v okrese aj v dôsledku vyššie spomenutého zamínovania obsiata na 70%, pričom sa okres stretával taktiež s nedostatkom osiva. Stav hovädzieho dobytka a koní sa v bezprostrednom povojnovom období hodnotil ako katastrofálny predovšetkým v dôsledku masívnej rekvirácie v čase nemeckého ústupu z okresu. V polovici roka 1946 už ale dosiahol stav koní 70% a stav dobytka 50% predvojnového stavu. Okres sa ale musel vyrovnať s veľkým nedostatkom poľnohospodárskeho náradia a techniky, správa doslovne uvádza, že „Pre nastávajúcu jeseň bolo by treba súrne dodať mláťacie stroje“.[18]

V otázke politických pomerov okresu správa konštatovala, že vzťah medzi politickými stranami je dobrý, avšak obyvateľstvo je znepokojené zvýšeným pohybom Banderovcov v okrese. Tento pohyb pôsobil nepriaznivo pre KSS. V dvanástej hlave situačnej správy sa vzťah medzi predstaviteľmi okresu a povereníctvom sa v správe hodnotil ako dobrý.[19][20]

——————————-

[1] Uvedená skutočnosť je ale v rozpore s osobitne pre každú obec písanými situačným správami, v ktorých sa v drvivej väčšine obcí uvádza, že preddavky na vojnovú škodu neboli pre obec doteraz poskytnuté. Pre upresnenie dodáme, že uvedené situačné správy boli písané v rozmedzí Apríl až október 1946, pričom väčšina z nich až po 18. 5. 1946

[2] Už z archívnych materiálov z prelomu rokov 1944/ 1945 sa napríklad dozvedáme o poskytovaní stavebného materiálu predovšetkým stavebného dreva pre obyvateľov úplne zničených obcí, ako aj iných nemajetných občanov okresu zadarmo.

[3] Tento údaj je opäť v rozpore so situačnými správami o stave infraštruktúry pre každú obec zvlášť, ktoré boli napísané v roku 1947. Uvedené správy uvádzajú, že v obciach okresu neboli opravené žiadne! Budovy. Tento údaj ale pokladáme za zavádzajúci, nie je nám ale na druhej strane jasné, prečo to bolo uvádzané práve takto. Vysvetlením by mohlo byť, že správy zahŕňali budovy opravené v rámci jednotných stavebných akcií, o ktorých vieme už z výskumu v okrese Humenné, že sa prevádzali neskôr, spravidla až v rámci Dvojročného budovateľského plánu 1947/1948.

[4] Uvedenú skutočnosť treba ale chápať výhradne v intenciách dobových pomerov. Ešte v dokumentoch z rokov 1947/1948 sa totiž uvádza, že zásobovacia situácia je síce značne lepšia, na strane druhej ale nie je ani z polovice ak dobrá, ako tomu bolo v predvojnovom období. Táto skutočnosť rozhodne neplatí iba pre okres Snina, ale prinajmenšom ešte pre okresy Medzilaborce a Humenné, kde podobné správy máme taktiež doložené. Okresov s podobnými problémami bolo ale nepochybne oveľa viac.

[5] Na ilustráciu si dovolíme uviesť, že celkové sociálne a ekonomické pomery sa v okrese ako veľmi biedne vyhodnocujú ešte aj pred koncom dvojročného budovateľského plánu koncom roka 1948.

[6] Dnes obec Osadné

[7] Uvedená akcia pôvodne predpokladala, že takýmto spôsobom dôjde k vytvoreniu približne 25000 pracovných miest,, pričom osobitný zreteľ sa pri premiestňovaní podnikov mal klásť predovšetkým na východné Slovensko ako najzaostalejšiu oblasť krajiny. Prinajmenšom na okresy Humenné, Snina a Medzilaborce mala ale táto akcia podľa zachovaných archívnych dokumentov minimálny dopad.

[8] Údaj je v správe vyblednutý a slabo čitateľný, pripúšťame ešte údaj o 30, prípadne 150 občanoch

[9] O uvedených skutočnostiach svedčia okrem iného aj početné sťažnosti stavebných firiem pôsobiacich v okrese, z ktorých vyplýva, že pre zlú pracovnú morálku muselo dokonca na čas dôjsť k prerušeniu rekonštrukčných prác v okrese. Už samotná situačná správa ale poukazuje na skutočnosť, že neuspokojivá pracovná morálka súvisela predovšetkým so zlou sociálnou situáciou civilného obyvateľstva. Z vyšetrovacích spisov priestupkov proti pracovnej morálke totiž jasne vyplýva, že dôvodom štrajkov boli nepostačujúce mzdy. Domnievame sa ale, že tieto skutočnosti, podobne ako fenomén alkoholizmu, ktorého rozmach môžeme taktiež pripísať zúfalej, zdanlivo bezvýchodiskovej sociálnej situácii obyvateľstva, mali skôr všeobecný charakter a vyskytovali sa v povojnovom období v rôznej intenzite na celom území Slovenska.

[10] Aj tento fakt neraz prispieval k spomaleniu nápravy hospodárskych a ekonomických nedostatkov, o čom svedčia aj správy z iných nami sledovaných okresov.

[11] Z našej analýzy vyplýva, že práve v týchto obvodoch utrpeli obce najväčšiu škodu, prinajmenšom obce Starina a Veľká Poľana boli po prechode frontu do základu vypálené.

[12] Predpokladáme, že uvedená skutočnosť prinajmenšom čiastočne súvisí s nižšie analyzovanými problémami v komunikačnej oblasti.

[13] ŠA PO Humenné, f. ONV Snina prezidiálne spisy 1945 – 1949, šk 8, Situačná správa za okres Snina, č. j. 913/1946 prez. s 2.

[14] Tak detská úmrtnosť, ako aj počet obetí na škvrnitý a brušný týfus boli štatisticky jedny z najvyšších na Slovensku. Na porovnanie pozri štatistiky v: HALLON, Ľ, – SABOL, M, – FALISIOV8, A. Vojnové škody a rekonštrukcia Slovenska (hopodárstvo, infraštruktúra, Zdravotníctvo). 2011. Bratislava : Historický ústav Slovenskej akadémie vied, 270 s, ISBN 978-80-89396-14-6

[15][15] S určitosťou vieme povedať, že šlo prinajmenšom o obce Snina a Stakčín, medzi ktorými už v tom čase bolo zriadené železničné spojenie aj pre osobnú dopravu.

[16] Z ďalších dokumentov ale vyplýva, že tieto autobusové spojenia neboli v roku 1946 zavedené práve z dôvodu nedostatku dopravných prostriedkov, o čom boli predstavitelia okresu informovaní priamo z ústredia v Košiciach.

[17] Uvádzaný neuspokojivý stav ciest pretrval tak v okrese Snina, ako aj v okrese Medzilaborce aj po ukončení dvojročného plánu napriek tomu že tento si dával za cieľ prinajmenšom tieto problémy vyriešiť.

[18] Ref 13, s 2.

[19] Tomu ale v značnej miere odporujú početné sťažnosti na nezriedka závažné nedostatky tak zo strany civilného obyvateľstva, ako aj čelných predstaviteľov okresu, ktoré sa objavovali už predtým a vo zvýšenej miere taktiež v rokoch 1947 – 1948. Obzvlášť po prevrate vo februári 1948 sa nedostatky využívali na zdôvodnenie oprávnenosti prevratu. Prejavilo sa to predovšetkým v jednostrannom zvaľovaní viny na predstaviteľov demokratickej strany a sľubmi, že teraz to už bude oveľa lepšie. Nezriedka ale zostalo iba pri sľuboch.

[20] ŠA PO Humenné, f. ONV Snina prezidiálne spisy 1945 – 1949, šk 8, Situačná správa za okres Snina, č. j. 913/1946 prez. s 1 – 2.