Celkové hospodárske, ekonomické a sociálne pomery na celom území východného Slovenska neboli ani viac ako rok od skončenia druhej svetovej vojny konsolidované. Civilné obyvateľstvo naďalej trápili nevyhovujúce životné podmienky o čom svedčí prinajmenšom veľké množstvo sťažností tak zo strany bežných občanov, ako aj čelných predstaviteľov vtedajších ONV a MNV. V snahe dosiahnuť efektívnejšie naplnenie svojich požiadaviek zo strany nadriadených štátnych úradov nebol neobvyklý aj spoločný postup čelných predstaviteľov viacerých okresov súčasne. Jedným z príkladov takejto spolupráce je aj analyzovaná rezolúcia štyroch východoslovenských okresov.

Uvedenú rezolúciu vypracovali čelní predstavitelia štyroch v názve dokumentu spomínaných okresov 21. 8. 1946.[1] Z hlavičky dokumentu jednoznačne vyplýva, že pri jeho tvorbe bola prítomná väčšina z politických špičiek vtedajšieho Československa, ktorá mala v kompetenciách skutočne zjednať  nápravu v požadovaných záležitostiach. V úvode rezolúcie sa konštatuje, že pomery na celom Východnom Slovensku, ale predovšetkým v štyroch spomenutých, vojnovými udalosťami najviac poškodených okresoch sa nekonsolidujú dostatočne rýchlym tempom.[2]  Aj keď výrazné nedostatky pociťovali ešte v tom čase nielen štyri menované okresy, ale prakticky celé územie východného Slovenska  prakticky vo všetkých oblastiach života, nevynímajúc pri tom oblasti administratívy, zdravotníctva, poľnohospodárstva a stavenej obnovy.  Najväčší problém však autori rezolúcie videli práve v nedostatku administratívnych pracovníkov, respektíve v obsadzovaní administratívnych pozícii mladými, neskúsenými a nezodpovednými úradníkmi. NA základe tohto konštatovania sa jasne ukazuje, aké dôležité pre plynulý proces povojnovej obnovy bolo obsadenie príslušných pozícií schopnými úradníckymi silami. Autori rezolúcie navyše vyslovene požadovali Nech už viac „východné Slovensko nie je považované za trestnú kolónu, kde mnoho úradníkov polo (doteraz – poznámka Peter Tkáč)poslané z trestu“[3], nakoľko takýto postoj v konečnom dôsledku tejto oblasti výrazne škodí. Výrazné nedostatky administratívnych pracovníkov sa ukazovali na viacerých MNV v spomenutých okresoch.[4] Okrem toho sa v rezolúcii uvádza i to, že na úrade ONV vo Svidníku ešte v tom čase chýbal policajný trestný sudca[5], agronóm a kancelársky úradník a podobné požiadavky mal aj ONV v Stropkove, až na to, že tam už policajný trestný sudca už pôsobil.[6] Na úrade ONV v Snine podľa textu rezolúcie ešte  tom čase chýbal okresný lekár, ktorý okresu nebol pridelený a taktiež agronóm a kancelársky pracovník. Na úrade ONV v Medzilaborciach zase chýbal, rovnako ako vo Svidníku policajný trestný sudca.[7]

K otázke školstva sa v rezolúcii všeobecne pre všetky štyri okresy konštatovalo, že vo väčšine škôl neprebiehalo vyučovanie už od roku 1944, keďže v okresoch bol celý rad škôl, ktoré boli predošlými vojnovými udalosťami buď úplne zničené[8], alebo prinajmenšom poškodené[9]. Požadovalo sa zjednanie nápravy.[10] Spomedzi poškodených a zničených školských budov boli v čase písania správy opravené len niektoré z nich v okrese Medzilaborce[11], čo tiež prinajmenšom sčasti dokladá vtedajšiu všeobecne neuspokojivú situáciu v okresoch. V rezolúcii sa ďalej konštatovalo, že štátne stavebné úrady v Michalovciach a Prešove pracovali príliš pomaly a z toho dôvodu požadovali autori rezolúcie od nadriadených orgánov primeraný preddavok na opravu budov.[12] Dovolíme si ale upozorniť na fakt, že častokrát sa za pomalým tempom rekonštrukcie skrýval okrem v rezolúcii naznačovaného laného prístupu nadriadených orgánov taktiež nevyhovujúci, ba priam katastrofálny stav tak cestnej ako aj železničnej komunikácie, ktorý máme sčasti prinajmenšom v okresoch Snina a Medzilaborce doložený ešte aj v rokoch 1947 – 1948.

V otázke zdravotníctva požadovali predstavitelia ONV v Stropkove z prostriedkov UNRRA sumu 500000 kčs na zriadenie provizórnej 50 lôžkovej nemocnice v bývalej budove okresného úradu v Stropkove.  Rovnako tak a požadovalo zriadenie infekčného oddelenia Stropkove, nakoľko sa konštatovalo, že „najbližšia nemocnica je v Prešove vzdialená od Stropkova na 60 km.“[13] Požadovalo sa taktiež zvýšenie počtu lekárov, lebo v mnohých okresoch bol v tom čase iba jeden lekár. Rovnako tak sa požadovalo zvýšenie počtu pôrodných asistentiek, nakoľko ich  daných okresoch bol veľmi nepostačujúci počet. V rezolúcii sa taktiež spomína chýbajúca pitná voda v obvode Pčoliné, vysoká miera úmrtnosti novorodencov vo všetkých štyroch okresoch a potreba vybudovania okresného sociálneho domu vo všetkých štyroch okresoch.[14]

V otázke stavebníctva sa konštatuje, že súčasní zamestnanci štátnych stavebných úradov svoju úlohu pri rekonštrukčných prácach dostatočne nezvládajú. Autori rezolúcie teda požadovali prenesenie rozhodovacieho práva vo veciach výstavby opätovne zo štátnych stavebných úradov na príslušné ONV a MNV. Z konkrétnych plánov na rok 1946 sa v rezolúcii spomínala nevyhnutnosť čo najskoršej rekonštrukcie[15] a znovuvýstavby[16] verejných budov v  spomenutých okresoch.[17]  Taktiež autori rezolúcie požadovali aj urýchlenie výstavby budov kultúrnych domov[18] v obciach okresu Medzilaborce. Okrem toho sa požadovalo, aby predstavitelia ONV a MNV mohli spolurozhodovať pri zásadných záležitostiach súvisiacich s procesom stavebnej obnovy. Rovnako tak sa požadovalo zaobstaranie krytiny, ktorej bol nedostatok a rovnako tak s požadovalo, aby stavebné firmy, pracujúce na rekonštrukciách boli záväzne viazané povinnosťou vybudovať určitý počet domov  v konkrétne určenom čase.[19]

V otázke poľnohospodárstva a pôdohospodárstva sa konštatuje, že celkový stav vo všetkých štyroch okresoch je zlý a navyše v uvedených okresoch bola podľa autorov rezolúcie úroda vždy slabšia, čo prirodzene súviselo aj s celkovými prírodnými podmienkami v danej oblasti. Vojnové udalosti v tomto smere výrazne prispeli k zhoršeniu daného stavu a celkového sociálneho postavenia civilného obyvateľstva.[20]

V závere si k analyzovanému dokumentu dovolíme skonštatovať, že aj keď z dokumentov z neskoršieho obdobia, predovšetkým z rokov 1947 – 1948 vyplýva, že prinajmenšom v otázke tak zdôrazňovaného nedostatku administratívnych pracovníkov došlo z celkom pochopiteľných príčin k náprave. Rovnako tak bol v daných okresoch behom nasledujúcich dvoch rokov prinajmenšom sčasti vyriešený problém s nedostatkom lekárov, čo sa ale, čiastočným zlepšením zdravotného stavu civilného obyvateľstva vo výraznejšej miere prejavilo až v priebehu rokov 1948 – 1949.

V spomínaných okresoch nastlalo zlepšenie taktiež v stave školstva, aj keď je nepopierateľným faktom, že prinajmenšom z okresu Medzilaborce máme ešte vo výmeroch o obnove jednotlivých obcí z roku 1948 zmienky o tom, že ešte doposiaľ nedošlo k oprave či výstavbe poškodených a zničených školských budov.[21] [22]

K postupnému zlepšeniu došlo v daných okresoch taktiež v oblasti poľnohospodárstva o čo svedčia v hojnom počte zachované poľnohospodárske výkazy. Avšak ešte aj koncom roka 1948 bolo v uvedených okresoch množstvo obcí, v ktorých museli obyvatelia prežívať v improvizovaných bytových podmienkach a aj z nášho skoršieho výskumu venovanému okresu Humenné, ktorý na  tom bol štatisticky lepšie, si v tomto smere nedovolíme predpokladať zmenu k lepšiemu skôr, ako v prvej polovici päťdesiatych rokov v súvislosti so zahájením výstavby v rámci prvého päťročného

——————————

[1] Z podpisov na konci rezolúcie vieme, že na jej tvorbe sa zúčastnili: predseda ONV vo Svidníku ndrej AKtaš, prednosta úradu ONV vo Svidníku Dr. Tichmír Borecký, predseda ONV v Snine Ján Hakoš (zápis je pravdepodobne nesprávny,  zápisniciach zo zasadnutí rady, pléna a prezídia ONV v Snine sa počas celého jeho predsedníctva zapisuje meno Ivan Hakoš), zástupca prednostu úradu ONV v Snine Dr. Štefan Štempel, predseda ONV v Stropkove Andrej Korba, prednosta úradu ONV v Stropkove rnest Bílik a predseda ONV v Medzilaborciach Ivan Kerlik. Okrem nich sa z predstaviteľovo okresov na tvorbe rezolúcie podieľali aj predseda MNV v Stropkove Ján Čobej a predseda MNV v Kelči Michal Mydla Jager.

[2] ŠA PO Humenné, f. ONV Snina prezidiálne spisy 1945 – 1949, šk 7, Rezolúcia okresu svidníckeho, medzilaboreckého, sninského a stropkovského, č. j. bez čísla, s 3

[3] Ref 1, s 4.

[4] Šlo konkrétne o MNV v obciach Papín, Pčoliné, Starina, Veľká Poľana a Stakčín v okrese Snina, MNV v Kapičovej a Svidníku v okrese Svidník, MNV v Breznici, Nižnej Olšave, Kelči a Košarovciach v okrese Stropkov a MNV v Havaji a Habure v okrese Medzilaborce.

[5] Uvedená skutočnosť pôsobí o to zaujímavejšie že budovanie bezpečnostných zložiek ako stanice národnej bezpečnosti, či miestnych a okresných ľudových súdov patrilo z nariadenia najvyšších štátnych orgánov k úlohám, ktoré mali jednotlivé ONV a MNV na celom území Slovenska vybavovať obzvlášť urgentne o čom svedčí celý rad zachovaných archívnych dokumentov.

[6] Ref 1, s 4

[7] Ref 1, s 5

[8] Poškodené boli školské budovy v obciach Čertižné, Habura, Havaj Medzilaborce, Miková, Ňagov, Nižné Zbojné, Olšinkov, Palota, Prituľany, Varechovce, Világy Výrava Vyšná Vladiča v okrese Medzilborce, Dara, Hostovice, Inovec, Nižná Jablonka, Vyšná Jablonka, Jalová, Klenová, Kolonica (2 budovy), Kalná Roztoka, Kolbasov, Uličské Krivé, Nechválova Poľanka, Nová Sedlica, Ostružnica, Ladomírov, Parihuzovce, Pichne, Príslop, Runina, Ruské, Ruský Potok Ruská Volová, Smolník, Strihovec, Telepovce, Šmigovec, Topoľa, Ulič, Veľká Poľana, Zvala, Zboj v okrese Snina, Košarovce, Bokša, Miňovce, Oľšavka, Pucák, Solník, Chotča, Šandál, Valkov, Breznčka, Veľké Bukovce, Vyšná Olšava, Rafajovce, Lomné, Vyškovce, Vojtovce, Nižná Olšava, Veľkrop v okrese Stropkov, Bodružal, Vapeník, Hunkovce, Dobroslava, Jurkova Voľa, Kapišová, Vyšný Komárnik, Nižný Komárnik, Kečkovce, Korejovce, Kožuchovce, Krajná Bystrá, Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Ladomírová, Nižný Orlík, Nižná Pisaná, Patriná, Roztoky, Svidníčka, Suchá, Šemetkovce, Hrabovčík, Dubová, Príkra, Svidník, Nižná Jedľová, Kurímka, Vyšný Mirošov, Nižný Mirošov, Mlynárovce, Rovné, Stročín, Černina, Cigla

[9] Zničené boli školské budovy v obciach Kalinov, Rokytovce, Vyšné Čabiny, Závada, Ruská Poruba, Ruská Kajňa v okrese Medzilaborce, Starina, Čukalovce, Pčoliné v okrese Snina, Veľká Domaša, Giglovce, Girovce, Nižná Sitnica, Ďapalovce, Brusnica, Vyšný Hrabovec, Gribov, Kolbovce, Piskorovce, Vyšná Sitnica, Kelča v okrese Stropkov, Medvedzie a Vyšný Orlík v okrese Svidník.

[10] Ref 1, s 5 – 8

[11] Jednalo sa o školy v obciach Borov, Habura, ľudovú školu v Medzilaborciach, Krásny Brod, Sukov, Veľká Driečna.

[12] Ref 1, s 8.

[13] Ref 1, s 9.

[14] Ref 1, s 8 – 9.

[15] Jednalo sa o opravu budovy MNV v Ubli, Starine, Uliči, opravu budovy NB v Stakčíne a Ubli, oprav detskej opatrovne v Stakčíne a budovy ONV v Snine v okrese Snina, budov MNV a staníc NB v Svidníku, Kapišovej, Vyšnom Orlíku, krajnej Poľane a Hrabovčíku v okrese Svidník, budova ONV v Stropkove, budovy MNV vo Výrave, Habure, Oľke, Vyšnej Radvani, Vydrani

[16] Nové budovy potrebovali vybudovať MNV v Stakčíne, Klenovej, Veľkej Poľane a Pčolinom a taktiež poštové úrady v Uliči, Ubli, Stakčíne, Klenovej, Starine, Pčolinom, Veľkej Poľane, Snine a taktiež budovy NB vo Veľkej Poľane, Snine, Telepovciach, Uliči a Stakčíne v okrese Snina, budovy ONV v Stropkove Kelči Košarovciach, budovu NB v Košarovciach a poštové úrady v Kelči a Košarovciach v okrese Stropkov, budovy MNV v Havaji a Oľke v okrese Medzilaborce

[17] Ref 1, s 9 – 11

[18] Jednalo sa o budovy kultúrnych domov v obciach Čertižné, Habura, Driečna, Krásny Brod, Hrabovec nad Laborcom, Medzilaborce, Výrava a Oľka.

[19] Ref 1, s 12.

[20] Ref 1, s 12 – 13.

[21] ŠA PO Humenné, f. ONV Medzilaborce 1945 – 1949, k. 16, výmery o obnove obcí okresu Medzilaborce, zväzok dokumentov, č. j. 1489-1960/48-I.

[22] Treba ale na tomto mieste spomenúť i to, že ak by sme údaje z uvedených výmerov brali za nespochybniteľný fakt, znamenalo by to, že v predmetných obciach okresu ešte vôbec nedošlo k žiadnej stavebnej obnove, čo sa nám vzhľadom na ich značný počet, ako aj rozporné štatistiky z iných prameňov dokonca zo skoršieho obdobia, nezdá reálne.