Tlač v období prvej svetovej vojny bola pre verejnosť najdôležitejším zdrojom informácii. Je samozrejme, že obraz vojny, ktorý tieto noviny sprostredkovali obyvateľstvu bol značne odlišný, od reality. Okrem všadeprítomnej cenzúry, sa nepísalo o porážkach, marginalizovali sa vlastné straty a zveličovali straty protivníka. Na podporu morálky obyvateľstva slúžili hrdinské príklady z frontového nasadenia. Napriek nánosu propagandy sa dajú v novinách nájsť aj cenné informácie, preto je dobová tlač dôležitým zdrojom informácii. Úvodníky novín pravidelne prinášali krátke situačné správy o vývoji na frontoch. Samozrejme aj o týchto úvodníkoch platí, to čo sme povedali na začiatku článku. Články vznikli doslovným prepisom, to znamená, že obsahujú nespisovné slová, či preklepy. V príspevku prinášame dobové správy o správaní kozáckych jednotiek na okupovanom území Bukoviny.

Jedon černovický mešťan o výčinoch Rusov v Bukovine v istom časopise podáva zaujímavé podrobnosti, z ktorých so pár aj my uverejníme: Štyria kozáci jednomu Černovičanovi ukradli dve kravy a predali ich jednomu mäsiarovi za dvadsať rubľov. Majiteľ kráv s plačom ide hore mestom a stretne sa s kozákmi: Prečo plačeš, Švaba ? – spýtajú sa ho.

Vaši ľudia ukradli mi kravy, ktoré boly mojím jediným majetkom.

Tak ? Vari by si zpäť chcel dostať svoje kravy ? Teda nám daj – dvadsať rubľov.

Úbožiak horko-ťažko poshŕňa  dvadsať rublov a dá ich kozákom. Idú ku mäsiarovi. Kozáci pýtajú kravy od mäsiara, ale tento odvoláva sa na to, že kravy kúpil. V tom okamžení kozák päsťou ovalí mäsiara po hlave. Ty lotor, ukradnuté kravy budeš kupovať ? ! Mäsiar s plačom pýta si zpäť aspoň tých dvadsať korún, ktoré dal za kravy. Ale marne.

Preto, že si kúpil ukradnuté kravy, nedostaneš zpäť ani kopejky.

Ale okradnutý Černovičan zpäť dostal svoje krávky.

Rusi v jednej krčme našli starého žida. Pýtali peniaze, pálenku a dievča. Na smrť zľaknutý žid takto odpovie:Peňazí nemám, lebo som chudobný. Pálenku predávať zakázali mi vaši velitelia. Ani dievča vám nemôžem dať, lebo nemám dietok.

Konečne sa uspokojili s tým, že predsa dostanú pálenky a iné liehové nápoje. Starý žid trasúc sa na celom tele donesie fľašu pálenky a dá ju nepríjemným hosťom. Jedon z nich naleje a podá židovi káže mu. Žid nechce piť. Kozáci sú už celkom presvedčení o tom, že je pálenka otrávená. Židovi pohrozia, že ho zastrelia, ak nevypije, ale žid ani tak nechce piť. Začnú ho biť, ale žid sa ani vtedy nedotkne pohára. Konečne jedon kozák spýta sa žida, že vlastne prečo nechce piť ? Žid odpovedal, že sa ešte nepomodlil raňajšiu modlitbu a pred modlitbou nemôže piť. Teda sa pomodli !

Krčmár poslúchne a kozáci ticho čakajú. Žid sa pomodlí a vtedy si už vypije pálenky. Potom príde rad na rum. Za prvý pohárik aj z tohto žid musí vypiť. Kozáci potom pýtajú piva. Žid vypije aj prvý pohár piva. Potom nasleduje víno. Žid vypije aj z toho za pohár. Všelijaký nápoj zaškodil židovi a starček začína sa potácať. Vtedy zavznie rozkaz: Teraz tancuj, žide !

Neborák žid tancuje, tancuje a len tancuje, kým dych stačí v ňom, konečne bez povedomia klesne na podlahu. Kozáci škeriac sa odídu z krčmy.

Zdroj:

Slovenské noviny, 28.1.1915, ročník 30, č. 22, s. 3