Školské tradície mesta Bytče, ležiacej na brehu Váhu v centre Bytčianskej kotliny v Žilinskom kraji, sú veľmi staré a bohaté. Predpokladá sa, že škola tu stála už v stredoveku, keďže už z 13. storočia pochádza zmienka o existencii kostola a medzi poslucháčmi pražskej univerzity bol aj študent z Bytče. Zmienku o  šľachtickej škole v Bytči z r. 1535 možno považovať za najstaršiu. V poslednej štvrtine 16. storočia malo mesto okrem nižšej školy aj evanjelickú vyššiu školu na úrovni gymnázia pod patronátom známej šľachtickej rodiny Turzovcov, ktorí sa zaslúžili o rozkvet školstva na severozápadnom Slovensku v 16. a 17. storočí.

Bytčianske gymnázium, umiestnené pravdepodobne v zámku, prekvitalo do tridsiatych rokov 17. storočia a po jeho zániku ostala v meste len nižšia škola, o ktorej existencii či organizácii sa dozvedáme predovšetkým z kanonických vizitácií a zo zápisov v účtovných  knihách. Kanonická vizitácia z r. 1828 dokladá existenciu dvoch triviálnych škôl – dievčenskej a chlapčenskej, ktoré dovedna navštevovalo 410 žiakov, z ktorých však pravidelne navštevovalo vyučovanie len 84 žiakov. Vyučovala sa slovenčina, latinčina, matematika, náboženstvo a krasopis.

Výraznou črtou vývinu školstva na Slovensku po r. 1849 boli najskôr germanizačné a od šesťdesiatych rokov maďarizačné tendencie. Podľa zák. čl. 38/1868 do základného systému výchovy a vzdelávania patrili (okrem iného) vyššie ľudové školy, zriaďovaním ktorých boli poverené obce nad 5 000 obyvateľov – chlapci ich navštevovali tri roky a  dievčatá dva.  Pôvodne mali spĺňať úlohu meštianskych škôl, s ktorými sa však pôvodne v zákone nepočítalo. Do meštianskej školy mohol byť žiak prijatý po skončení 4. triedy  elementárnej školy alebo po zložení prijímacej skúšky, a vzdelávanie  tu bolo taktiež diferencované – pre chlapcov šesť rokov, pre dievčatá štyri.

R. 1876 prešiel dozor nad výučbou do rúk štátu a na všetkých školách v Uhorsku pokračoval maďarizačný proces. V osemdesiatych rokoch 19. storočia vznikali vo väčších poľnohospodárskych a remeselníckych mestečkách takmer výhradne maďarské  meštianske školy. R. 1878 vznikla v Bytči súkromná reálka založená Ignácom Freundom, umiestnená v súkromnom dome pri zámku. O dva roky neskôr ju prebudovali na chlapčenskú meštiansku školu známu na celom Považí. O šesť rokov neskôr vznikla pod vedením Viliama Hohenbergera dievčenská meštianska škola. R. 1894 boli obe školy zlúčené do koedukovanej meštianskej školy a jej riaditeľom sa stal už spomínaný Ignác Freund. Škola bola presťahovaná do priestorov bývalého soľného skladu na Hurbanovej ulici a navštevovalo ju okolo 150 žiakov. R. 1908 vedenie školy prebral Ľudovít Šimon, ktorý tiež prispel k dobrému menu školy, v dôsledku čoho bola vyhľadávaná žiakmi zo širokého okolia.

Štátna meštianska škola vo Veľkej Bytči

Štátna meštianska škola vo Veľkej Bytči

Čo sa týka sociálnych pomerov žiakov v Bytči začiatkom 20. storočia a taktiež počas 1. sv. vojny, ,,mnoho bolo takých, ktorých rodičia nemali dieťaťu ani na písanku či tužku; ktorí museli zvykať posielať deti riadne do školy; ktorých deti chodili často z ďalekých kopaníc, s vysokých vrchov, takže dochádzka sama bola neraz v zime pre sňahy a v lete pre veľkú vzdialenosť znemožnená, pričom častokrát chyboval i potrebný počet školských pomôcok.  Problémom tiež bolo, že pri pomerne početnom vzrastaní tried ,,učilo viac ako dosť výpomocných učiteľov bez predbežnej pedagogickej prípravy pre školskú prácu s deťmi.“  Taktiež  sa dozvedáme, že vo všeobecnosti viacerí obyvatelia tohto chudobného horského kraja v danom období žili v zlých podmienkach, že ,,bydlenie bolo nevyhovujúce, byty vlhké, deti trpia podvýživou, úmrtnosť nie je malá.“  Strava detí bola väčšinou bezmäsitá – zemiaky, kapusta, rôzne polievky, chlieb, mlieko, káva a pod. V mnohých prípadoch jedli deti mäso len počas veľkých sviatkov, prípadne vôbec  po celý rok.

Po vzniku Československej republiky sa vyučovacím jazykom na školách stala slovenčina. Krátko po oslobodení bola v Bytči zriadená štátna meštianska škola, dovtedy maďarská. Jej prvým riaditeľom bol František Svozil, pôvodom z Třebčína, keďže štátne školy vo všeobecnosti nemali dostatok kvalifikovaných učiteľov, preto na Slovensko prichádzali českí odborníci. O povznesenie školy sa zaslúžil aj Emil Pavlák, rodák z Něčíc na Morave, ktorý riaditeľstvo prevzal r. 1923, a po vytvorení školského inšpektorátu pre okresy Bytča a Považská Bystrica  r. 1919, zastával aj funkciu školského inšpektora.

Ako sme už spomínali, budovu novovytvorenej meštianskej školy pôvodne predstavovali priestory soľného skladu na Hurbanovej ulici. Budova však začala byť postupne  jednak pre stúpajúci počet žiakov a taktiež z hygienických dôvodov nevyhovujúca, preto sa pristúpilo k vybudovaniu novej reprezentačnej budovy školy, o čo sa v nemalej miere zaslúžil už spomínaný vtedajší riaditeľ Emil Pavlák. Ako sa dozvedáme z Pamätnej knihy obce Veľká Bytča, ,,dielo bolo dokončené v jubilejnom r. 1928 čiastočne na mestskom a čiastočne na odkúpenom (benešovskom) pozemku.“ Ako sa ďalej uvádza, ,,je to jedna z najmonumentálnejších stavieb obce, stavaná vo forme L.“  Škola bola poschodová so suterénom, mnohými priestrannými učebňami, kabinetmi, vodovodom, absentovalo však ústredné kúrenie. Na severnom konci bol byt riaditeľa školy, na východnom konci telocvičňa. Okolo školskej budovy sa nachádzala pestovaná školská záhrada a v nej druhá najhlbšie kopaná studňa v Bytči, ktorá zásobovala vodovod školy. Ako sa uvádza v správe školského inšpektorátu z r. 1930, ,,mnohé školy sú ozdobené pekným rámcom školskej záhrady, ale vzorným príkladom je štátna meštianska škola vo Veľkej Bytči, ktorá monumentálnou budovou a krásnou školskou záhradou je ozdobou mesta.“

Okrem klasických vyučovacích predmetov, akými boli napr. počty, slovenčina, nemčina, prírodné vedy, náboženstvo, spev, telocvik, zemepis alebo dejepis; vyučoval sa aj krasopis, kreslenie, ručné práce, domáce hospodárstvo či varenie.

So štátnou meštianskou školou vo Veľkej Bytči je spojené aj meno známej spisovateľky pre deti a mládež, Sidónie Sakalovej, rodáčky z Bytče, ktorá na vtedajšej ,,meštianke“ ukončila  tri triedy a neskôr na tunajšej škole aj pôsobila. Žiaci štátnej školy pod jej vedením a pod vedením správcu školy – Jozefa Miksa, zahrali od r. 1919 mnoho detských divadielok či veselých scén pre verejnosť, ktorých texty boli prevažne dielom spomínanej autorky. Účasť na predstaveniach bývala veľká, neraz ich  na všeobecnú žiadosť opakovali aj trikrát, keďže na ich príprave často participoval aj učiteľský zbor, ktorý ochotne nacvičoval balet. Zo získaných peňazí potom zaobstarávali garderóbu či javiskové potreby, alebo za ne chudobné deti dostávali na Vianoce obuv, šatstvo či školské potreby. Samozrejmosťou boli aj oslavy narodenín prezidenta Masaryka, vždy  7. marca.

R. 1929 bola založená školská sporiteľňa – vklady vyberali triedni učitelia a  každý žiak mal originálnu vkladnú knižku tzv. ,,Rolníckej záložny vo Veľkej Bytči.“ Správa školského inšpektorátu vo Veľkej Bytči taktiež informuje, že v danom roku ,,bude chudobnému žiactvu dávané mlieko zdarma, ostatnému žiactvu za režijnú cenu 1 l = Kčs 2,20“, pretože ,,dosial nemohlo byť mlieko takto podávané, lebo nebolo možné sohnat denné potrebné kvantum 40-50 litrov.“

Absolventom  meštianskej školy bola od šk. roku  1924/1925  ponúknutá možnosť absolvovať tzv. ,,jednoročný učebný kurz“, ktorého cieľom bolo poskytnúť absolventom (okrem iného)  príležitosť, ,,…aby mohli upevniť nadobudnuté vedomosti získané na meštianskej škole pre praktické ciele života (…) A urovnať  prechod absolventov hlavne do živností remeselných, obchodu, polného hospodárstva a do škôl vyšších, ktoré nutne nevyžadujú vzdelania na školách stredných…“ Ako sa ďalej uvádza, ,,sriadenie tohto kursu je vzhľadom na čím vyššie kultúrne povznesenie obyvateľstva okresu veľkobytčianskeho nevyhnutne potrebné už aj preto, že prijatie za úradníka nižšej kategórie štátnej služby je podmienené jeho absolvovaniu.“ Z vyjadrení školského inšpektorátu taktiež vyplýva, že zavedenie kurzu bolo nevyhnutné, lebo obec Veľká Bytča a obyvateľstvo okresu bolo natoľko nemajetné, že len vo výnimočných prípadoch mohli deti absolvovať štúdium na stredných školách. Zaujímavosťou bolo, že jednoročný učebný kurz založený vo Veľkej Bytči vo vyššie uvedenom šk. roku patril medzi prvé na Slovensku. Okrem Bytče mali primárne túto možnosť len absolventi meštianskych škôl v Bratislave, Trnave a Vrútkach.

Školský inšpektor vo Veľkej Bytči (Emil Pavlák)

Emil Pavlák – školský inšpektor vo Veľkej Bytči

  V rámci  kurzu sa vyučovali predmety ako napr. francúzština, nemčina, maďarčina, stenografia, písanie na stroji či spev pre dievčatá.  Riaditeľstvo školy od každého účastníka vyberalo mesačne školné  Kčs 10 – ktoré však mali byť určené výhradne na kúpu učebných pomôcok. Maximálny počet študentov na jeden školský rok bol  50.

 Po 2.svetovej vojne sa v školstve uskutočnili viaceré zmeny. Z meštianskej školy sa v roku 1948 vytvorila Stredná škola v Bytči. O 5 rokov neskôr podľa nového zákona ČSR z r. 1953 boli zriadené osemročné a jedenásťročné školy. Nové zmeny, ktorí neboli vždy v prospech kvality výchovno-vzdelávacieho procesu, viedli k zriadeniu povinnej Základnej deväťročnej školy, ktorou je až do súčasnosti Základná škola na ulici Eliáša Lániho v Bytči.

Článok bol publikovaný v časopise Via Historiae.

Archívne pramene:

  1. Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči : Školský inšpektorát vo Veľkej Bytči. Štátna meštianska škola vo Veľkej Bytči. (Slovensko). K. č. 2522/29.

Zdroje:

  1. Pamätná kniha obce Veľká Bytča. Dejiny do r. 1948.  Bytča, 1948.
  2. BADÍK, Rudolf. Príspevok k dejinám školstva v Bytči. In KOČIŠ, Jozef – CHURÝ, Slavko (ed.). Bytča 1378-1978. Martin : Osveta, 1978, s. 191-196.
  3. MICHALIČKA, Vladimír (ed.). Dejiny školstva na Slovensku koncom 19. a začiatkom 20. storočia (K storočnici Apponyiho zákonov). Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2008, s. 16-17. ISBN 978-80-7098-464-2.
  4. MICHALIČKA, Vladimír (ed.). Topografia dejín školstva na Slovensku od počiatkov do roku 1918 – Žilinský a Banskobystrický kraj.  Bratislava : Ústav informácií a prognóz školstva, 2010, s. 23-24. ISBN 978-80-7098-489-5.
  5. PAVLÁK, Emil. Vývoj školstva od prevratu po rok 1933 a sociálne pomery žiactva. In LUPTÁK, Ludevít (ed.). Severozápadné Slovensko. Banská Bystrica : Slovan, 1919, s. 42-45.