Územie severovýchodného Uhorska sa na prelome rokov 1914 a 1915 stalo dejiskom tvrdých bojov medzi rakúsko-uhorskou armádou, ktorú neskôr posilnili nemecké jednotky, a ruskou armádou. Po neúspešnej ofenzíve vojsk Františka Jozefa v Haliči na prelome augusta a septembra 1914 sa ruská armáda snažila využiť moment prekvapenia a psychologickú výhodu na protiútok a v novembri toho istého roku vpadli na územie súčasného severovýchodného Slovenska. Ofenzívna činnosť Cárskeho impéria vyústila do obsadenia miest ako Bardejov, Medzilaborce, Snina či Humenné. Novembrový vpád cárskych vojsk prekvapil rakúsko-uhorské velenie a aj miestnych obyvateľov, pretože zasnežené Karpaty mali byť nepriechodnou bariérou a akýmsi defenzívnym prvkom dualistickej monarchie proti Cárskemu impériu. Mnoho ľudí zutekalo na poslednú chvíľu do vzdialených miest ako Košice či Prešov. V novinách sa dokonca objavili správy o tom, že aj mesto Prešov bude musieť byť evakuované, inak padne nepriateľovi. Ruská armáda bola však zastavená pri Humennom v závere novembra 1914. S vypätím všetkých síl sa armáde dualistickej monarchie podarilo zatlačiť nepriateľa späť cez Karpaty na územie Haliče. Množstvo ľudí sa rozhodlo vrátiť späť do svojich príbytkov, ktoré boli buď vyrabované alebo úplne zdevastované. Ruská armáda rekvirovala potravinové zásoby, dobytok či vzácne predmety, ktoré ľudia v obave o svoj život zanechali vo svojich domovoch. Do rúk ruskej armády mali padnúť bohoslužobné predmety využívané medzilaboreckým zborom patriacim do Hornouhorského seniorátu reformovanej cirkvi (Humenné, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Vranov nad Topľou) počas niekoľkodňovej okupácie mesta na prelome novembra a decembra 1914. Rakúsko-uhorskej armáde sa podarilo poraziť nepriateľa pri Humennom a ruskej armáde nezostávalo nič iné, len sa stiahnuť späť do Karpát. Armáda Františka Jozefa znovu dobyla Medzilaborce 11. decembra a na sklonku roka 1914 začali uhorské úrady so zaznamenávaním vojnových škôd.

Pre lepšiu ilustráciu uvedieme, že podľa posledného uhorského sčítania z roku 1910 bolo v Medzilaborciach len 29 kalvínov a 12 veriacich augsburského vierovyznania. Ku kalvínom sa hlásili aj v ďalších obciach medzilaboreckého okresu, konkrétne vo Výrave (2), Vydrani (10), Vyšných Čabinách (5; dnes Čabiny), Havaji (1), Vyšnej Radvani (4; dnes Radvaň nad Laborcom), Habure (1), Brestove nad Laborcom (2), Krásnom Brode (14), Volici (1), Palote (12), Hrubove (2) a Varechovciach (1). K veriacim augsburského vierovyznania sa prihlásili vo Vydrani (5), Havaji (1), Zbudskej Belej (1), Vyšnej Radvani (8; dnes Radvaň nad Laborcom), Habure (3), Brestove nad Laborcom (4), Krásnom Brode (15), Stropkovskej Oľke (3; dnes Oľka) a Varechovciach (12). Z kroniky reformovaného kresťanského cirkevného zboru v Humennom sa dozvedáme, že v roku 1917 navštevovalo nedeľné bohoslužby v Medzilaborciach až 110 ľudí, čo je najviac zo všetkých ostatných cirkevných zborov v Hornouhorskom senioráte. Mesto Medzilaborce bolo spádovou oblasťou pre vyššie uvedené obce. Miestny kostol navštevovali ľudia zo širokého okolia, keďže väčšina obcí a miest bola zdevastovaná a vojaci oboch bojujúcich armád neváhali poškodiť či úplne zničiť sakrálne budovy a priestory vyhradené na vykonávanie náboženských obradov.

Humenné1

Pohľad na mesto Humenné

Prvýkrát sa krádežou bohoslužobných predmetov v Medzilaborciach, kde sa konali služby Božie v miestnej škole, zaoberali členovia dištriktu v jeseni v roku 1915, kedy bolo zrejmé, že ruská armáda územie severovýchodných žúp Uhorska už neohrozí. Schôdza dištriktu označila za potenciálnych vinníkov kurátora Endreho Kassaia a duchovného zboru Sándora Böszörményiho, ktorý pôsobil od roku 1915 ako duchovný v meste Hranice (okres Přerov) a počas jeho neprítomnosti ho zastupoval seniorálny kaplán Pál Koronka. Ešte pred samotným vpádom cárskych vojsk do uhorských žúp čelní predstavitelia Hornozemplínskeho seniorátu oboznámili duchovných s tým, ako majú zaobchádzať s cennosťami, účtovnými knihami a bohoslužobnými predmetmi. Kurátor Endre Kassai obvinil duchovného Sándora Böszörményiho, že žiadne inštrukcie o zabezpečení cenností pred vpádom nedostal, a tak sa rozhodol zabaliť bohoslužobné predmety a poslať ich do Humenného. Pošta však zásielku neprevzala, keďže ruský vpád destabilizoval celú vnútornú sieť a okrem pošty nefungovalo ani železničné spojenie medzi Medzilaborcami a Humenným. Kurátor Endre Kassai sa rozhodol pre riskantné riešenie. Poveril akéhosi šoféra Szabadosa, aby bohoslužobné predmety odviezol do Humenného a odovzdal ich miestnemu duchovnému. Do mesta sa dostal v čase, keď ruská armáda smerovala na Humenné, ktoré bolo strategickým železničným uzlom. Šofér Szabados okamžite zamieril k farskej budove. Keďže v dome sa nesvietilo, nechcel vyrušovať a balík nechal u obchodníka, ktorý mal odovzdať bohoslužobné predmety duchovnému nasledujúce ráno. 21. novembra 1914 miestny obchodník prišiel k domu farára, ale nikto mu neotvoril. Pravdepodobne už z mesta zutekal aj s rodinou. O vpáde a smerovaní ruských vojsk sa množstvo obyvateľov dozvedelo z tlače, a tak sa najmä úradníci, duchovenstvo a vyššia vrstva obyvateľstva dala na útek. Obchodník odovzdal balík neznámemu mužovi, ktorý sa vraj osobne poznal s kurátorom, a ten ich mal ukryť na bezpečné miesto. Správanie obchodníka môžeme považovať za nezodpovedné, aj keď je otázne, či šofér Szabados a obchodník disponovali informáciou, čo sa ukrýva v niekoľkých balíkoch. Ruská armáda obsadila mesto Humenné 23. novembra po ústupe rakúsko-uhorských vojsk do obranných postavení v priľahlých obciach. Okupácia trvala do 28. novembra 1914 a centrum Horného Zemplína bolo vystavené ruskému vyčíňaniu a rabovaniu (bližšie pozri : BURDA, M. 2016, Karpatské Termopyly Veľkej vojny pri Humennom. In Via Historiae. roč. 5, č. 2, s. 5-10). Po ústupe ruských vojsk za Karpaty sa rakúsko-uhorskej armáde podarilo získať späť mestá Humenné a Snina. Mesto Medzilaborce oslobodili rakúsko-uhorské vojská až 11. decembra 1914. Na prelome rokov začali úrady s počítaním vojnových škôd, ktoré neobišli ani protestantskú cirkev. Pri odpratávaní vojnových škôd sa zistilo, že okrem bohoslužobných predmetov zmizla aj vkladná knižka, na ktorej bolo uložených 2 935 korún.

Členská schôdza seniorátu, konaná v septembri roku 1915 sa uzniesla, že voči Sándorovi Böszörményim začnú disciplinárne vyšetrovanie, keďže on bol zodpovedný zato, že údajne neoboznámil kurátora, ako má postupovať v prípade ohrozenia nepriateľskými vojskami.

Zasadnutie disciplinárnej komisie konané v Sátoraljaújhelyi bez účasti duchovného Sándora Böszörményiho, ktorý sa ospravedlnil, keďže vykonával duchovnú službu na Morave, riešilo vzniknutú situáciu. Na tomto zasadnutí sa rozhorel spor aj so zapisovateľom seniorátu Petrom Mihályim, ktorý  duchovného obvinil, že v čase vpádu ruských vojsk a najmä po oslobodení mesta nepomáhal svojim veriacim, čo je však pochopiteľné, keďže vykonával službu vojenského kňaza na Morave a nemohol si dovoliť neuposlúchnuť nariadenie vojenských orgánov. Zapisovateľovi seniorátu však prekážalo, že si humenský duchovný nenašiel za seba náhradu. Taktiež ho obvinil za stratu bohoslužobných predmetov v Medzilaborciach, voči čomu sa rázne ohradil duchovný Sándor Böszörményi, ktorý podľa vlastných slov ešte v auguste 1914 oboznámil kurátora medzilaboreckého zboru, že v prípade obsadenia mesta vezme všetky bohoslužobné potreby so sebou do bezpečia. To však nebolo možné, keďže územie severovýchodného Uhorska sa stalo strategickou dopravnou tepnou smerujúcou do Haliče a presúvajúcim sa vojenským kontingentom bolo potrebné vykonávať rôzne náboženské obrady a bez bohoslužobných predmetov by to nebolo možné. Bohoslužobné obrady preto museli zostať v Medzilaborciach. Taktiež  Sándor Böszörményi poznamenal, že žiadne inštrukcie od vedenia Hornozemplínskeho seniorátu nedostal, a tak nemohol inštruovať medzilaboreckého kurátora.

Humenné

Kostol v Humennom

Zdĺhavý spor medzi duchovným Sándorom Böszörményim, medzilaboreckým kurátorom Endre Kassaiom a hlavným seniorálnym zapisovateľom Petrom Mihályim sa vliekol aj počas roka 1916. Na jar čelní predstavitelia dištriktu zvolali členskú schôdzu, na ktorej opäť chýbal  Sándor Böszörményi. Dištrikt neprijal zásadné rozhodnutie a posunul spor na seniora, ktorý oslovil Petra Mihályiho s tým, aby sa k prerokovanej veci vyjadril. Seniorálny zapisovateľ ani po dvoch rokoch od straty bohoslužobných predmetov a odchodu duchovného nezmiernil svoju kritiku voči jeho osobe a naďalej ho vinil za nezabezpečenie bohoslužobných predmetov, neriešenie nástupcu v cirkevnom zbore či poberanie platu, ktorý mu neprislúchal. Obe znepriatelené strany sa navzájom obviňovali a nechceli za žiadnych okolností ustúpiť. Patová situácia zvyšovala napätie v celom Hornozemplínskom senioráte aj medzi veriacimi, a preto bolo nutné čo najskôr vyriešiť spor trvajúci od novembra 1914. Aj naďalej v Medzilaborciach chýbali bohoslužobné predmety a priestory, kde sa vysluhovali Služby Božie boli bojovou činnosťou poškodené.

Na prelome rokov 1916 a 1917 došlo k vypočutiu všetkých zainteresovaných strán a zhodnoteniu všetkých dôkazov. Na 24. august 1917 Hornozemplínsky seniorát zvolal disciplinárnu komisiu, ktorá sa zaoberala odvolaním duchovného Sándora Böszörményiho kvôli jeho neprítomnosti na severovýchode Slovenska. Komisia zložená z členov protestantskej obce sa rozhodla pokračovať v prerokovanej veci a posunula spor seniorálnemu prokurátorovi. V ten istý deň bolo vznesené obvinenie na duchovného kvôli nezabezpečeniu bohoslužobných predmetov pred ruským vpádom. Aj tentoraz sa Sándor Böszörményi ohradil voči obvineniu. Trval na tom, že už 28. augusta 1914 sa s kurátorom dohodol, ako postupovať  v prípade ohrozenia bohoslužobných predmetov a vkladnej knižky v Medzilaborciach. Podotýkam, že medzilaborecký kurátor Endre Kassai bol aj členom pohraničnej stráže, takže je možné, že informácie o blížiacej sa ruskej armáde mal z veľmi dobrých zdrojov a mohol tak predpokladať vývoj udalostí. Okrem Medzilaboriec ruská armáda zničila aj časť mesta Humenné, kde sa nachádzal aj byt zástupcu kurátora. Keďže sa v jeho byte našiel inventárny zoznam, môžeme predpokladať, že bohoslužobné predmety a vkladná knižka sa nachádzala práve u zástupcu. Po vypočutí si oboch strán sa seniorálny súd odobral na poradu a po krátkej chvíli vydal oslobodzujúce rozhodnutie pre duchovného Sándora Böszörményiho. Seniorálny súd taktiež rozhodol, že nové bohoslužobné predmety pre medzilaboreckú fíliu musí zaobstarať kurátor Endre Kassai. Na základe tohto rozhodnutia môžeme považovať medzilaboreckého kurátora za vinníka. Rozhodnutiu seniorálneho súdu sa nevenovala veľká pozornosť, keďže si v roku 1917 protestanti pripomínali 400. výročie reformácie a po celom senioráte sa konali slávnostné služby Božie. Slávnostný rok však narúšali udalosti prvej svetovej vojny a neustále správy o padlých a ranených mužoch zo severovýchodného Slovenska.

Až rok 1918 priniesol úplné vyriešenie sporov v Hornozemplínskom senioráte. Seniorálny súd rozhodol o skartovaní vkladnej knižky na stropkovskom súde. Taktiež došlo k upokojeniu vzťahov medzi duchovným Sándorom Böszörményim, ktorý stále pôsobil na Morave ako vojenský kňaz, a seniorálnym zapisovateľom Petrom Mihályim. Duchovný uznal svoju chybu a za nevhodné slová adresované zapisovateľovi sa v liste ospravedlnil. Seniorálny súd zobral toto ospravedlnenie na vedomie a 9. mája 1918 zastavil disciplinárne konanie voči duchovnému. Spory v cirkvi sa urovnali a postupne sa situácia v Hornozemplínskom senioráte stabilizovala, čo sa preukázalo najmä opravou kostola a ďalších bohoslužobných priestorov. Po skončení Veľkej vojny začína nová etapa protestantskej cirkvi na území novovzniknutej Československej republiky. Uhorskú maďarizáciu ovládajúcu cirkev vystriedala československá centralizácia a slobodné vyznávanie svojej konfesie.

Článok bol publikovaný v časopise Via Historiae.

Zdroje :

Články

  1. BURDA, Matúš. Karpatské Termopyly Veľkej vojny pri Humennom. In Via Historiae. ISSN 1339-1801, 2016, roč. 5, č. 2, s. 5-10.
  2. JURČIŠINOVÁ, Nadežda. Život obyvateľstva severovýchodného Slovenska začiatkom Prvej svetovej vojny (1914-1915) In Dejiny. 2006, č. 1. s. 48-61. ISSN 1337-0707.

Práce

  1. BURDA, Matúš. Okupácia mesta Humenné cárskou armádou v novembri 1914 z hľadiska dobovej tlače, archívnych materiálov, hmotných pozostatkov a pamiatok. (práca ŠVOČ), UCM v Trnave, 2017 (odborný konzultant PhDr. Peter Sokolovič, PhD.)

Knižné zdroje

  1. DROBŇÁK, Martin – KORBA, Matúš, TURIK, Radoslav. Stopy prvej svetovej vojny v Humennom. Humenné 1914. Humenné : REDOS, 2009, 32 s. ISBN 978-80-969233-9-7.
  1. DROBŇÁK, Martin a kol. Mementá prvej svetovej vojny. Diel I. Humenné : REDOS, 2008, s. 7-10. ISBN 978-80-969233-8-0.
  1. FEDIČ, Vasiľ a kol. Dejiny Humenného. Humenné : REDOS, 2008. s. 149-159. ISBN 80-968790-4-9.
  2. BEŇKO, Ján. Stropkov. Martin : Gradus, 1994. s. 129-137. ISBN 80-901392-5-6.

Kronika

  1. Kronika reformovaného kresťanského cirkevného zboru v Humennom v rokoch 1880 -2008 I. časť do roku 1918 (preložila Mgr. Valéria Csontosová) s. 88-106.

Štatistika

  1. A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása, I. A népesség föbb adatai községek és.