V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. V tomto článku je zachytená história DHZ  v Kamenici nad Cirochou.

Petra Murinčáková (Gymnázium arm. gen. L. Svobodu, Humenné)

Historicky prvé zmienky nachádzame o dobrovoľných hasičoch v Kamenici nad Cirochou v Pamätnej knihe obce až v povojnovom období, kedy sa kronikár spätne z pamätí ľudí vracia k vzniku dobrovoľného hasičského zboru v obci. Podľa dochovaných záznamov pred prvou svetovou vojnou a krátke obdobie aj po nej v obci nefungoval dobrovoľný hasičský zbor, napriek tomu, že v obci bola malá štvorkolesová ručná striekačka. Keďže striekačka nemala správcu a obsluhovali ju sami občania bez odbornejších skúseností, často dochádzalo k jej poruchám a tiež aj k zraneniam obsluhy. Z týchto dôvodov sa ako nevyhnutný ukázal vznik hasičského zboru (v dnešnom ponímaní dobrovoľného). V roku 1925 prišiel z Humenného príkaz, aby tento zbor bol zriadený a potrebne dovybavený. Po rozhodnutí obecnej rady tak bol založený dobrovoľný hasičský zbor dňom 23.5.1925, kedy boli schválené jeho stanovy, pričom zároveň dostal od obce do užívania ručnú hasičskú striekačku.

Prvým veliteľom zboru sa stal p. Ondrej Komarc, no vo svojej funkcii nezotrval ani rok, pretože keď v roku 1926 prišiel do obce nájomca miestneho veľkostatku p. Michal (Görög/ Sörög- nejasné písmeno v kronike) prevzal aj funkciu veliteľa. Žiaľ, pod jeho pôsobením až do roku 1930 celý zbor fungoval skôr formálne a jeho vycvičenosť a pripravenosť bola veľmi nízka. Na základe týchto skutočností prišla v roku 1930 revízia od Okresnej hasičskej jednoty v Humennom, podľa ktorej mal byť zbor rozpustený a nanovo zložený, čo sa aj stalo a novým veliteľom sa stal Štefan Šuľovský.

Andrej Strajňák s učiteľkami a deťmi zo škôlky

Andrej Strajňák s učiteľkami a deťmi zo škôlky

Po tejto zmene došlo k výraznému rozmachu činnosti dobrovoľného hasičského zboru v obci, ktorý sa začal naplno venovať preventívnej a represívnej činnosti, a okrem toho poriadal zbor aj rôzne divadlá, prednášky, slávnosti či zábavy. Tieto vedľajšie činnosti tak prinášali ho hasičskej kasy finančné prostriedky, ktoré boli potom použité na dovybavovanie zboru. Istý čas dokonca v rámci hasičského zboru existoval aj spevokol pod vedením učiteľa Jána Kováča. Počas tejto činnosti sa miestnym dobrovoľným hasičom nesmierne darilo aj na hasičskom poli. Patrili medzi popredné jednotky v rámci pripravenosti na boj s požiarom čo potvrdzovali na previerkových cvičeniach. Okrem hasenia požiarov v domácej obci, často vypomáhali aj v susedných obciach ako sú Modra nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Hažín nad Cirochou, zasahovali aj v Kamienke či Lackovciach ba dokonca aj v Rovnom.

V tomto období miestni dobrovoľní hasiči držali dokonca nočné stráže, ktoré chránili obec nielen pred požiarom ale aj zlodejmi. O týchto nočných strážach a udalostiach počas nich si viedli aj strážne knihy. Napriek rozmachu všeobecne prospešnej činnosti zboru, podobne ako dnes, aj vtedy sa ozývali aj neprajné hlasy smerom k hasičom. To viedlo až k situácii, kedy sa zbor znovu rozpadol a musel byť nanovo zložený. Našťastie to zboru neublížilo, „nová krv“ pokračovala v nastúpenom trende rozmachu zboru.

Aj v nasledujúcich rokoch si dobrovoľný hasičský zbor udržiaval kvalitné meno a patril medzi najlepšie zbory v regióne o čom svedčia nielen účasti na hasičských súťažiach v rôznych kútoch našej republiky, ba dokonca aj v dnešnom Česku. Hasičskému zboru sa podarilo v normalizačných rokoch získať automobil Škoda 706 RTHP CAS 25, čo bolo na tú dobu skutočné hodnotné vozidlo pre dobrovoľných hasičov, nakoľko okolité zbory disponovali len vozidlami Avia A30/31 čo nie sú cisterny ale dopravné vozidlá. Toto vozidlo a všetko náradie hasičov bolo potrebné mať niekde uskladnené a tak sa časom rozhodlo o úprave budovy bývalej mliekarne na hasičskú zbrojnicu, ktorá slúži miestnym hasičom dodnes.

 

Členovia DHZ KnC a okolitých dedín

Členovia DHZ KnC a okolitých dedín

V porevolučných rokoch, predovšetkým v zásahovej činnosti dochádzalo k postupnému úpadku. Ten bol zapríčinený aj spoločenskou situáciou, kedy nebol záujem na udržaní vysokej odbornej a technickej pripravenosti dobrovoľných hasičov. Súťažná činnosť naďalej aj keď na okraji záujmu verejnosti prežívala, a naši hasiči si udržiavali stále vysoký regionálny štandard. V zásahovej činnosti, z vyššie spomenutých dôvodov to už bolo poslabšie, a tak došlo k znehodnoteniu vozidla Škoda 706 až do takého stavu, že vozidlo bolo neopraviteľné, a vznikla potreba nahradiť ho niečím funkčným.

Zdroj: Súkromná rodinná zbierka

Článok editoval Samuel Stebnický