Tlač v období prvej svetovej vojny bola pre verejnosť najdôležitejším zdrojom informácii. Je samozrejme, že obraz vojny, ktorý tieto noviny sprostredkovali obyvateľstvu bol značne odlišný, od reality. Okrem všadeprítomnej cenzúry, sa nepísalo o porážkach, marginalizovali sa vlastné straty a zveličovali straty protivníka. Na podporu morálky obyvateľstva slúžili hrdinské príklady z frontového nasadenia. Napriek nánosu propagandy sa dajú v novinách nájsť aj cenné informácie, preto je dobová tlač dôležitým zdrojom informácii. Úvodníky novín pravidelne prinášali krátke situačné správy o vývoji na frontoch. Samozrejme aj o týchto úvodníkoch platí, to čo sme povedali na začiatku článku. Články vznikli doslovným prepisom, to znamená, že obsahujú nespisovné slová, či preklepy. Dnešný článok opisuje návštevu veliteľa 4. armády  generálplukovníka a arcivojvodu Jozefa Ferdinanda v postavení lučeneckého Pešieho pluku č. 25. Veliteľa armády sprevádzal generál a knieža Joseph Prinz zu Windischgraetz. Zaujímave, je že v článku sa nespomína meno veliteľa armády, ani o akú armádu ide. Na ilustračnej fotke stojí arcivojvoda Jozef Ferdinand vpravo.

– Pán plukovník, s vašim statným a hrdinským plukom som veľmi spokojný: Veliteľ armády potom kývol svojmu sprievodu a pešo sa pohol cez horu ku prvému radu strelných zákopov. Aj tam ho s hromovitým éljenevaním vítali. Lučenskí pešiaci nevedeli čo majú robiť od radosti, keď videli svojho vodcu. V ruských strelných zákopoch spozorovali pohyb a čosi-kamsi hustá záplava gúľ hvizdala ku naším strelným jarkom. Len tak hvizdaly gule, keď veliteľ armády v strelných jarkoch chodil od jednej stotiny ku druhej. Vyočul každého a kto mal nejakú žiadosť, všetko si poznačil. Veliteľ armády zo strelných zákop vrátil sa do dediny Z. Všade bol s ním knieža Windischgraetz, manžel kráľovej vnučky, ktorý pri veliteľovi armády koná službu. Knieža usilovne fotografoval strelné zákopy. Veliteľ lučenského pluku na skromné raňajky pozval veliteľa armády, ktorý ešte raz vyslovil svoje najvrelejšie uznanie nad hrdinským držaním sa lučenských vojakov a potom sa rozlúčil s dôstojníckym sborom pluku.

Besuch  von Erzherzog Heinrich, Erzherzog Peter und  Erzherzog Josef Ferdinand, beim 10. Armeekommando

Traja arcivojvodovia a generáli rakúsko-uhorskej armády. Zľava: arcivojvoda Heinrich, arcivojvoda Peter  a arcivojvoda JozefFerdinand pred štábom 10. zboru.

Zdroj: Slovenské noviny, č. 19, s. 3