Hradný vrch je  jednou z najcharakteristickejších súčastí vulkanickej Cerovej vrchoviny.  Jeho nepatrné zvyšky môžme vidieť na strmom brale vo výške 355 m n.m. nad rovnomennou obcou, v okrese Rimavská Sobota.  O počiatkoch hradu vieme z listiny z roku 1245, kde Belo IV. uznal zásluhy istých hradných rytierov a služobníctva, ktorí počas tatárskeho vpádu opevnili vrch, vtedy zvaný Dánoskó. Pred smrťou sa tam zachránilo mnoho poddaných. Z doby 75 rokov po tejto udalosti pochádza prvá zmienka už o samotnom hrade, kedy ho Karol I. Róbert skonfiškoval vtedajšiemu majiteľovi, Alexandrovi z rodu Huntovcov-Poznanovcov, a ďalších 100 rokov ho vlastnili potomkovia so slávnym menom Séčéni. Napriek tomu, že hrad nebol doteraz hĺbkovo skúmaný, archeologické nálezy z areálu dokazujú jeho funkciu  v 13. storočí.

hajnacka2

Na prahu novoveku sa pre rýchly postup tureckých vojsk hrad stáva súčasťou línie protitureckých pevností, tí ho dobyli už v roku 1545 . V priebehu ďalších 100 rokov bol dobytý a následne obnovený ešte dvakrát. Podoby a stavebný vývoj Hajnáčky sú zatiaľ neznáme, a tak môžme len predpokladať, že zvyšky muriva, ktoré na vrchole brala vymedzujú tvar oválneho pôdorysu patrili k zaniknutej stavbe. Pozorným bádaním môžeme objaviť zvyšky hradných múrov a vysekané schodisko v hradnej skale, ako aj do skaly zahĺbený pivničný priestor. V najvyššej časti stála kedysi menšia palácová stavba, chránená dvomi pásmi hradného múru a podkovovitá bašta.

hajnacka 1Počas povstania Františka II. Rákociho na hrade vypukol požiar, keď sa ho zmocnili oddiely vojvodcu Ladislava Očkaia. Nasledujúci majitelia hrad síce ešte opravili, ale z inventárov z roku 1711 sa dozvedáme, že už vtedy bola časť hradu opustená a bez zariadenia. V priebehu prvej polovice 18. storočia sa hrad menil na zrúcaninu. Poslednú pamiatku na protitureckú pevnosť tvoria dnes už len zarastené a nesúvislé zvyšky muriva.

Výstup na hrad je celkom jednoduchý a nenáročný. Z námestia v obci Hajnáčka sa cez odbočku medzi domami a úzkymi uličkami dostaneme k pozoruhodnej drevenej hradnej bráne. Od brány k hradnej ruine je to už len pár minút pešou chôdzou.Hrad je celoročne verejnosti voľne prístupný.

 

hajnacka3

Zdroje:

PLAČEK, M. – BÓNA, M.  2007.  Encyklopédia slovenských hradov. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0.