Medzi akcie čapajevovcov patrí tiež prepadnutie nemeckej autokolóny pri Šarišskom Štiavniku 6. augusta 1944. Akciu viedol sovietsky partizán Saša Novikov. Prepadli nemeckú kolónu 12 nákladných áut vezúcich vyše 90 ton vojenského materiálu- pancieroviek a delostreleckých granátov. Sedem áut kolóny zhorelo a z 27 členného sprievodu boli zabití siedmi a ranení šiesti vojaci. Dokument podáva informáciu tak, ako ju spísali štátne orgány a tieto správy sa písali často tendenčne, nadhodnocovala sa sila a možnosti nepriateľa, aby sa poukázalo na ukrutnosť nepriateľa režimu, v tomto prípade nepriateľa Slovenskej republiky. Pri tomto hlásení žandárskej stanice sa treba pristaviť hneď pri prvej vete o prepadnutí početnej partizánskej tlupy. Na inom mieste sa zas hovorí o partizánskych bandách. Treba vychádzať z toho, kedy a za akých okolností sa dané správy podávali. V tomto prípade nejde o vojensko – odbornú terminológiu ani o snahu podať pravdivý a čo najvýstižnejší pohľad na predmetnú udalosť či čin. V slovenskej armáde sa používanie označenia banditi a tlupy vo vzťahu k partizánom začalo používať na základe prevzatého nariadenia nemeckého velenia. Na druhej strane je podivuhodné, ako sa v správe narába s informáciou o tom, ako došlo k odzbrojeniu nemeckých vojakov. Je to podané tak, akoby sa nemeckí vojaci vzdali hneď, len čo boli napadnutí, pričom boli plne naložení zbraňami a taktiež boli ozbrojení, pričom niektorí rýchlo poutekali do najbližšieho okolia. Aj keď netreba úplne znižovať schopnosti partizánov, táto správa nesie prvky účelovosti, má sa poukázať na ukrutnosť partizánov s akou vykonávali akcie. Pritom odzbrojiť kolónu áut s plne ozbrojenými jednotkami takýmto jasným spôsobom by mali problém aj lepšie ozbrojené a profesionálne zložky. S takýmito správami o prepade žandárskych staníc ale aj žandárov v súkromí na ktoré sa vzťahuje táto polemika sa stretneme aj v ďalších podobných hláseniach .

Správa podáva aj svedectvá dvoch svedkov Mikuláša Krochťaka a Jána Ivanča z obce Štiavnik. Dokument je v pôvodnom znení aj s gramatickými chybami. O tejto akcii podáva správu žandárska stanica Štiavnik, okres Giraltovce zo dňa 7. augusta 1944 následovne:

Žandárska stanica Šťavník, okres Giraltovce

Čís.jedn.286 dôv./44

Vec: Nemecká kolona – prepadnutie partizánmi

Odpoveď na čís. jedn. ./.                                                Ústredňa štátnej bezpečnosti

 

Prílohy: ./.                                                                                                              Bratislava.

 

Dňa 6. augusta 1944 o 8.30 hod. prepadla početnejšia partizánska tlupa na štátnej ceste medzi km 106.3 až 106.8 v katastri obci Štiavník a Benedikovce, okres Giraltovce nemeckú kolónu áut, pozostávajúcu z jedného osobného auta a z 10 nákladných áut, ktoré viezli rôzne strelivo, výbušné látky, míny a plameňomety. Partizánska tlupa napadla doprevádzajúcich nemeckých vojakov v autách puškami, guľometmi a automatickými pištoľami. Nemeckí vojaci z osobného auta sa vzdali, týchto partizáni ihneď odviedli do lesa a ostatní z nákladných áut streľbu na partizánov opakovali, avšak u partizánov bola veľká presila a nemeckí vojaci, ktorí mohli poutekali smerom k Rakovčíku. Partizáni 8 nákladných áut pozapaľovali a poutekali do blízkych lesov. Strelivo v horiacich autách explodovalo a porozhadzovalo sa po poli do blízkeho okolia. Po ustaní explodovania streliva, čo trvalo do 12. hod. a príchodu slovenských a nemeckých vojakov zo Svidníka, hliadka tunajšej žandárskej stanice udržovala poriadok. Nemecké vojsko okolie okolo áut a blízke pole na ktorom sa nachádzalo explóziou rozhádzané strelivo a našli 5 zabitých nemeckých vojakov, jedného zhoreného v aute, od štátnej cesty asi na 50 m. Smerom k obci Benedikovce našli jedného partizána. Na druhej strane cesty vedľa lesa bol nájdený jeden vojenský plášť s pešiackymi výložkami, bez hodnosti. Nemecký vojak udal, že do obce Rakovčík prišli alebo boli dopravení 10 ranení vojaci a že 6 nemeckých vojakov je nezvestných. Zastrelený partizán mal na sebe slovenskú blúzu, belasé dlhé nohavice, vojenskú obuv a jednu trikotovú košeľu a na tejto červeno prúžkovanú košeľu a cez prsia mal plátený pás s nábojmi naplnených v zásobníkoch, kalibru 7.92 mm. Nemeckí vojaci od partizána vzali doklady, ktoré boli vzaté z osobného nemeckého auta, ďalej pás s nábojmi a obuv ktorú mal na nohách ako aj všetky nimi nájdené veci.

Nemeckí vojaci osobné auto a 2 nákladné auta, ktoré neboly shorené, odviezli, ako aj mrtvých a ranených nemeckých vojakov. Nevystrelené náboje a miny posbierali a povozmi taktiež odviezli. Z cesty čo sa dalo poodstraňovať a čo nie, zatiahli na okraj cesty a cestu urobili sjazdnú.

Mikuláš Krochťak zo Šťavníka dňa 6. 8. 1944 asi po 8. hod., keď prišiel kravy pasť na lúku vedľa cesty udal, že keď prišiel na lúku nič nespozoroval, až keď asi za 10 minút s okraja lesa vedľa cesty začalo paľbu, vyšli z lesa a z obilia neznámi muži v počte asi 250, ktorí boli oblečení v uniformách slovenského vojaka od mužstva až po stotníka, v žandárskych uniformách, v nemeckých, v ruských a v rôznych civilných oblekoch. Všetci odišli k autám a asi 15 mužov, medzi ktorými boli aj v žandárskych uniformách, títo mu pomáhali kravy odohnať do lesa k potoku. Keď odchádzala pozrel sa ešte raz na cestu a videl, že nemeckých dôstojníkov z osobného auta niekoľkí odvádzali do lesa a taktiež niekoľkí odvádzali jedného muža, ktorý mal rovnošatu slovenského vojaka a bol pri prestrelke poranený snáď do nohy a tomuto v lese poskytovali prvú pomoc. Keď už bol na okraji lesa videl, do výšky vystupovať čierny dým a za niekoľko minút začala silná explózia. Nakoľko sa týmto výbuchom veľmi zľakol, kravy nechal v lese a on odišiel domov do Šťavníku.

Ján Ivančo zo Šťavníka udal, že dňa 6. 8. 1944 asi o 21. hod. bol pri shorených autách na ceste. Keď prišiel k lesu, ktorý je vedľa cesty, vybehli k nemu z lesa asi 10 neznámych mužov ozbrojených automatickými pištoľami a niektorí k nemu prišli aj na koňoch. On keď ich uvidel veľmi sa zľakol a hovoril im, aby nestrielali, že on je Rusin. Jeden z nich, ktorý bol oblečený v kozáckej uniforme a na hlave mal kozácku čapicu, mu hovoril, aby sa ich nebál, že mu nič neurobia. Potom sa ho pýtali, kde je poranený muž v uniforme slovenského vojaka, ktorý bol v lese na druhej strane potoka, odpovedal, že nikoho nevidel. Potom sa ho pýtali, že kde je zabitý muž a on im odpovedal, že veliteľ žandárskej stanice rozkázal starostovi obce, aby tohto nechal dopraviť do obce, kde bude pochovaný. Títo dali nato svoj súhlas, že dobre a hovorili mu, aby povedal starostovi, aby zabitému vystrojili riadny pohreb, lebo že je to ich človek. Potom sa ho pýtali, že akí sú žandári a on im hovoril, že veľmi dobrí, na čo mu muž v kozáckej uniforme povedal, že keď by boli zlí, že celú stanicu vyhodia do povetria, že im natom nezáleží, že sú dosť silní a majú všetkého. Ďalej sa ho pýtali, že koľko nemeckých vojakov bolo zabitých a on im hovoril, že asi 5. Potom sa ho pýtali, či nebol niekto z civilných osôb zabitý alebo poranený alebo či neboli kravy zabité a on im hovoril, že nie. Už keď odchádzal preč, hovorili mu, že oni nielen pre Rusko tu pracujú, ale aj pre Slovákov, že oni Slovákom nič nerobia, keď ich neprenasledujú, len že zo Slovenska chcú vyhnať Nemcov a keď sa s týmto hoci kde stretnú, že ich ihneď zastrelia. Po tomto odišli všetci do lesa, kde videl, že niektorí povyskakovali na kone a odišli do lesa smerom na Stropkov.

Hlásenie obdržia: ÚŠB Bratislava, ÚŠBO Prešov, HVŽ Štubnianske Teplice, VDO 2, zprav. odd. Prešov, EZO Prešov, Exp. vyš. žand. dôst. štábu Prešov, zpráv. dôst. divízie Giraltovce, okresný náčelník Giraltovce priamo a služobným postupom oblastnému žandárskemu veliteľstvu v Prešove.

Na Stráž!

Veliteľ stanice

Hl. dôst. zást. Capík v.r.

—————————————————————————————————————————-

Exponovaný vyšší žand. dôst. štábu v Prešove.             Prešov 14. August 1944.

Čís.jedn. 8 dôv./1944.

Vec: Ako na prednej strane.                                                  Prezídium župného úradu

Prešov.

 

 

Hlásenie žandárskej stanice Šťavník predkladám na vedomie.

 

 

Na stráž !

Exponovaný vyšší žand. dôst. štábu

[podpis]

 

Zdroj: Štátny archív Prešov, fond: Šarišsko-zemplínska župa, odd. Štátna bezpečnosť, inv. 1282, kr. 123.