Pri akcii prepadnutia nemeckej autokolóny pri Šarišskom Štiavniku partizánskou skupinou Čapajev zahynul veliteľ prepadovej skupiny Saša Novikov a partizán Ján Jurkanin z Kožian bol ranený. Jeho spolubojovníci ho ukryli v dedine, ale štiavnickým žandárom sa ho podarilo vypátrať. Pri vyšetrovaní podľahol mučeniu. Štáb brigády sa preto rozhodol uskutočniť 9. augusta 1944 akciu proti žandárom. Štvoricu žandárov – strážmajstrov Júliusa Stríbrnského, Vendelína Markusa, Lukáča Krška a Jozefa Holčeka – zavliekli partizáni zo skupiny Čapajev. Zobrali ich so sebou a o dva dni neskôr ich v lese zavraždili. Pokiaľ sa v uplynulých rokoch niekto o tejto tragédii zmienil, tak len v takých intenciách, že žandári boli „pre protipartizánsku činnosť odsúdení na smrť a popravení“.[1] Táto a podobné udalosti si však vyžadujú aj iný pohľad na vec. Veľakrát v správach nachádzame zmienku o tom, že akciu uskutočnili miestni partizáni. Pritom výpovede občanov často hovorili o tom, že to vykonali ľudia, ktorí sa na partizánov len hrali, vykonávali záškodnícku činnosť, okrádali dedinčanov, ktorí sami trpeli núdzou o stravu a alkohol, ktorému potom holdovali v okolitých lesoch. Sedeli na miestach a držali pozície komunistickej strane. Mnohí sa potom hlásili za členov Zväzu slovenských partizánov a bolo by zaujímavé zistiť, či sa nimi aj stali. Pravdaže, treba vyzdvihnúť počiny skutočných partizánov , ale treba aj odsúdiť tých, ktorí sa len priživovali a kazili meno tým prvým. V minulosti, ale aj v súčasnosti, bohužiaľ prevláda v názoroch na túto ozbrojenú zložku buď jeden alebo druhý extrém. V prvom prípade sa na partizánov pozerá ako výlučne na hrdinov, v tom druhom ako na vrahov, zlodejov a záškodníkov. Napáchané zlo treba jednoznačne odsúdiť, ale zároveň nezabúdať na pozitívne činy. Aj takúto podobu má história partizánskeho hnutia.

Dokument je v pôvodnom znení aj s gramatickými chybami. O tejto akcii podáva správu vyšší žandársky dôstojník v Prešove, zo dňa 10. augusta 1944.

Exponovaný vyšší žandársky dôstojník v Prešove.      Prešov, 10. August 1944

Čís. jedn. 558/44 dôv.

Vec: Žand. stanica Štavník – prepadnutie.                             Podľa rozdeľovníku.

Dôverné

 

 

Dňa 9. augusta 1944 pred západom slnka prišlo asi 30 až 40 ozbrojených mužov do Štavníka.

Obkolesili žand. stanicu, vnikli dnu, poškodili telefonný prístroj, sobrali všetky zbrane a strelivo, peniaze a poprehadzovali všetko.

Odvliekli štyroch podriadených žandárov a dvoch alebo troch AJ vojakov a odišli s nimi do lesov od Štavníka smerom na severovýchod.

Okresný žandársky veliteľ spolu s veliteľom žand. stanice odišli do obce Beňadikovce pred večerom. O nich doteraz ničho určitého neviem. Istý občan, ktorý pracoval na poli udalže predvčerom bol zastavený asi 10 ozbrojenými mužmi ktorí sa ho pýtali, čo sa stalo so zraneným vojakom. O čom v tomto prípade ide, neviem.

Toto hlásenie predkladám HVŽ ako dodatok k svojmu fonogramu zo dňa 10. 8. 1944. čj. 558/44 dôv.

 

 

Na stráž!

Exponovaný žandársky dôstojník

[nečitateľný podpis]

 

Dostane:

HVŽ, prez. žup. úradu v Prešove , EZO, armádne veliteľstvo 2. Oddelenie, zprav. oddelenie pri VDO 2. ÚŠBO.

 

[1] JABLONICKÝ, J.2009. Z ilegality do povstania.( Kapitoly z občianskeho odboja). Banská Bystrica: DALI- BB, 2009. s. 363.

Zdroj: Štátny archív Prešov, fond Šarišsko-zemplínska župa, odd. Štátna bezpečnosť, inv. 1263, kr. 123

(Obrázok na titulnej stránke je ilustračný)