V prvých rokoch po skončení II. svetovej vojny bol minimálne v celom  stredoeurópskom priestore realitou nárast protižidovských nálad, ktorých skonkretizovaná forma vyústila do antisemitsky zameraných javov rôznej podoby a intenzity. V blízkom zahraničí dosahovali aj oveľa vyššiu intenzitu a brutalitu – v tomto prípade môžeme hovoriť nielen o výtržnostiach a demonštráciách, ale vo veľkej miere tiež o pogromoch a vraždení židovského obyvateľstva. Z tohto dôvodu mnoho Židov z okolitých krajín hľadalo nádej v úteku a v záchrane práve v Československu, vláda ktorého krátko po vojne deklarovala svoj pozitívny postoj k židovským utečencom a vysťahovalectvu do Palestíny a kde sa v porovnaní s pomermi vo vlastných krajinách cítili predsa len relatívne bezpečnejšie, respektíve krajinu využívali tranzitne v ceste na Západ, eventuálne do Palestíny. Napriek relatívne pozitívnemu svetlu v zahraničí, skutočné postavenie židovského obyvateľstva v Československu však nie je možné označiť za bezproblémové a bezpečné. Len nepatrný počet sa ich vrátil s podlomeným (fyzickým a duševným) zdravím z koncentračných táborov, mnohí bez detí, rodičov, manželiek a manželov, s neúplnými rodinami, či bez príbuzných a známych. Ďalší prichádzali z jednotiek domácej či zahraničnej armády, z exilu, od partizánskych oddielov a z úkrytov, kde sa im podarilo prežiť často len za pomoci slovenského obyvateľstva. Z pôvodných okolo 140 tis. slovenských Židov (1938) na území Slovenska po vojne žilo približne len 30 tisíc osôb.
Vnútropolitický vývoj a celková spoločenská situácia v krajine – prechádzajúcej obdobím sociálnej, politickej, ale aj mravnej povojnovej krízy – priamo vplývali na postavenie československých Židov. V rokoch 1945 – 1948 väčšina antisemitských vystúpení v Československu mala korene práve v majetkových otázkach, pričom v Čechách išlo skôr o získanie židovského majetku, na Slovensku skôr o jeho udržanie. Na fenomén rastúceho povojnového antisemitizmu jasne poukázali už udalosti na východnom Slovensku v letných mesiacoch roku 1945 – z Prešova, Humenného, Bardejova, Michaloviec, kde sa do konfliktov dostávalo židovské obyvateľstvo na jednej strane a slovenské a rusínske obyvateľstvo na strane druhej, a postupne sa rozšírili na celé Slovensko.
Počas prvých povojnových rokov tieto nálady boli badateľné kontinuálne, ale dajú sa vyprofilovať obdobia ich zvýšeného výskytu. Prvá väčšia vlna prebehla v prvých mesiacoch po skončení vojny (leto – jeseň 1945), ďalšia v letných mesiacoch roka 1946 a tretia (rozsahom menšia) v prvej polovici roka 1947 (spojená aj s prebiehajúcim súdnym procesom s Jozefom Tisom a jeho následnou popravou). Dozvuky tejto epochy antisemitizmu doznievali aj v roku 1948. [1]

Okresný sekretariát KSS v Snine.

Číslo: 98/1945

Predmet: Obežník DÚVKSS. Košice,

židovská otázka.

Okresnému národnému výboru v Snine.

 

Vydávame obežník delegácie Ústredného výboru KSS o židovskej otázke nasledovného znenia:

Treba sa ohradiť proti pokusom pašovania fašistickej ideológie v pomere proti Židom. Kým na jednej strane zabraňujeme tomu aby sa byv. židovskí továrnici, veľkoobchodníci, veľkostatkári zase zmocnili svojich majetkov a tým mali možnosť vykorisťovať ľud, celkom iné stanovisko zaujímame k dobrému robotníkovi, živnostníkovi, pracujúcej inteligencii, ktorým chceme umožniť, aby sa čím skôr vradili ako plnoprávne občania do nášho života.

Národnú príslušnosť židov posudzujme podľa toho akou rečou hovoria. Židov hovoriacich po maďarský, alebo nemecký považujeme za Maďarov a Nemcov, s tým rozdielom, že ich považujeme za protifašistických Nemcov, alebo Maďarov. Židov hovoriacich po slovenský, považujeme za Slovákov a majú všetky tie práva a povinnosti ako každý iný občan.

O vrátení židovských majetkov, ktoré sa dostali z dražieb židovských veci za tisovského režimu do rúk našich občanov, alebo sú doteraz pod národnou správou, nie je ešte rozhodnuté. Je jasné, že tieto židovské veci sú teraz hlavným zdrojom antisemitizmu.

Vracajúcim sa Židom, veľkoobchodníkom, továrnikom, veľkostatkárom a vôbec všetkým býv. majiteľom veľkých podnikov, majúcich hodnotu 500.000.- alebo obrat nad 100.000.- ročne, taktiež majiteľom veľkých činžovných domov, ich majetok ponechať pod národnou správou. Ostatným vracajte to čo je teraz pod národnou správou ako napr. rodinné domky, maloobchody, dielne a t.p. Je samozrejme, že treba dbať nato, aby sa podľa daných možnosti včlenili do pracovného procesu.

Čo sa týka bytového zariadenia, šatstva a iných movitosti, neprinucujte drobných ľudí, aby vracali to, čo nakúpili na dražbách, dokiaľ nebude zákonitého riešenia. U Nemcov, Maďarov, zradcov a iných kolaborantov zaistené veci treba však vrátiť majiteľom, keď sa o to prihlásia.

 

Snina, dňa 2. augusta 1945.

Za okresný sekretariát KSS:

[nečitateľný podpis]

 

———————————————————

[1] Podrobnejšie k problematike pozri:

ŠIŠJAKOVÁ, J.: Protižidovské nepokoje po druhej svetovej vojne – rok 1945 na východnom Slovensku. In: Človek a spoločnosť, roč. 11, 2008, č. 2. Dostupné na: http://www.saske.sk/cas/archiv/2-2008/03-Sisjakova.html

ŠIŠJAKOVÁ, J. – ŠMIGEĽ, M.: Protižidovské prejavy na východnom Slovensku v prvých povojnových rokoch (1945 – 1947). In: Annales historici Presoviensis 8/2008. Prešov 2009, s. 197-217.

Zdroj:

ŠA Prešov pob. Humenné, f. ONV Snina 1945 – 1949, šk. 2, č. 243/1945.