Máloktorá historická téma bola tak spolitizovaná a prekrytá množstvom poloprávd, mýtov   a nepresných tvrdení, ako práve problematika spojená s Banderovcami.  Tzv. rejdy UPA  sa územie severovýchodného Slovenska sa stali súčasťou našich povojnových dejín. 

V rámci bližšieho poznávania tejto problematiky na našom webe prinášame sériu dokumentov , ktoré po sebe zanechali československé vojenské, bezpečnostné, ale aj civilné orgány a inštitúcie. propagandistické a únikové prieniky oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na územie Slovenska vyvolali najväčšie akcie československej armády po 2. svetovej vojne a mali aj politický a spoločenský vplyv. Dokumenty pochádzajú z edície prameňov, ktorú zostavil Doc. Michal Šmigeľ.  V tomto dokumente sú obsiahnuté informácie  obsadení obce Ohradzany skupinou banderovcov.

Stanica NB Ohradzany, t.č. Slov. Volová, okres Humenné.
Protokol

spísaný  na stanici NB Ohradzany, t.č Slov. [ enská] Volová, okres Humenné, dňa 29. novembra  1947 s Jurajom Fedákom,  40 ročným roľníkom, t.č  predseda MNV z Ohradzian č.d 40, okres Humenné, vo veci obliehania obce Ohradzany príslušníkmi benderovskej skupiny  dňa 12. Apríla 1946.
Vypovedal  po  upovedomení , aby v predmetnej veci vypovedal  skutočnú pravdu,  udáva  nasledovné:
„ V roku 1946 začiatkom  jara v presne nezistený deň prišlo do našej obce viac mužov asi okolo 70, presne však neviem, nakoľko po  celej  obci  som  nechodil.  Spomenutí  muži boli oblečení  v uniformách  podobných nemeckých  vojenským uniformám  a ozbrojení boli bubienkovými  guľometmi, automatmi  rôzneho  druhu, puškami  tiež rôzneho druhu  a pištoľami Ja som ich zbadal zo svojho dvora,  keď prechádzali  hore dedinou  a videl som,  že do každého dvora vchádzali po dvaja a tiež  aj ku mne prišli dvaja.  Spomenutých dvoch  mužov,  s ktorých jeden bol  asi 25 ročný  a druhý  asi 32 ročný, pýtal  som sa,  keď prišli do môjho  domu,  že čo sú zač, na čo mi  odpovedali: „ My sme Benderovci“,  na to som sa ich pýtal odkiaľ sú  a odpovedali  mi, že sú z Ukrajiny. Ja som sa ich ďalej vypytoval, čo tu chcú, prečo nejdú do svojej zeme, t.j. do Ukrajiny, na to mi odpovedali , že  oni bojujú  za demokraciu.

Ďalej  mi sami rozprávali,  že u nich, t.j. na Ukrajine, je veľká bieda,  že oni boli tiež tak gazdovia  ako ja, ale odkedy  nastal kolchoz, že  nemajú ničoho. S týmto ja som odišiel  do svojej práce  a členovia  spomenutej skupiny  zostali v izbe.  Keď bolo už celkom tma  po spomenutých u mňa sa zdržujúcich prišiel  tretí a spoločne  odišli naprostred  dediny na cestu, kde sa ich zišlo  viac a asi po dobu 30 minút tam spievali.  Po tomto vrátili sa opäť do izby  a pýtali si niečo zajesť,  čo im moja manželka  z obavy dala. Do našej dediny  spomenutá tlupa prišla pred  večerom, keď  sa už stmievalo a odišla  asi o 3. Hodine  na druhý deň. Na dedine a ani na  inom  mieste verejne nerečnili,  avšak po ich odchode dozvedel som sa,  že skoro  v každom dome prehlasovali,  že bojujú za demokraciu.  Po odchode na druhý  deň v obci boli ponachádzané  lístky  v slovenskej reči, kde sa však  tie lístky podeli neviem, taktiež neviem presne obsah týchto lístkov.  V mojom dome a tiež  podľa vypovedajúcich  spoluobčanov, členovia  Benderovskej skupiny  jednali s obyvateľmi  slušne, rabovačky ani násilia sa nedopustili. K tomuto nemám viac čo podotknúť.

Protokol po spísaní prečítaný a podpísaný.
D.a.h

Vypočujúci                                                    Zapisovateľ                                                Vypočúvaný
strážm. Knapčok                                      stážm. Knapčok                                          Juraj Fedák

Zdroj:

ABS Praha, f. 307-76-15.

Prebrané z:  ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0

Obrázok na úvodnej lište je ilustračný.