Máloktorá historická téma bola tak spolitizovaná a prekrytá množstvom poloprávd, mýtov   a nepresných tvrdení, ako práve problematika spojená s Banderovcami.  Tzv. rejdy UPA  sa územie severovýchodného Slovenska sa stali súčasťou našich povojnových dejín. 

V rámci bližšieho poznávania tejto problematiky na našom webe prinášame sériu dokumentov , ktoré po sebe zanechali československé vojenské, bezpečnostné, ale aj civilné orgány a inštitúcie. propagandistické a únikové prieniky oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na územie Slovenska vyvolali najväčšie akcie československej armády po 2. svetovej vojne a mali aj politický a spoločenský vplyv. Dokumenty pochádzajú z edície prameňov, ktorú zostavil Doc. Michal Šmigeľ.  Dokument, ktorý Vám prinášame dnes je hlásením pobočky Ústredne politického spravodajstva. Dokument obsahuje informácie o pohybe banderovcov v oblasti okresu Snina, najmä v okolí obce Nová Sedlica.

 

Oblastná odbočka ÚPZ Humenné.                                                                                   Humenné, 4.november 1945.

Číslo: 363 zprav./1945.
Vec: Šarapatenie Banderovcov-
hlásenie.
Ústredňa politického zpravodajstva 1

B r a t i s l a v a

Hlásim, že dňa 30. októbra 1945 pri výkone pohraničnej strážnej služby konanej doz. fin. stráže Rudolfom Barešom a výp. členom fin. stáže Pavlom Borzom narazila táto hliadka pod kopcom Vysoká Kyčera na väčšiu tlupu ozbrojených Banderovcov v takej blízkosti, že vyhnúť sa stretnutiu, alebo použiť zbrane pre veľkú presilu bolo nemožné. Túto dvojčlennú hliadku Banderovci obkľúčili, ale ju neodzbrojili. Veliteľ Banderovcov v ukrajinskej reči ich upozornil, aby sa nepokúšali klásť odpor, priblížil sa k ním, podal im ruku a predstavil sa ako “kapitán Bugan”, oblečený bol v nem. voj. rovnošate bez hodnosti, ozbrojený bol nem. automatom, pištoľou, mal ďalekohľad a kompas, ostatní podľa odhadu financov asi 50-ti Banderovci boli oblečení v rôznych uniformách, niektorí boli i v civilnom obleku a rôzne ozbrojení, mali 2 ľah. guľomety nem. vzoru,   väčšina z nich automaty, granáty tiež rôzneho druhu a pušky.

Veliteľ Banderovcov hliadku stále upozorňoval, že dokiaľ nebudú na jeho mužov strieľať sa im nič nestane. V rozhovore s hliadkou medzi iným povedal: “My sme Ukrajinci, bojujeme za utvorenie Veľkej Ukrajiny, lebo ako 50 mil. národ máme na to právo. Nedáme sa vykorisťovať ani Rusom ani Poliakom. Oni nás teraz vyháňajú z vlastných domov, ale to vydržíme, lebo zanedlho naša požiadavka pre utvorenie Veľkej Ukrajiny bude známa celému svetu. S Československou republikou chceme nažívať teraz i v budúcnosti priateľsky”.

Na upozornenie doz. fin. stráže Baroša, že prečo prekročujú hranice ČSR, keď je toto nedovolené veliteľ odpovedal, že musia, lebo dostávajú na to rozkazy od svojich vyšších veliteľov. Po skončení rozhovoru upozornili ešte fin. hliadku, aby na nich nestrieľala a odišli po skupinách lesnou cestou smerom k hranici.
Dňa 31. októbra 1945 o 22.00 hod, prišli do domu Mikuláša Kireša, obyvateľa obce Nová Sedlice dvaja Banderovci, z ktorých jeden zostal vonku a druhý vošiel dnu. V byte bola celá rodina a na návšteve sused Ján Dohun. Banderovec, ktorý vošiel dnu sa spytoval, kde býva Mikuláš Kireš, ktorý keď povedal, že to je on, Banderovec pýtal od neho zbrane, automat, pištoľ a guľomet, na čo mu Kireš vraví, že toto mu dať nemôže, nakoľko žiadne zbrane nemá. Po tomto ho chcel zobrať, že ho odvezie k ich “komandantovi,” keď sa ale tento zdráhal, nechal ho tak a posadil sa a začali rozprávať o komunizme, pýtal sa, že prečo sa toľkí ľudia dali zapísať do Komunistickej strany, ale vraj pre nich nič neznamená, lebo všetko to drží Anglicko a Amerika , a že všetkých komunistov povešajú.

Rozprávali po ukrajinsky.2 Pozdejšie odišli do domu Michala Batromija, kde bola práve svadba.3 Tu sa zakrátko zhromaždilo asi 50 mužov – Banderovcov ozbrojených automatmi, granátmi a guľometmi. Asi polovica z nich ostala vonku a ostatní vošli dnu, kde sa najedli a do rána zabávali a tancovali. Ráno zobrali so sebou Michala Batromija4, aby im ukázal na poli, kde sa nachádzajú míny a odišli preč.
K tomu hlásim, že obyvateľstvo tohto kraja je Banderovcami veľmi znepokojené a bolo by žiaduce, aby pohraničná stráž bola zosilnená, lebo je až vo veľmi úbohom stave, hranice sú vôbec nedostatočne obsadené finančnou strážou, taktiež je potrebné, aby stav staním NB v pohranicí bol zosilnený, na pohraničie by sa mali vyslať asinstenčné oddiely vojska, aby sa takto zamedzilo šarapateniu a prechádzaniu hraníc ČSR Banderovcami, čo vyvoláva veľkú nespokojnosť u obyvateľstva, čo zhoršujú dnešné ťažké hospodárske časy.
Hlásim, že túto zprávu predkladám oneskorene z toho dôvodu, že s obcami v pohraničí nie je žiadneho jak dopravného, tak telefonického spojenia.
Prednosta odbočky neust.:
[nečitateľný podpis]

————————————
1 V septembri 1945 došlo v štruktúre 2. oddelenia Národnej bezpečnosti k organizačným zmenám. Vytvorila sa Ústredňa politického spravodajstva (ÚPS). Jej úlohou bolo presadiť jednotné velenie a usmerňovanie štátnobezpečnej služby. Na území Slovenska boli v sídlach oblastných velitelstiev NB ustanovené oblastné bezpečnostné referáty (OBR). Celkovo na Slovensku existovalo dvadsať OBR, ktoré zostali zachované až do konca roka 1946, zatiaľ čo ÚPZ bola koncom októbra 1945 pretransformovaná do osobitného odboru Povereníctva SNR pre vecí vnútorné. (PEŠEK, J.: Štátna bezpečnosť na Slovensku 1948 – 1953, s. 12.)
2 Porovnaj s výpoveďou Juraja Karbunika, ktorú zaznamenal ING. Miroslav Buraľ v októbri 2006 v Novej Sedlici. Pozri BURAĽ, Miroslav: Uličšká dolina na konci roka 1945 v spomienkach a faktoch. Rukopis, s. 3 – 4 (In: Acta historica Neosoliensia, č. 12/2009. Banská Bystrica 2009 – t.č. V tlači).
3 Svadba sa konala v dome Batromijovcov v Novej Sedlici (necelých sto metrov od oddelenia Finančnej stráže) a to 1. novembra 1945 (pozri dokument č. 61 a 62). Ženil sa Juraj Batromij s Annou Topoľančinovou zo Zboja. ( BURAĽ, M.: Uličšká dolina na konci roka 1945 v spomienkach a faktoch, s. 3.)
4 Ukazovať zamínované polia odišiel Demeter (rusínsky hovorovo Mytro, z toho zrejme vzišiel preklep – Michal) Batromij. V ďalších dokumentoch sa už správne uvádza Demeter Batromij (pozri dokument č. 61, 61 a tiež č. 91).

Zdroj:
ABS Praha, f. 307-96-12

Prebrané z:  ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0