V roku 1968 zavládol v spoločnosti nový vietor. Politické zmeny v rámci režimu priniesli uvoľnenie pomerov, ktoré je známe ako ” Pražská jar”. Uvoľnenie nastalo aj v cirkevnej oblasti. V Košickej diecéze sa to prejavilo medziiným aj masívnou výstavbou nových kostolov, pretože za posledných 20 rokov v diecéze ich pribudlo veľmi málo. Mnohé farnosti potrebovali nové kostoly, pretože staré už nevyhovovali, alebo v obci predtým žiaden kostol nebol. V tejto oblasti vynikol dekanát Humenné, kde bolo v krátkom období postavených 13 kostolov. Tento fakt potvrdzuje aj nasledujúci citát:

“Dekanát Humenné bol v roku 1968 rozdelený na 18 farností, ktoré mali ešte 33 riadnych filiálok. Práve na 12 filiálkach, kde bola majoritná väčšina katolíkov, bolo potrebné vybudovať nové kostoly. Najväčšou farnosťou bola farnosť Humenné, kde mal sídlo aj dekan, vdp. Dr. Andrej Marinko, ktorý vo farnosti pôsobil vyše 30 rokov. Druhou najväčšou farnosťou bola Snina. Na kňazských rekolekciách, ktoré sa uskutočnili v marci 1968 sa zvolil tzv. akčný výbor, skupina kňazov, ktorá mala v jednotlivých dekanátoch vykonávať funkciu akejsi komunikačnej zložky medzi Cirkvou a štátom, čiže okresným cirkevným tajomníkom.

Predsedom akčného výboru v Humennom sa stal spomínaný vdp. Andrej Marinko. Ten navrhoval okamžite začať so stavbou jednotlivých kostolov. Vo farnostiach kňazi s veriacimi s veľkým nadšením pristúpili k stavbe nových kostolov alebo oprave farských budov. Aj keď sa všetky kostoly nepodarilo dokončiť hneď v roku 1968, tlak normalizácie už ich dostavby zastaviť nedokázal. Aj často krát s rôznymi problémami, špekuláciami a riskom zo strany kňazov ako stavby dokončiť sa podarilo vystavať kostoly uvedené v tabuľke.” ( Engel, Slavomír: Vplyv obdobia Pražskej jari na rozvoj dekanátu Humenné)

Jedným z kostolov dokončených v tomto období bol aj kostol Najsv. Srdca Ježišovho v Černine. V obecnej kronike nájdeme iba skromný záznam o výstavbe kostola: ” V roku 1968 sa začala výstavba kostola….. V roku 1969 bol dokončený kostol, previedla sa kolaudácia nadriadenými okresnými zložkami. Dňa 7. júna 1969 bol kostol vysvätený a daný do užívania….” Okrem týchto kratučkých zmienok sa ďalšie informácie v obecnej kronike nenachádzajú.

Zachované dokumenty však odhaľujú, že  občania Černiny chceli stavať kostol ešte pred tým než prišlo krátke politické uvoľnenie. Politické pomery takýmto aktivitám veľmi nepriali, tak sa podobne, ako veriaci v iných farnostiach pokúsili získať povolenie pomocou malej ľsti. Už v roku 1966 si veriaci v Černine podali žiadosť o výstavbu zvonice. Žiadosť bola schválená. So stavebným povolením sa  začala výstavba, ale nie zvonice, lež  kostola.  Veriaci tak postupovali pravdepodobne v domnienke, že začatú výstavbu sa už úrady nechajú tak a stavbu kostola nakoniec odobria. Lenže už  vo februári 1967 varoval správca fary vdp. Andrej Onderko Kurátorsky  zbor rímskokatolíckej cirkvi v Černine a  svojich farníkov pred dôsledkami prekročenia stavebného povolenia. Medziiným bolo zakázané zbierať peniaze na stavbu, vykonávať dobrovoľné brigády na stavbe a pod. Preto sa 22. marca 1967 zišla celá cirkevná obec a na základe tohto stretnutia vznikla žiadosť veriacich o rozšírenie pôvodného stavebného povelenia. Namiesto zvonice mali úrady odobriť stavbu kostola. Z neúplnej dokumentácie vyplýva, že táto žiadosť sa s pochopením úradov nestretla. Zástupcovia Odboru výstavby ONV v Humennom vydali rozhodnutie o zastavení novostavby kostola. Toto rozhodnutie vyniesli na základe kontroly zo dňa 5. mája 1967, ktorá zistila svojvoľné prekročenie stavebného povolenia. Zmeny v politickom ovzduší nakoniec spôsobili zmenu úradného rozhodnutia a kostol bol dokončený. Príbeh kostola v Černine samozrejme nie je úplný. K tomu, aby úplný bol, chýba komplexná archívna dokumentácia. Môžno sa tento príbeh ešte podarí doplniť. V dnešnom príspevku prinášame ešte niekoľko fotografií kostola a jeho vysviacky. Chýbajú fotografie z jeho výstavby, no tie sa budeme snažiť doplniť čo najskôr.

c4
Kostol Najsv. Srdca Ježišovho v Černine. Zdroj: Obecný úrad Černina. Dokumenty a fotografie použité v tomto článku boli uverejnené so súhlasom miestnej samosprávy na čele.
« 1 z 12 »

Zdroj: Obecný úrad Černina. Dokumenty a fotografie použité v tomto článku boli uverejnené so súhlasom miestnej samosprávy na čele