Informácie, ktoré nájdeme v kronike obce Kamenica nad Cirochou, nám podávajú správy o tom, ako vnímali udalosti II. sv. vojny ľudia žijúci v obci. Niektorí z nich boli zapojení v odboji, či už účasťou v partizánskych skupinách, alebo v ich podpore a pomoci.Pri všetkom pozitívnom netreba zabúdať ani na to, že po vojne sa mnoho ľudí hlásilo k aktívnej účasti v odboji, z čoho požívali výhody, hoci celá ich činnosť spočívala v zdržiavaní sa v lese, ba niekedy ani to.  Taktiež vojenská posádka z tejto obce bola odvelená na východný front, kde niektorí prešli na stranu sovietskej armády. S jej dejinami sa spája aj meno Jána Nálepku. Mnoho z mužov zapojených v odboji zahynulo, preto nikdy netreba zabúdať na obeť, ktorú priniesli. Smutnou správou je vysťahovanie 5 židovských rodín do koncentračných táborov. Útrapy II. svetovej vojny sa nevyhli ani ľuďom v Kamenici nad Cirochou. O tom svedčia nasledujúce informácie.

V nasledujúcich rokoch sa politická situácia rýchle menila. Blížili sa osudné dni pre našu republiku a hrozba novej vojny vo svete. Komunistická strana musela prejsť do ilegality. Hlinkova strana začína naberať ostrejší kurz. Začalo sa množiť štvanie proti iným národom a národnostiam a toto všetko smerovalo k oslabeniu, neskôr k rozbitiu Československej republiky a k vzniku Slovenského štátu. V obci sa začala organizovať povinná branná výchova pre celé obyvateľstvo. Na novoutvorený Slovenský štát začali robiť prehnané nároky na severe Poliaci a na juhu Maďari. 15. marca 1939 maďarské vojsko vtrhlo na Zakarpatskú Ukrajinu a obsadzuje mestá Užhorod, Sobrance a iné. V plnej výzbroji a bez väčšieho odporu postupujú smerom na Stakčín. Pred Sninou boli Maďari zastavení a o necelý mesiac boli dojednané nové hranice hanebne okliešteného Slovenského štátu. V našom okrese sa hranica s Maďarmi ustálila na čiare: Valaškovce, Snina, Pčoliné, Parihuzovce a Hostovice. Obce na východ od nich patrili Maďarsku.
V júni 1941 vypukol nový požiar vo svete. Hitlerovské Nemecko zákerne prepadlo Sovietsky zväz a rýchle postupovalo do vnútrozemia. Obec znovu bola preplnená vojskom. Miestne letisko ožilo lietadlami. Vojnový stav si vyžiadal osobitné opatrenia v zásobovaní. Pre ťažko pracujúceho bola určená dávka 10 dkg múky, pre ostatných 7 dkg denne. V 1942 roku bol odhlasovaný zákon o vysťahovaní Židov a zrušenie ich štátneho občianstva. Z menovanej obce bolo vysťahovaných 5 židovských rodín. Ich domy a pozemky sa stali štátnym majetkom a boli pridelené arizátorom.
Krátko po vyhlásení druhej svetovej vojny aj vojenská posádka z Kamenice n/C bola odvelená na východný front. Súčasne odišla aj guľometná rota pod vedením dnes už legendárneho hrdinu Jána Nálepku.

Menovaný dlhšiu dobu pôsobil v miestnej vojenskej posádke  vo funkcii veliteľa roty poddôstojníckej školy. Po krátkom pobyte na východnom fronte si začali vojaci uvedomovať nezmyselnosť fašistického ťaženia a bezdôvodné vraždenie bratského slovanského národa, mnohí z našich vojakov v príhodnej chvíli dobrovoľne prešli na stranu Sovietskej armády. Spoločne s Jánom Nálepkom sa prihlásili do partizánskeho zväzku Saburova aj rodáci z Kamenice n/C a to Andrej Mažerík a Jozef Maškuliak, ktorí v boji proti fašistom položili svoje životy. Česť ich pamiatke!

 

Situácia na fronte sa skoro začala vyvíjať v neprospech Nemcov a ich spojencov. Proti okupantom aktívne vystúpilo obyvateľstvo porobených národov celej Európy. V tyle nepriateľa sa začal organizovať ďalší front – partizánske hnutie. Okolie Kamenice n/C s pohorím Vihorlatu poskytovalo vhodné podmienky pre tento spôsob boja. Už začiatkom r. 1944 sa v chotári obce začínajú objavovať prví sovietski vojaci – utečenci z koncentračných táborov.  Miestni obyvatelia ich všemožne podporovali, skrývali v domoch, zásobovali potravinami, liečili, a tak vytvárali podmienky pre organizovanie partizánskych skupín. Partizánom aktívne pomáhali: Michal Poľačko, Andrej Kormucík, Štefan Majický a iní. V pohorí Vihorlatu pôsobili viaceré partizánske skupiny, a to Kriváň, Veža, Ščors a Jastrib. K poslednej skupine odišiel z obce aj Andrej Šepeľa a Jozef Majický. Menovaní neskôr boli zadelení do československého armádneho zboru. Po prechode frontu a po oslobodení obce do čsl. armádneho zboru sa prihlásilo ďalších štyridsať dobrovoľníkov, z ktorých deviati padli v bojoch pri oslobodzovaní Československa. Boli to: Jozef Gurbovič, Jozef Jacko, Ján Šepeľa, Štefan Vrábeľ, Štefan Dohňanský, Štefan Lojan, Michal Chmura a Ján Vataha. Česť ich pamiatke. Začiatkom r. 1944 odišiel k partizánom Ján Beľančin a doteraz je nezvestný.
Pred príchodom frontu partizáni v tyle nepriateľa zorganizovali niekoľko deštruktívnych akcií. Jednou z nich bolo aj podmínovanie železničného mostu medzi obcami Kamenica n/C a Modra n/C, kde bol vyhodený do vzduchu nemecký železničný transport, naložený muníciou.
Nemci pri náhlom ústupe vyhodili do povetria hangár na miestnom letisku a železničný most, súčasne podmínovali kasárne. Posledné dielo skazy sa im nepodarilo dokončiť, lebo Ján Chmura im dvakrát prerezal zápalné šnúry.
Menovaný potom bojoval v čsl. armádnom zbore a po ťažkom zranení sa vrátil domov invalidom. Obeťou rabovačky Nemcov sa stal Ján Balóg, ktorého zastrelili pri pokuse o záchranu svojich koňov. Od mínometných striel boli zničené dva obytné domy. Pri odmínovacích prácach v chotári obce bolo zabitých desať sovietskych vojakov. Z miestnych obyvateľov najväčší podiel na odmínovaní chotára a okolitých obcí má Michal Šalák a Andrej Maškuliak.
Prvé sovietske hliadky prišli do dediny 24. novembra 1944 v popoludňajších hodinách. Za nimi tiahlo vojsko, z ktorého niektoré jednotky smerovali na mínové polia. Na toto nebezpečenstvo upozornil Pavol Beľančin, čím zachránil životy mnohým sovietskym vojakom. Menovaný zároveň informoval sovietske jednotky o mieste rozloženia nepriateľskej obrany. Po prechode frontu bola z miestnych obyvateľov zorganizovaná milícia a jej veliteľom sa stal Michal Šepeľa.
Prvým predsedom po oslobodení bol zvolený Jozef Majický.

 

kam5
Pamätník obetiam padlým v druhej svetovej vojne. Zdroj: Kronika obce Kamenica nad Cirochou.
« 1 z 5 »

Zdroj:

Kronika obce Kamenica nad Cirochou,

Kamenica nad Cirochou 650 ročná, Humenné 1968

archív autora