Život občanov obce Kamenica nad Cirochou v medzivojnovom období zachytáva obecná kronika. Obsahuje veľmi cenné informácie,  ako sa darilo ľuďom, ktorí prežili útrapy vojny, informácie o postavení píly v obci, elektrifikácii, vybudovaní vojenského letiska, kasární. Zmieňuje sa aj o najväčšej tragédii v obci v medzivojnovom období , o požiari, ktorý vypukol 11. septembra 1932, keď mnoho rodín prišlo o svoje domy a majetky.  Na niektorých častiach textu je vidno, v akom období sa písali, sú poznačené duchom nedávnej doby, no nenarúšajú celkový prínos.

Po strašných útrapách svetovej vojny, ktorou bola tunajšia obec veľmi ťažko postihnutá, prišiel konečne tak túžobne očakávaný deň oddychu a radosti. Ubiedenému ľudu, vyjasňovali sa tváre, keď sa začalo povrávať, že vojna je skončená a na troskách Rakúsko – Uhorskej monarchie sa zrodila Československá republika. Keď prví vojaci začali sa vracať  domov k utýraným rodinám a hladným deťom, priniesli so sebou istotu a potvrdili, že chýry o slobode sú skutočne pravdivé. Vtedy už celá obec hlaholila a jasala radosťou, že krvavá metla svetovej vojny pominula a na základoch bývalej tyranie sa rodí nový život. V mnohých rodinách zažiarilo opäť slnko radosti a uspokojenia, veď sa vrátili mužovia, otcovia, bratia a synovia, vrátili sa po štvorročnom odlúčení, po hrozných útrapách a krviprelievaní, vrátili sa, aby sa zase chytili pluha a obrábali tie spustošené a úhorom ležiace polia, z ktorých mnohé ešte len nedávno pili ľudskú krv.
Nie každý rovnako pochopil význam slova sloboda. Stali sa prípady, že  muži ozbrojení puškami usporadúvali poľovačky v pánskych lesoch a strieľali, čo im prišlo do rany. Inde zase rúbali lesy a vyskytli sa aj prípady lúpeže. Kedysi potláčaná nenávisť voči pánom a vykorisťovateľom naraz vybuchla v srdciach prostého ľudu, ktorý si prevrat vysvetľoval ako dobu pomsty na utlačovateľoch. Pomery sa však čoskoro skonsolidovali a život prešiel do normálnych koľají.
V nasledujúcich rokoch po vojne možno sledovať ako rastie budovateľský ruch. Z kedysi utláčaného, opovrhovaného a zaznávaného slovenského roľníka, porobeného a žijúceho v otroctve uhorských magnátov, stáva sa človek sebavedomý a hodnotný člen ľudskej spoločnosti. V tridsiatych rokoch sa životná úroveň v porovnaní s predvojnovým stavom rapídne zvýšila. Už v 1925 roku boli rozparcelované grófske pozemky pri cintoríne, ktoré si obyvatelia veľmi lacno odkúpili. Na tých miestach postavili úplne novú štvrť.
1.októbra 1933 prevzala štátna správa rozsiahle lesné a poľné majetky od bývalého grófa Gejzu Andrassyho v Kamenici n/C a v okolitých obciach aj s lesným zamestnanectvom. Andrassy totiž dlhoval z tých majetkov miliónové obnosy na štátnych daniach. Lesy boli krajne využité a lesné kultúry zanedbané. Lesný personál Andrassyho nebol riadne platený a stali sa prípady, že plat obdržal až niekedy po roku. Po prevzatí lesov bola v obci zriadená samostatná správa Vojenských lesných podnikov ( VLP ).
S príchodom VLP súvisí tiež postavenie píly na elektrický pohon roku 1934.

Píla bola vybudovaná pri železničnej stanici a drevo dopravovali z okolia Vihorlatu úzkokoľajkou. Zárobkové možnosti občanov sa zvýšili. Kamenickí robotníci našli prácu v lese, v škôlkach, pri oprave úzkokoľajovej dráhy do Kamienky a hlavne na samotnej píle. Do týchto rokov spadá tiež vybudovanie domu pri železničnej zastávke pre úradníkov VLP. Vybudovaním píly dostáva sa obec do popredia v technických vymoženostiach. Po Humennom, Snine a Udavskom sa stáva štvrtou obcou v okrese zapojenou na elektrickú sieť a to v 1937. roku. V tom istom roku boli dané do užívania nové kasárne, vybudované na hornom konci dediny pri liehovare.
Keďže strelnica v lesoch pri Valaškovciach mala slúžiť pre výcvik delostrelcov, musela sa k nej vybudovať riadna cesta. Teraz je asfaltovaná a slúži na zbližovanie dreva z okolitých lesov. K verejným budovám patrí aj vojenský pavilón, vybudovaný neďaleko železničnej zastávky. V 1936 roku bolo vybudované vojenské letisko, ktoré toho času využíva Zväzarm pre výcvik plachtárov a parašutistov.
Na plynulý rozvoj obce veľmi zhubne pôsobili živelné pohromy. Najväčšia katastrofa postihla obec 11. septembra 1932. V ten deň vzbĺkol požiar, aký nikto v dedine a na okolí nepamätá. I keď požiarny zbor ihneď zakročil, v priebehu desiatich minút za podpory silného vetra bolo 15 domov v plameňoch. Polovica východnej strany obce bola za pol hodiny v jednom plameni. Na pomoc prišlo dvanásť požiarnych zborov, ale oheň zlikvidovať sa nedarilo. Plamene šľahali do výšky celých dvadsaťštyri hodín. Pri spomínanom požiari zhoreli všetky domy od čísla 2 do 45. Medzi nimi aj kaštieľ grófa Andrassyho, v ktorom bolo veľa cenných historických pamiatok. Požiaru podľahol aj majer, kde zhoreli všetky zásoby obilia a niekoľko kusov dobytka. Mnoho občanov ostalo bez prístrešia a najzákladnejších predmetov dennej spotreby. Na pomoc postihnutým konali sa zbierky.

Zdroj:

Kronika obce Kamenica nad Cirochou
Kamenica nad Cirochou 650 ročná, Humenné 1968