Obec Kamenica nad Cirochou sa nachádza v priestore medzi Humenným a Sninou, a to 8 km východne od Humenného. Na východe susedí s obcou Modra nad Cirochou, na západe s obcou Hažín nad Cirochou, na juhozápade s obcou Kamienka. Južnou stranou sa tiahne ponad obec pohorie Vihorlat. Zo severnej strany neďaleko obce preteká rieka Cirocha, ktorá pramení pri Ruskom a vlieva sa do Laborca pri Humennom. Povrch obce je mierne členitý, prechádzajúci na juhu do Pohoria Vihorlat, ktorý je sopečného pôvodu s nadm. výškou 1074 m. Stredom obce preteká potok Kamenica, ktorý odvádza vody zo severných svahov Vihorlatu do Cirochy. V čase topenia snehov sa silne rozvodňuje. Nad susednou obcou Kamienka pramení potok zvaný Ríka, ktorý tiež ústi do Cirochy.

Pôvodne obec nestála na tom mieste ako teraz, ale bola omnoho ďalej posunutá k rieke Ciroche. Pravdepodobne pre časté povodne sa jej obyvatelia museli presťahovať viac na severné svahy Vihorlatu, aby sa tak vyhli ďalším záplavám. Svedectvo nám o tom podávajú aj zbytky základov starej krčmy.
Prvé písomné zmienky o obci nachádzame v archívnych materiáloch z roku 1317, keď ju spolu s inými obcami daroval kráľ Karol Róbert do daru gr. Drugethovcom za verné služby kráľovi. Obec v tomto čase sa spomína pod menom Kementze. Po získaní majetkov sa rodina Drugethovcov usadila v Humennom natrvalo a vládla širokému okoliu viac ako 350 rokov. Boli to neobmedzení páni nad osudmi poddaných a vládli tu ako mali králi. K svojmu menu si pripisovali Homonnay, t. j. páni z Humenného.

Počiatky vzniku obce treba hľadať v dávnejšej minulosti. Tento predpoklad potvrdzuje aj dvojité hradisko pri susednej obci Modra n/C., pochádzajúce pravdepodobne z 13. st. , ktoré potvrdzuje zaľudnenosť tejto oblasti. Bližšie zmienky o ňom sa doteraz nenašli, ale je pravdepodobné, že slúžilo na obranu cirošskej doliny pred nepriateľmi. Podľa uvedeného možno právom predpokladať vznik osady Kamenica n/C už v 13. storočí. ( Keď ju panovník daroval rodine Drugethovcov, tak istotne s určitým počtom pôvodných usadlíkov). Veď o jedno storočie neskôr v 1416 roku pri úradnom šetrení medzi šľachticmi Nagymihályi z Tibavy proti Žigmundovi Drugethovi sa spomína už osada pod menom Nagy – Kementze, t. j. Veľká Kamenica, čo znamená, že to už bola obec s väčším počtom obyvateľov. Do druhej polovice 14. storočia možno zaradiť vznik obce Malá Kamenica, t.j. terajšiu Kamienku.

Rodina Drugethovcov – de Homonnay vlastnila Kamenicu n/C až do začiatku 17. Storočia. V tom čase Drugethovci pod vplyvom jezuitského odchovanca Petra Pazmányho prešli z protestantského na katolícke vierovyznanie. Juraj Drugeth bol presvedčený o tom, že najviac prívržencov katolicizmu znovu získa jedine kázaním a vzdelaním. ( Obdobné formy používali pred ním protestanti na presvedčovanie katolíkov ). Táto snaha ho viedla k založeniu jezuitského kolégia – gymnázia v Humennom.
Roku 1612 predkladá svoju žiadosť jezuitovi Klaudiusovi Aguavivovi, ktorý prisľúbil, že kolégium obsadí vhodnými silami. Gróf Juraj Drugeth prisľúbil, že pre profesorov sa postará o vhodné ubytovanie, o výživu a dary zo svojho majetku pre prevádzku školy. O dodržaní sľubu zo strany Drugetha svedčí listina z roku 1613, ktorá znie:

„…My gróf Juraj Drugeth – Humenský, hlavný župan zemplínskej a užskej župy, rytier radu zlatého rúna, kráľovský hlavný čašník, tajný radca, dávame na vedomie prítomnou listinou a na známosť všetkým, ktorých sa to týka, že v našom meste Humennom založíme a postavíme jezuitské kolégium, ktoré doleuvedenými majetkami a príjmami opatríme. Odovzdávame:
1.Všetok majetok v celom rozsahu so všetkými príjmami, ktorý sa nachádza vo Veľkej Kamenici v župe zemplínskej so všetkými prináležajúcimi pozemkami, ktoré sú obrábané, a aj ktoré nie: ornú pôdu, lúky, pasienky, lazy, mlyny a všetky miestnosti ( prístavby) patriace k nim spolu s desiatkom“.

V tejto súvislosti sa tu spomínajú aj rybníky pri obci, ako aj lesy, z ktorých mohli ťažiť potrebné drevo.
„… aby kolégium bez akýchkoľvek starostí mohlo vykonávať svoje povinnosti a žiť bezstarostne, nariaďujeme, aby riaditeľ nášho humenského majetku do rúk predstaveného kolégia ročne 1 700 florénov bez meškania a zrážok vždy presne poukazoval… Kto by toto nedodržoval, oprávňujeme otcov jezuitov na vyvlastnenie našich majetkov, ktoré sa nachádzajú v Kamienke, Modre n/C, Adidovciach, Chlmci a v Ptičom so všetkými vecami a príslušenstvom, ako aj s príjmami“.
V súvislosti so založením gymnázia Juraj Drugeth v 1616 roku píše svojmu správcovi do Humenného toto: „… aby chudobní žiaci ľahšie si žili, nech mäsiari režú im mäso každý pondelok za dva peniaze ( polovičná cena ). Chudobných žiakov, ktorí nemôžu platiť, nech ubytuje u mešťanov…“.

I keď o 25 rokov neskôr bolo gymnázium prenesené do Užhorodu, majetky v Kamenici n/C aj naďalej zostali v správe jezuitov. Po zrušení radu jezuitov roku 1773 majetky pripadli znovu potomkom rodiny Drugethovcov. Od nich si tieto odkúpil za 5.000 florénov Ladislav Szirmay, ale už v roku 1813 sa spomína deľba majetkov pre Júliu Csáky, vydanú za Petra Szapáryiho. V tejto súvislosti sa uvádza okrem obce aj majer, alebo osada Huldek. Posledným vlastníkom bol gróf Gejza Andrassy, ktorý vlastnil aj miestny kaštieľ, vybudovaný Csákyovcami. K obci patril majer Pavlová.

V písomných záznamoch sa spomína mlyn už v roku 1612. Tento bol postavený medzi Kamenicou n/C a Kamienkou na mieste, kde teraz stojí dom A. Kapustníckeho. Podľa ústneho podania bola v minulosti v obci aj papiereň. Neskôr ju zrušili a na tomto mieste zaviedli výrobu dúh na zhotovovanie sudov. Pred 150 rokmi v tomto priestore bol postavený druhý mlyn, ktorý po niekoľkých rekonštrukciách stojí dodnes.

Začiatkom 19. storočia medzi obcami Kamenica n/C a Kamienka vybudovali skujňovací hámor. Táto železiareň vyrábala prevažne len pre miestny trh. V severnom Zemplíne v tom čase boli železiarne aj v Remetských Hámroch, Zemplínskych Hámroch, Belej n/C a vo Vyšnej Jablonke. Časť surového železa sa pre tamojšie pudlovacie pece dovážala niekedy až z okolia Gelnice. Za tých istých podmienok pracovali i hámre v Belej n/C a Kamenici n/C, pričom pre posledný hámor sa surové železo dovážalo až z Abovskej župy, z ktorého sa tu vyrábalo v päťdesiatych rokoch 19. storočia asi 800 vied. Centov tyčového železa ročne. V päťdesiatych rokoch 19. Storočia Zemplínske Hámre a Belá n/C zamestánali 150 robotníkov a v Kamenici n/C bolo zamestnaných 16 robotníkov. V r. 1867 Zemplínske Hámre a Belá n/C zamestnávali 113 robotníkov, z toho pri vysokých peciach a hámroch 82 robotníkov a 21 detí.

Hámor v Kamenici n/C zanikol už počas krízy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia a na tomto mieste bola zriadená tehelňa, ktorá okrem tehál vyrábala aj odvodňovacie rúrky pre melioračné potreby Andrassyovcov. Koncom minulého storočia gróf Andrassy v obci vybudoval aj liehovar, ku ktorému patrili do 150 metrov dlhé pivnice. Používali ich aj na uskladňovanie vína, vyrábaného z hrozna miestnych viníc. Hrozno pestovali v priestore Pavlová.

Uplynulé storočia mali veľmi slabý vplyv na rozvoj obce. Až v polovici 19. Storočia boli prijaté zákony na zrušenie poddanských – robotných povinností v celom Uhorsku. Tieto opatrenia sa do praktického života veľmi ťažko presadzovali pre tvrdošijný odpor zemepánov a pre slabú informovanosť ťažkou prácou uťahaného poddaného. Aj obyvatelia tejto obce sa dlhú dobu po oficiálnom zrušení poddanstva nemohli vymaniť z pazúrov zemepánov. Až koncom minulého storočia bolo definitívne zrušené poddanstvo v cirošskej doline. Významnú zásluhu na skutočnom zrušení robotných povinností v Kamenici n/C a na okolí má Marcin Chvostaľ, rodák z Modry n/C, ktorý bol na svoj čas pomerne vzdelaný a svoje názory a požiadavky občanov osobne tlmočil cisárovi Františkovi Jozefovi.

Na dôkaz trvania poddanstva ukázal aj robotné známky, ktoré zemepán dáva poddanému za odpracované dni na pánskom. ( Menovaný zomrel v rodnej obci v 1964 roku. Zaslúžil sa aj o rozvoj robotníckeho hnutia v okrese a po oslobodení sa stal prvým predsedom MNV ).

Zdroj:

Kronika obce Kamenica nad Cirochou,

www.obeckamenicanadcirochou.sk