Prvé povojnové roky na územie severovýchodného Slovenska pokoj nepriniesli.  Vojnou zničený a chudobný región potreboval stabilitu a bezpečnosť, aby sa vyhrabal z problémov, ktoré mu priniesla vojna. Pokoj však ešte dlho neprišiel.  Týmto územím z času na čas prechádzali rôzne skupiny ozbrojencov, ktorým sa vo všeobecnosti hovorilo banderovci.

O týchto udalostiach sa zachovalo množstvo dokumentov v archívnych fondoch vojenských a bezpečnostných orgánov. Tieto orgány pravidelne monitorovali činnosť banderovcov a pokúšali sa účinne zasahovať. V prvých povojnových rokoch to bol dosť veľký problém, ktorý nútil bezpečnostné sily presúvať na severovýchod Slovenska čoraz viacej síl.  Práve tejto problematike sa venuje aj dokument Oblastného veliteľstva Národnej bezpečnosti v Humennom.

Oblastné veliteľstvo NB Humenné.                                                                     Humenné, 26. Augusta 1945

Číslo: 79 dôv./45.
Vec: Banderovci v tunajšej oblasti –
objavenie sa.
Hlavné veliteľstvo
Národnej bezpečnosti
B r a t i s l a v a     Tajné!

K číslu 79 dôv./45 zo dňa 25.augusta 1945 okresného veliteľa NB Humenné, ktoré bolo predložené HVNB 2. Odd. zpravodajskej sekcie hlásením: Po obdŕžaní zprávy dňa 24.augusta 1945 o objavení sa Banderovcov v katastru obce Vyšnie Ladičkovce1 v lese „Ištoka“ ihneď som ústne osobne vyrozumel zpravodajského dôstojníka OBZ v Košiciach a v Humennom.

Okresný veliteľ NB v Humennom prostredníctvom ONV v Humennom vyžiadal proti Banderovcom vojenskú asistenciu od miestnej posádky. Miestna vojenská posádka v Humennom pre minimálny stav asistenciu poskytnúť nemohla, preto žiadala o pomoc z Michaloviec. Vojenská posádka Michalovce pomoc prisľúbila a vojsko z Michaloviec do Humenného malo dôjsť ešte dňa 24.augusta 1945 vo večerných hodinách. Akcia proti  Banderovcom mala byť započatá dňa 25.augusta 1945 o 5.hod. ráno. Vojsko z Michaloviec však došlo do Humenného len dňa 25.augusta 1945 vo večerných hodinách. V dôsledku toho akcia mala byť prevedená dňa 26.augusta 1945 vo včasných ranných hodinách. Medzitým však prišla zpráva od okresného veliteľa NB z Medzilaboriec, že dňa 24.augusta 1945 vo večerných hodinách obsadili Banderovci obec  Staškovce, okres Medzilaborce. Túto zprávu dňa 25.augusta 1945 som dal preveriť zpravodajskému dôstojníkovi od OBZ z Humenného a môjmu politickému zástupcovi, ktorí odišli do obce Staškovce, aby na mieste zistili pravdivosť zprávy. Výsledok som dostal dňa 25.augusta 1945 o 22. Hodine, ktorý hlásim:

Dňa 24.augusta 1945 asi o 18 – 19 hod. prišla do obce Staškovce smerom od poľských hraníc, tlupa ozbrojených Banderovcov v sile od 500 až do 1000 mužov. Vyzbrojení boli ľahkými a ťažkými guľometmi, automatmi, puškami, pištoľami a granátmi. V obci Malé a Veľké Staškovce sa jednotka rozišla po domoch a tieto domy obsadila silnými strážami. Z týchto obcí počas ich zdŕžania sa nebolo dovolené nikomu obce opustiť. U miestnych obyvateľov takmer v každom dome rozkázali si navariť večeru. K obyvateľstvu sa však chovali slušne a disciplinovane. S obyvateľstvom sa zhovárali ruskou rečou, avšak medzi sebou po nemecky. O 23. hodine spojkou bol daný rozkaz k odchodu, kedy sa jednotka v najväčšej tichosti sústredila. Pri odchode zobrala táto jednotka so sebou 19 ročného Juraja Ilkiva a 17 ročného Jána Hupeja. Týchto požiadali, aby im ukázali cestu a smer na obec Makovce – Veľkrop. Cestou ich nahovárali, aby sa pridali k nim. Opytovali sa ich na náladu obyvateľstva, politické zmýšľanie, resp. presvedčenie, mená miestnych predsedov národných výborov, na politické strany a ich predsedov, na silu vojenskej československej posádky v Medzilaborciach, na znášanlivosť s ruskými vojakmi, na veliteľstvá NB a finančnej stráže.

Ilkiv a Hupej ich doprevadili do Salnických lesov,2 odkiaľ ich potom na vlastnú prosbu pustili domov, bez akejkoľvek ujmy  s príkazom, aby vo veci nikomu nič nehovorili. Spomínali, že idú viesť boj proti komunizmu a sťahujú sa na Zakarpatskú Ukrajinu. Medzi nimi bol asi 45 ročný silnej postavy, ktorý si počínal ako veliteľ, ale hodnostné označenie nijaké nemal. Boli medzi nimi aj asi 14 roční chlapci. So sebou mali 3 osedlané kone avšak baťohov nijakých nemali až na ojedinelé chlebníky. Pri ich odchode sa opytovali tiež na obec Sninu. Podľa udávania týchto sprievodcov cesty veľmi dobre poznali, nakoľko sprievodcovia sa zmienili, že v obci Makovce pôjdu okolo kostola, na čo však poznamenali, že tam je zlá lavička a tadiaľ nepôjdu. Pri odchode z obce Veľké a Malé Staškovce poznamenali, že za nimi príde ešte silnejšia ozbrojená jednotka, ale aby sa ničoho nebáli, že ich oni len prišli oslobodiť a nikomu neublížia. Uvedená skupina prechádzala cez obec Makovce, okres Medzilaborce dňa 25.augusta 1945 asi o 00.30hod. a išla smerom na obec Veľkrop, okres Stropkov cez les a obec Veľkrop prechádzala asi o 1.20 hod. v tejto obci boli videní občanom Michalom Berezňákom č.d. 19. Berezňák udáva, že popred jeho dom išli jeden za druhým asi 1 hodinu. V obci Veľkrop sa však nezastavili, ale išli smerom ďalej na obec Soľník – Pucák3, okres Stropkov.

Po obdŕžaní tejto zprávy spolu zo zpravodajským dôstojníkom OBZ z Humenného poslal som dňa 26. augusta 1945 o 2.hod. ráno kuríra s hlásením o objavení sa Banderovcov 10. pešej divízii do Košíc. Po našom hlásení začali sa sústreďovať v Humennom vojenské jednotky z Michaloviec a z Prešova. Peší pluk 14 Prešov poslal 53 mužov a peší pluk 20 poslal 66 mužov. Spolu s humenskou posádkou celý stav asistenčného práporu je 150 mužov. Podotýkam, že jednotky sú veľmi slabo vyzbrojené. Veliteľom asistenčného práporu je kapitán Samo, posádkový veliteľ z Michaloviec.4

Dňa 26.augusta 1945 spolu s posilami prišiel aj od 10.pešej divízie z Košíc rozkaz na prevedenie akcie, ktorý zhruba znie: Prerezať Banderovcom cestu Humenné – Medzilaborce a zamedziť im prechod do okresu Snina. Tento rozkaz bol daný preto, lebo je pravdepodobné, že Banderovci sa chcú dostať do Zakarpatskej Ukrajiny. Jednotky asistenčného práporu boli rozmiestnené takto: rota pešieho pluku 14 v sile 53 mužov odišla do Vyšnej Radvani. Úloha: hliadkovanie na bicykloch na ceste Humenné – Vyšnia Radvaň.5 Vyslať dve hliadky do okolitých lesov a to jedna do Ruskej Kajny a druhá do VyšnejOľky.6

Rota pešieho pluku 20 odošle 30 mužov do Stropkova s úlohou prehliadnuť lesy v okolí Smolníka7 a v Śtiavniku.8 Zbytok roty bol presunutý do Koškoviec s úlohou vyslať hliadky do Ladičkoviec a do Hrubova.
Posádka v Humennom ostáva ako záloha a posádka v Medzilaborciach /30mužov/ spolu s NB má za úlohu hliadkovanie na ceste Vyšnia Radvaň – Medzilaborce. NB Koškovce v sile 8 mužov dal som k dispozícii rote pešieho pluku 20.
Pre zprávu o objavení sa Banderovcov v Staškovciach, akcia do Vyšných Ladičkoviec bola zastavená a prevedie sa akcia podľa náčrtu, ktorý som opísal.

Som v stálom spojení deň a noc s veliteľom asistenčného práporu. Dňa 27.augusta 1945 SV z Humenného má byť preložené do Vyšnej Radvani, v dôsledku čoho idem s veliteľom asistenčného práporu tiež do Vyšnej Radvane.
Na príkaz Poverníctva SNR v Košiciach zo dňa 16.augusta 1945, číslo 7503/45 bol dňom 16.augusta 1945 premiestnení npor. Anton Fázik k tunajšiemu veliteľstvu, ktorý však do tohto času službu u tunajšieho veliteľstva ešte nenastúpil. Prosím Vaše veliteľstvo, aby npor. Fázik bol hneď upovedomený, aby službu u tunajšieho veliteľstva nastúpil, lebo pre spoluprácu s vojskom nestačím vybavovať všetko potrebné, hlavne agendu. Keďže celá akcia má potrvať dlhší čas, bolo by v záujme služby, aby npor. Fázik prišiel na tunajšie veliteľstvo čím skôr.
Pohotovostnému oddielu v Michalovciach som nariadil, aby dňa 27.augusta 1945 dodala pre tunajšie veliteľstvo jedno nákladné auto na dobu, za ktorú sa bude prevádzať očisťovacia akcia. Prosím, aby moje rozhodnutie bolo schválené a pohotovostnému oddielu v Michalovciach aby bol daný dodatočne Vaším veliteľstvom rozkaz na prepožičanie auta pre tunajšie veliteľstvo.

Pri uzávierke tohto hlásenia prišla doteraz ešte nepreverená zpráva, že Banderovci sa objavili v okolí Papína a tiež aj pri Humennom, na Podskalke. Už na podklade hlásenia rozhodli sme sa spolu s veliteľom asistenčného práporu vyslať ihneď posádku zo Sniny 15 mužov a 5 členov NB do priestoru Papín. Po preverení týchto zpráv zašlem hneď Vášmu veliteľstvu podrobné hlásenie a rozhodnutie. Napokon prosím, aby pre tunajšie veliteľstvo bolo dodané osobné auto a benzín. O priebehu očisťovacej akcie budem Vaše veliteľstvo podroben informovať.

Oblastný veliteľ NB
kpt. Borguľa
Dostane: Hlavné veliteľstvo Národnej bezpečnosti a Hlavné veliteľstvo Národnej bezpečnosti 2.oddelenie zpravodajskej sekcie, Bratislava.

———————————————-

1. Vyšné Ladičkovce

2. Rozumej do lesov v okolí obce Soľník, južne od Veľkropu. Súčasný názov obce Soľník prešiel radom zmien: v rokoch 1920-1927 Solnik, Salnik, v rokoch 1927-1973  Solník, por oku 1973 Soľník.

3. Obec Pucak ( predtým aj Pucák), v roku 1955 premenovaná na Korunková.

4. O úlohách a začatí činnosti asistenčného oddielu pod vedením kpt. pech. Tibora Sama – pozri dokument č. 8. a 9.

5. Vyšná Radvaň, v súčasnosti Radvaň nad Laborcom.

6. Obce Nižná a Vyšná Oľka sa už v roku 1944 spojili do obce Oľka.

7. Zrejme je to preklep a ide o obec Soľník

8. Dnes Šarišský Štiavnik

 

Zdroj:

ABS Praha, f. 307-96-12

Prebrané z:  ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0