Prvé povojnové roky na územie severovýchodného Slovenska pokoj nepriniesli.  Vojnou zničený a chudobný región potreboval stabilitu a bezpečnosť, aby sa vyhrabal z problémov, ktoré mu priniesla vojna. Pokoj však ešte dlho neprišiel.  Týmto územím z času na čas prechádzali rôzne skupiny ozbrojencov, ktorým sa vo všeobecnosti hovorilo banderovci.Väčšina archívneho materiálu, ktorý sa venuje tejto problematike , pochádza z činností vojenských a bezpečnostných orgánov. Velenie všetkých operácii proti banderovcom na severovýchodnom Slovensku riadilo veliteľstvo 4. vojenskej oblasti v Bratislave. V januári 1946 bola pre potreby veliteľstva vypracovaná súhrnná správa o pôsobení banderovcov na severovýchodnom Slovensku.

 

Veliteľstvo 4. oblasti Bratislava

Bratislava, 3 januára 1946

Číslo:4501/Dôv.1.odd.1946

Vec: Benderovci na Slovensku- správa za dobu 22.11.-22.12.1945

Veliteľ skupiny ZPÚ Humenné

Zasielam na vedomosť správy o činnosti  Benderovcov za dobu od 22.11.-22.12.1945 v okrese Snina: „ Hoci sa činnosť Benderovcov obmedzovala doteraz väčšinou  len na lúpežné rekvirovanie potravín a šatstva, prešli títo do konca minulého mesiaca k zvýšenej aktivite ba aj k politickým vraždám:

Dňa 22. novembra 1945 prepadla skupina 70 Benderovcov, ktorá bola jednotne oblečená rovnošatách býv. nemeckej armády a vyzbrojená automatmi, strojnými puškami a ručnými granátmi, do obce Novú Sedlicu, okres Snina, kde rabovali potraviny.Dňa 23. novembra 1945 prepadla skupina 150-200 týchto Benderovcov obec Zboj, okres Snina. Zatial čo asi 50-ti držali v šachu finančnú stráž, ostatní rabovali potraviny a zbili predsedu KSS Pernicu a občana Fedora Dodu. O polnoci vyrabovali člena Ivana Šiškoniča, ktorého zastrelili. Pri mŕtvole zanechali lístok s textom : ,, Zahynul za Stalina. Takýchto komunistov čaká smrť v Slovenskom štáte- Ukrajinská armáda ´´. Nato odišli k predsedovi KSS  v Novej Sedlici Mikulášovi Kirešovi, ktorému vzali zoznam členov KSS a dobytok, načo ho tiež zastrelili. Pri jeho mŕtvole zanechali ten istý lístok ako pri mŕtvole Šiskoniča. Pri odchode 24. novembra 1945 vyrabovali žid. občana Davida Gelba, ktorý bol unesený a dosiaľ sa nevrátil. Dňa 1.decembra 1945 narazila menšia tlupa ozbrojených Benderovcov  na ruskú pohraničnú hliadku v obvode obce Husák, okres Sobrance. Nato ihneď začala akciu proti banditom, načo sa jeden Benderovec nezisteného mena sám zastrelil. Ostatní ušli.Dňa 4. decembra 1945 obsadili Benderovci obec Nová Sedlica, kde vyrabovali všetkých občanov.

Dňa 5. decembra 1945 vyrabovali obec Zboj a ohlasili svoju návštevu aj druhým dedinám.Dňa 6. decemba 1945 večer prišli Benderovci na 8 saniach do obce Ulič, okres Snina. Táto akcia bola väčšieho štýlu a pripravovaná. Celú obec obsadili najmä stanicu NB a fin. stráže a  zaujali palebné postavenia. Skupina 50 mužov vošla do bytu Viktora Vinera, ktorý bol donútený ukázať domy židov a komunistov. Nato ihneď začali akciu prosti terajším žid. občanom,  vošli do bytu Alexandra Steina, kde bola prítomná jeho manželka Ružena, rod. Schonbergerová, sestra tejto Lenka Schonbergerova a Ester Hlohrová. Všetky tieto osoby odstrelili. Byt vyrabovali a hľadali ukrytých židov, hlavne istého Teichmana. Po tomto čine vyrabovali aj iné byty a zvlášť Potravné družstvo. Potom sa zdržiavali dlhšie v stanici NB, kde debatovali o politike. Boli v uniformách ruských, maďarských, poľských a nemeckých SS-oddielov. Hovorili nárečím ukrajinským, poľským a tiež českým z čoho sa dá usúdiť, že išlo o sudetských Nemcov. Benderovci boli dobre informovaní o pomeroch v  ČSSR a o sile stanice NB a fin. stráže, ba aj to vedeli, že na oddelení fin.stráže má byť nejaký inšpektor Otčenáš z Bratislavy. So sebou viedli čierneho vlčiaka. Na otázky jedného člena fin. stráže, že čo je ich programom odpovedali, že bojujú za oslobodenie Ukrajiny a odstránenie židov, komunistov a kolchozov.

Dňa 7. decembra 1945 o 01.00 hodine došla jedna časť skupiny z Uliča  do obce Kolbásov, okres Snina. Tam vošli do domu Samuela Poláka, kde boli prítomní títo občania : Ester Jakubčanová, jej sestra Šárika Jakubčanová, Gizela Grunbergerová , Jozef  Polák, Mendel Polák, Saša Bergerová, Šalamún Roth, Ján Lachter a 17 ročné dievča menom Etelka z obce Ubľa., zatiaľ nezisteného priezviska.1 Menovaných najprv týrali a potom rad radom nechali nastúpiť a odstrelili. Pri tom bola prítomná  v izbe Helena Jakubovičová, ktorú nenašli, bola skrytá v perinách. Benderovci hovorili po slovensky a ukrajinsky. Spomenuli, že ešte musia urobiť poriadok s komunistami v Snine a že obec Nová Sedlica a Ulič sú s nimi v najlepšom kontakte. Potom ešte hľadali židov po ostatných domoch, ktorých mená presne vedeli. U občanov sa vypytovali na židov v okolitých obciach. Zo zavraždených boli Alexander Stein a Ján Lechter členmi KSS, ostatní neboli politicky organizovaní. Dôvod tohto činu treba hľadať v spomenutom programe Benderovcov, vyničiť všetkých židov a komunistov.

Dňa 1. decembra 1945 zisťovali Benderovci v obci Ulič, či sú tam židia, avšak vyhli sa zrážke s naším vojskom útekom. Dňa 16. decembra bola zistená skupina asi 40 Benderovcov v medzilaboreckom okrese, ktorá sa pohybovala severným smerom od obce Miková do obce Čertižné. Proti banditom bolo ihneď nasadené vojsko. Podrobné správy však ešte nedošli. Od 17.decembra  1945 podnes sú správy o Benderovcoch negatívne…
Z rozkazu:

náčelník štábu 4.oblasti

pplk. gšt. Elemír Polk 2

————————————————-

1Menoslov je neúplný. V noci zo 6. na 7. decembra 1945 v Kolbasove zahynulo 11 ľudí židovského pôvodu. Ich mená sú pravdepodobne nasledujúce :Samuel (Mendel) Pollák (39r.) –krajčír z Kolbasova, Adolf Schochter (22r.) – krajčír z Kolbasova , Šalamún Roth (36r.) –obchodnik z Kolbasova, Jozef Lieber (43r.) – obchodník z Uble, Helena Pollaková ( 32r.), Gizela Lieberová ( 21r.), Estera Farkovičová ( 22r.), Gizela Grummerová ( 20r.), Šarlota Bergindová (17r.),  Estera JAkubičová (23r.) a Ján Laichter ( člen KSS ). Navyše sa posiaľ nepodarilo odhaliť, kde boli ich telá pochované. Traduje sa, že po počiatočnom pochovaní na židovskom cintoríne v Kolbasove ich neskôr exhumovali  a previezli niekde na židovský cintorín do Sniny alebo Humenného. Jednoznačne tragický, ale tiež nemenej záhadný je osud Heleny JAkubičovej – dievčaťa, ktoré prežilo tzv. kolbasovskú masakru. Je známe,že bola prevezená na výsluch do Humenného a do Kolbasova sa už nevrátila. Údajne odišla kamsi k známym, niekoľko mesiacov žila v Humennom a potom emigrovala do USA. Ako uviedol J. Hrubovčák : „ Vraj si ju hneď po smrti vzal k sebe príbuzný Áron  Tejchman, vtedajší veliteľ miestnej milície v Uliči a potom sa s ňou  vraj odsťahoval do Ameriky. Odvtedy akoby sa bola za jediným svedkom tejto otrasnej  udalosti z povojnových dní zavrela voda. Niet po nej ani stopy, i keď sa o jej  ďalší osud zaujímalo viac ľudí. H. Jakubičová sa svojim spoluobčanom už viac neozvala. Márne po nej pátral aj ústredný zväz  židovských náboženských obcí v Slovenskej republike. Podľa posledných dostupných informácií žije t.č. v USA. Pozri výpoveď Gizely  Lipovskej zaznamenanú Ing. M Buraľom v januári 2008: Buraľ, M.: Uličská dolina na konci roka 1945 v spomienkach a faktoch, s.11. Informácia sa zrejme nezakladá na pravde. Okrem 12 židov sústredených v noci zo 6. na 7. decembra 1945 v Pollákovom dome v Kolbasove, na opačnej strane žil už len jeden občan židovskej národnosti – starec Jakubovič, ktorého ako vypovedali občania nikto nehľadal. Bližšie k celej problematike pozri Šmigeľ, M.: Banderovci na Slovensku 1945- 1947 s. 121-144. Uvedeného dňa sa vojsko v Uliči nemohlo nachádzať, do Uličskej kotliny  sa jednotky popradského 1/14 práporu dostali až 7.decembra 1945 ráno ( pozri dokument č.74). Zrejme ide o preklep dátumu. Pozri dokument č.79.

2.Elemír Polk ( 1905-1994)- československý dôstojník, generál. Od roku 1939 pôsobil vo vyšších veliteľských funkciách slovenskej armády. V roku 1944 sa zapojil do príprav SNP a v auguste 1944 prešiel k partizánom a stal sa veliteľom dvoch partizánskych oddielov ( ,,Ščors“ a ,,Bohdan Chmelnickij“ ). Po prechode frontu vstúpil do 1.čsl. armádneho zboru v ZSSR ( v apríli 1945 povýšený na pplk. gšt.) V júni 1945 sa stal dočasným a od apríla 1946 riadnym náčelníkom štábu veliteľstva 4.vojenskej oblasti v Bratislave (vo funkcii pôsobil do roku 1948). V rokoch 1948-1958 pôsobil vo funkcii učiteľa pechotného učilišťa v Michalovciach ( v roku 1949 povýšený na brig. gen.) Do zálohy bol preradený v roku 1958 ( Vojenské osobnosti československého odboja 1939-1945, s. 234.)

Zdroj:

VHA Bratislava, f. Operace ,,Benderovci ´´ , šk. 50, inv. č. 175.

Prebrané z: ŠMIGEĽ, Michal (ed.): UPA vo svetle slovenských a českých dokumentov (1945 – 1948). Kniha I. Letopis Ukrajinskej povstaleckej armády. Tomus 48. Toronto – Ľviv: Vydavateľstvo „Letopis UPA“, 2010. 861 s. ISBN 978-1-897431-16-0

Obrázok na úvodnej lište je ilustračný.