V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor  na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša fotografie z mesta Snina v povojnovom období.

Natália Gašparová (Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

Oblasť Sniny a okolia je kraj, ktorý si dodnes uchoval veľa zo svojich pôvodných krás a tradícií. Tunajší kraj bol osídlený už v mladšej dobe kamennej, no prvá písomná zmienka o Snine je až z roku 1343, kedy nastala na tomto území tzv. valašská kolonizácia Ruthénmi – Rusínmi, pastiersko-roľníckym ľudom. Mesto Snina ležalo na dôležitej obchodnej ceste z Uhorska do Haliče, vedúcej dolinou rieky Cirochy cez Ruské sedlo. Táto cesta bola známa pod názvom Ruská cesta – Porta Rusica.  Nemým svedkom všetkých  udalostí v tomto prekrásnom  regióne je Sninský kameň, pripomínajúci  kráľovskú  korunu majestátne  tróniacu  na ladnej krivke tej časti Vihorlatského pohoria, ktoré starí Sninčania pomenovali Dźel. Títo prirovnávali Sninský kameň k biblickej hore Sinaj, na ktorej Boh odovzdal  Mojžišovi  Desatoro božích prikázaní na dvoch  kamenných tabuliach

Od roku 1321 boli pánmi Sniny Drugethovci. Tento významný  rod pochádzajúci zo Salerma  pri  Neapole však v roku 1684 vymrel  po  meči. Približne v tomto období  bol  vybudovaný  prvý, vtedy ešte drevený  kaštieľ. Na jeho  mieste dodnes stojí kamenný kaštieľ, ktorý dala v roku 1781 postaviť grófka Terézia  Zichyova-van  Dernáthová, vnučka Žigmunda Drugetha. Po smrti grófky jej piati synovia v roku 1799 predali Sninu i s novým ešte nie celkom  dokončeným  kaštieľom  Jozefovi Rhollovi,  podnikateľovi z Gemera, ktorého  potomkovia  zveľaďovali tento kraj až do roku 1857. Za tento krátky čas sa postarali o vybudovanie železiarne v roku 1809  v Jozefovej doline. V ďalších rokoch  bola v jej blízkosti  vystavaná celá osada  Jozefove  Hámre (dnes Zemplínske Hámre), kde sa usádzali aj nemecké rodiny. Jozef  Rholl, ktorý sa  najviac pričinil o hospodársky  rozvoj  Sniny a okolia,  postavil v roku 1841 v Hámroch aj zlieváreň. V nej bola odliata aj známa socha Herkula umiestnená  na  nádvorí  kaštieľa, ktorá je dodnes nepísaným  symbolom  mesta. Grof  Rholl dal  pristaviť budovu neďaleko kaštieľa, ktorá bola pomenovaná Palenčiareň,  pretože sa tam  pálila pálenka a dodnes je  podľa  nej pomenovaná  ulica Palenčiarska . Táto budova  bola  určená pre služobníctvo, dobytok a sklad potravín. Viedla z nej podzemná cesta do kaštieľa, ktorá slúžila ako úniková cesta pred nepriateľmi, alebo bola prívodom pitnej vody. Neskôr tu žil Nemec Ulhmann Hajník, ktorého zastrelili v roku 1925 dvaja pytliaci, ktorých prichytil pri pytliactve. Budova bola obývaná sociálne slabšími rodinami a po roku 1948 sa stala majetkom štátu. Potom to prebrala Jednota, obchodná spoločnosť, ktorá mala v pivniciach  sklad liehovín a vôd, zároveň aj dobytok a poschodie budovy Palenčiarne bolo obývané rómskou rodinou v ktorej bol otec, prezývaný ,,slepý Jančo“ , ktorého ženu zabil elektický prúd na hornom dvore. On sa potom s rodinou odsťahoval do rómskej osady v Dlhom nad Cirochou. O budovu už nebol záujem a tak začala chátrať. V roku 1981 odkúpil pozemok spolu s Palenčiarňou môj starý otec, Štefan Kovaľ, ktorý inklinoval k histórii. Na tomto mieste postavil rodinný dom v ktorom zanechal pivnicu starej budovy a dodnes zachováva s rodinou tradíciu Palenčiarne.
Dnes je centrum Sniny zbúrané, ostalo pár rodinných domov v okolí železničnej stanice. Bývalá hlavná ulica je prestavaná na terajšie centrum. Všetky obchody,ktoré sa nachádzali v terajšom centre vlastnili židia a jeden z najväčších obchodov sa volal ,,Bužňa“ . Ostatné budovy boli pomenované podla ich majiteľov.

s1
Dom MUDr. Grabriela Hoffmanna, ktorý sa nachádza oproti dnešnému Lidlu.
« 1 z 13 »

Zdroj:
Zbierka rodiny Kovaľovej.