Okrem zápisu o oslobodení mesta Stará Ľubovňa v mestskej kronike z roku 1945 sa zachovali aj spomienky pána Štefana Lomnitzera, ktorý bol priamym účastníkom týchto udalostí. Jeho spomienky sú uložené v rámci Archívu Ľubovnianskeho múzea – hradu v Starej Ľubovni. Aj keď je to len stručná spomienka na príchod sovietskej armády do Starej Ľubovne, napriek tomu vhodne dopĺňa zápis z mestskej kroniky.

 

„Ráno 24. januára 1945 sa obyvatelia mesta pochádzali na námestie pred „Ratuš“ budovu Mestského úradu /bývalá budova /. V budove boli, v zápisnici uvedení, ruskí vojaci oblečení v bielych maskovacích plášťoch. Jeden z vojakov stál pred vchodom do budovy, ozbrojený. Ostatní boli v budove. Práve v uvedenej hodine vyšlo nemecké auto z bývalej meštianskej školy /v súčasnosti obchodná akadémia/ z brány s nemeckými vojakmi, ktorí v meste prenocovali. Keďže bol január, tuhý mráz, nemohli naštartovať auto. Smerovali dole z námestia smerom na Poprad. Keď to postrehol ruský vojak, stojací pred mestským úradom, začal strieľať. Nato Nemci reagovali tak, že nechali auto a ušli z námestia cez dvor celkom dozadu. Výstrelom, ruský vojak zmobilizoval ostatných, avšak sa im nepodarilo Nemcov nájsť.

Predpoludním v tento deň začala do mesta húfom vstupovať Červená armáda. Najprv išli dôstojníci v tankoch a autách. Cez rieku Poprad bol zničený drevený most, preto tanky prechádzali po ľade, jeden uviazol asi na 2 týždne v rieke Poprad, kým ho vytiahli. Popoludní prichádzali ďalší vojaci. Obyvatelia mesta ich pozývali do domov a hostili. Vojsko obsadilo všetky domy, pivnice, povaly /a všetko čo nebolo priviazané, zamknuté, všetko kradli/. Nespomínam si už presne, koľko dni pobudli v meste.“

 

Zdroj:

Archív Ľubovnianskeho múzea, prír. č. 2/2001.