V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl  počas vyučovania dejepisu.  Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie.  Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe.  Študenti  a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu.  Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša úryvok z kroniky obce Chlmec o živote obce počas druhej svetovej vojny.

Karina Kenderešová (Gymnázium armádneho generála Ludvika Svobodu, Humenné)

Obec Chlmec leží na styku Vihorlatu a Humenských vrchov v doline potoka Ptava. Od okresného mesta je vzdialené 7 km. Chlmec zapadá do regiónu Horný Zemplín a má približne 560 obyvateľov. Rozloha Chlmca je cca 791 ha. Vznik obce sa datuje podľa vzniku okolitých obcí Ptičie, Jasenova a Porúbky už od obdobia tureckých vpádov z rokov 1241-42, pretože kronika obce bola počas 2. svetovej vojny zničená. Názov obce sa menil podľa nárečia užívaného v obci a okolí. Obec bola pomenovaná podľa geografickej polohy a to ako Helemecz (v maďarčine), Chomec, neskoršie poslovenčený Chlmec. Odôvodnenie pomenovania obce je dvojaké. Prvý názov bol pôvodne podľa najvyššieho kopca Chom (821 m n. m.) Druhý názov Chlmec sa vysvetľuje ešte z čias vpádov Turkov na naše územie a to podľa geografickej polohy od slova chomút (čo je časť postroja pre konský výstroj podobajúci sa padajúcej kvapke vody elipsovite spojenej po obvode).
Život občanov obce Chlmec v medzivojnovom období zachytáva obecná kronika. Obsahuje veľmi cenné informácie,  ako sa darilo ľuďom, ktorí prežili útrapy vojny. Niektorí z nich boli zapojení v odboji, či už účasťou v partizánskych skupinách, alebo v ich podpore a pomoci.

Vypálenie Chlmca
Počas druhej svetovej vojny v dňoch 14. a 15. novembra 1944 boli obec Chlmec a Porúbka vypálené. Celý priebeh vypovedajú občania, ktorí túto udalosť prežili a bývali v Chlmci takto: Michal Hirjak, vtedajší richtár spomína: ,, Počas druhej svetovej vojny občania obce nevedeli čo ich čaká. V roku 1943 sa objavili v okolí obce Porúbky sovietskí partizáni parašutisti, ktorí v Porúbke zotrvali do 14. novembra 1944. Ich veliteľom bol Nikolajevič Michajrusenko. V jarnom období sa spojili s partizánskou skupinou Pavla Boroša, ktorá bola pomenovaná           ,,Veža”. Dňa 31. augusta 1944 prišiel do Porúbky podplukovník Sokolovský – krycie meno ,,Vogeľ” , s vojskom a dôstojníkmi, ktorí sa spojili s partizánmi pôsobiacimi v okolí. Od príchodu povstaleckých vojsk do 14. novembra 1944 sa v okolitých horách zdržiavali partizánske skupiny ,,Veža”, ,,Jastrib” a ,,Krivaň”. Občania okolitých dedín, hlavne Porúbky a Chlmca im pomáhali poskytovaním stravy.
V týždni pred 14. novembrom 1944 bola časť nemeckej armády ubytovaná v Ptíčom, časť na Podskalke. Ako obyčajne robievali, drancovali obyvateľov okolitých dedín pri presunoch. A tak prišli i do Chlmca. Skupina vojakov žiadali od obyvateľov dobytok a prasce pre ich kuchyňu. Vošli do dvora Michala Hirjaka, vtedajšieho richtára, aby im žiadaný dobytok a prasce z obce zabezpečil. Michal Hirjak býval na pravom brehu Ptavy, na hornom konci obce. O príchode fašistov sa dozvedeli partizáni, ktorí dvor Michala Hirjaka obkľúčili. Začala sa prestrelka. Dvoch nemeckých vojakov zastrelili, ostatných i poranených odviezli na ich voze do hôr nad Porúbku, kde mala partizánska skupina svoje stanovisko. Jeden zo zastrelených vojakov bol bratom veliteľa nemeckého vojska, ktoré malo svoje stanovište v Ptíčom. To dodalo podnet k vypáleniu obce Chlmec a Porúbka. Roznieslo sa, že všetkých chlapov z Porúbky a Chlmca majú postrieľať. Preto obyvateľstvo uteká do okolitých lesov, kde sa schováva. Robia si provizórne koliby a tam sú v zime takmer dva týždne. Fašisti prečesávali lesy, hľadali partizánov a našli i ukrytých ľudí, ktorým dali príkaz, aby sa vrátili do dediny. Keď príkaz nesplnia, budú postrieľaní. A tak sa vracajú domov netušiac, že o niekoľko hodín Porúbka a Chlmec budú v plameňoch. Obidve obce fašisti obsadili tankami. Rabovali hovädzí dobytok, ošipané i obilie, ktoré nakladali na nákladné vozy a odvážali. Mužov, ženy a deti vyhnali na lúku niže dedinky ku kultúrnemu domu s tým, že mužov postrieľajú. Niektorým ľuďom sa podarili újsť po Potokoch (tak sa nazýva čať lesného porastu okolo potoka smerom na západ k dedine Jasenov) do lesa. V obci v tom čase bývalo veľa ľudí, ktorí utekali pred fašistami a miestni obyvatelia ich uchýlili i s celými rodinami. Všetkých ľudí, ktorí boli sústredení na lúke pri kultúrnom dome nestreľali, ale naložili na autá a odvážali do mesta Humenné. V meste neboli zvlášť strážení, preto sa mnohím podarilo újsť. Mnohých mužov však odviekli do koncentračných táborov. Ľudia, ktorí ušli, postupne po čase sa vracajú domov, kde vidia spustošenú, vypálenú dedinu”.
Oslobodenie Chlmca a Porúbky
Juraj Demko – tajomník MNV od roku 1971 – 76 uvádza: ,,Ruské vojská prišli do našej dediny asi dva týždne potom, čo dedina bola vypálená. Oslobodenie obce Chlmca a Porúbky bolo 26. novembra 1944 v dopoludňajších hodinách 280.-tou Novorosijskou armádou, ktorej velil generál Latkou a generál Vedenín. Občania, ktorí boli ešte stále schovaní v lesoch i tí, ktorí boli evakuovaný sa sťahujú späť do rodnej, i keď vypálenej obce. Snažia sa opraviť čo sa dá, aby mali aspoň strechu nad hlavou. Bývajú v pivniciach, často iba rôznymi plechmi pozakrývanými. Mnoho občanov v tomto období vlastní zbraň. Pretože nemajú čo jesť, chodia do lesov na tajné poľovačky. Bol to jeden čiastočný zdroj obživy. Po roku 1945 obyvatelia zbrane odovzdali. Od oslobodenia sa naša obec začína zveľaďovať. Po niekoľko mesiacov obyvatelia dostávali od organizácie ,, URNA” cestou medzinárodného červeného kríža podporu. Dokonca dodali i kone a kravy. Na jar roku 1946 firma Santo a spol. z Prešova začala povojnovú výstavbu v obci.”

Zdroje:
Kronika obce Chlmec
Uverejnené s láskavým súhlasom samosprávy obce