Nižné Ružbachy (okres Stará Ľubovňa) je dedina ležiaca 13 kilometrov od mesta Stará Ľubovňa. V čase Slovenskej republiky dedina patrila pod Obvodný notariát v Podolínci. V roku 1940 mali 739 obyvateľov. Dňa 15. septembra 1945 sa Dr. Rudolf Mrlian, prednosta V. odboru Povereníctva Slovenskej národnej rady pre informácie v Bratislave, obrátil na Okresný národný výbor v Starej Ľubovni so žiadosťou o vypracovanie kroník Miestnych národných výborov v obvode pri príležitosti tvorby publikácie Slovenská dedina v národnom povstaní. Jednotlivé obce mali vypracovať kroniky národného boja podľa tejto schémy: 1. Dedina v ilegalite /tlač, rozhlas, ilegálne organizácie a pod./, 2. Dedina v povstaní /národné výbory, povstalci/, 3. Pomoc dedín armáde a povstalcom za povstania, 4. Pomoc partizánom za nemeckej okupácie, 5. Utrpenie dediny za nemeckej okupácie, 6. Škody a straty, 7. Zhodnotenie a význam. Väčšina obcí dané kroniky nedodala alebo sa jednoducho tieto kroniky nezachovali. Podarilo sa nám však v archívnom materiály nájsť krátku informáciu o ilegálnom odboji, partizánskej činnosti a prechode červenej armády cez obec Nižné Ružbachy. Keďže k tejto oblasti je len veľmi málo informácií, tento materiál by mal poslúžiť na rozšírenie poznatkov a čiastočne na objasnenie a priblíženie situácie v tejto severnej časti Slovenska. Napriek tomu, že vetná skladba a štylizácia zápisu je niekedy ťažkopádna a chaotická, nechali sme pre lepšiu autentickosť pôvodný text a upravili sme len základné gramatické chyby.

„Podzemná politická činnosť, ako i partizánska, alebo povstalecká činnosť v našej obci vo väčšom merítku nebola organizovaná, lebo obec je čisto roľnícka, ktorá bola úplne zapojená do žatevných prác. Iní pracovníci, ktorí by sa boli zvlášť zapojili do menovanej činnosti boli t. č. u vojska.
Menovaná činnosť sa obmedzila iba na horlivú politickú pôsobnosť medzi ľudom, v čom vynikol Tomáš Lopatovský a Ján Hohol, čím informovali našich obyvateľov o nastávajúcom obrate a tým obyvateľstvo s napnutím, pri práci na poli sledovalo vývin udalostí s uspokojením. V tom čase už boli niektorí naši obyvatelia ako vojaci ČSA zosadení pri Banskej Bystrici, ako Anton Valigurský, Tomáš Koneval, Andrej Babiarčík, Andrej Roman, Florián Sčensný, z ktorých Andrej Babiarčík, Anton Valigurský a Florián Sčensný dostali sa do zajatia Nemcov. Zo zajatia prvý sa vyslobodil A. Valigurský na mnohé prosby manželky a dobrodania úradov obce.
Pre zamedzenie postupov Nemcov vo smere od St. Ľubovne na Podolínec, pričinením sa p. J. Engleta, vedúceho prác u tunela, bol niektorými robotníkmi vyhodený most „Pred Šmigrundom“.
V našom okolí nestrhli sa boje s Nemcami, lebo tu nebolo dosť ozbrojených skupín povstaleckých, preto po väčšom zásahu Nemcov ostali sme zase pod kontrolou a v sfére nemeckej armády až do príchodu RA dňa 25. januára 1945.
V čase od 29. aug. 1944 do oslobodenia našej obce RA naša obec sledovala každý pohyb Nemcov a podporovala partizánov v zásobovaní potravinami, šatstvom, v prenocovaná partizánov, v ukrývaní ich skupín, v zásobovaní finančne, v konaní spravodajskej služby, v poskytovaní špeciálnych máp štábu v čom sa zaslúžili: Andrej Soltišík, Jozef Roman, Ján Rybák, Ján Soltišík, ako aj mnohí iní v menšom merítku.
Pri približujúcom sa fronte k našej obci, vediac že chlapi, ktorých Nemci so sebou chceli stiahnuť, jedine sa uchránia v našich lesoch, kde každý chodník je nám dobre známy a vediac, že Nemci sa neopovážia hlbšie vniknúť do lesov, aby mohli ľahšie ustúpiť, pred veľkým náporom RA uchýlili sa i s koňmi a dobytkom už niekoľko dni napred do lesov, kde prekonávali sme zimy a zásobovanie ako seba tak statkov pre najväčších ťažkostiach i v paľbe a za obsadenia obce Nemcami. Nik z obyvateľov nepodporoval Nemcov, iba keď si niečo so zbraňou v ruke od bezbranných žien, starcov a detí, ktoré ostali v obci vymohli.
Veľký obrat však nastal 25. jan. 1945, kedy všetko obyvateľstvo obce sa zišlo pozerať na škody zapríčinené Nemcami a RA privítať prácou pri cestách  mostoch čím usnadnili RA postup  „na Berlín“.
Cez frontu odvlečení boli siedmi cigáni, z ktorých sa doposiaľ nevrátil Frant. Dunka.
Škoda zapríčinená prechodom fronty presahuje 1,500.000 K (jeden milión päťstotisíc korún).

V Nižných Ružbachoch, 15. okt. 1945“

 

Zdroj:

Štátny archív v Levoči, pobočka Stará Ľubovňa, fond Okresný Národný Výbor, šk. 27, č. 547/45 prez.