Vytlačenie ruských vojsk na severnú stranu Karpát v prvej polovici decembra 1914 ani zďaleka neprinieslo upokojenie situácie, pretože línia frontu sa stabilizovala v bezprostrednom susedstve vnútroštátnych hraníc Uhorska a Haliče (dnešná slovensko-poľská hranica). Mestá ako Bardejov, Svidník či Medzilaborce sa od druhej polovice decembra 1914 stali dôležitými logistickými centrami  v bezprostrednom tyle karpatského frontu. Sústreďovali  sa v nich záložné jednotky a doplňovacie pochodové prápory, vojenské zásoby a materiál, poľné lazarety ako aj tranzitné zhromaždiská zajatcov. Každodenný život v prifrontovej zóne zachytáva kronika 1. honvédskeho husárskeho pluku. (Budapesti 1. honvéd huszárezred. Doplňovací obvod – Budapešť a okolie. Národnostné zloženie pluku v roku 1914: 91% Maďari, 9% ostatné národnosti monarchie. Na konci decembra 1914 bol 1. honvédsky husársky pluk 5. honvédskej jazdeckej divízie podriadený III. armádnemu zboru 3. armády). Príslušníci tohto pluku sa na konci decembra 1914 pohybovali v priestore Duklianskeho priesmyku:

„23. december 1914.  Náš pluk spolu s guľometným oddielom je dislokovaný v mestečku Dukla na haličskej strane hranice. Vyčlenené eskadróny sa nachádzajú v blízkosti prvej línie. Celý deň prší, fúka studený vietor a všade je more blata. K pluku sa pripojil poručík Miltiades, ktorý sa po vyliečení vrátil na front. Naopak kvôli ochoreniu nás opustil kapitán Rakovský, ktorý bol odoslaný do lazaretu v Medzilaborciach.

24. december 1914. Mestečko Dukla je po celý deň vystavené nepriateľskej delostreleckej paľbe. Každú štvrťhodinu naň dopadá niekoľko delostreleckých granátov. Príslušníci pluku si Vianočné sviatky pripomenuli individuálne zapálením sviečok. Každý myslel na svojich blízkych, ktorých zanechal doma. Žiadne oslavy sa nekonali, hoci by nebol problém zadovážiť si vianočné stromčeky. Všade okolo nás sa totiž rozprestierajú smrekové a borovicové lesy. Nemáme núdzu ani o darčeky. Tie pravidelne a v hojnom počte dostávame od Rusov v podobe explodujúcich šrapnelov a vybuchujúcich delostreleckých granátov.

25. december 1914. Pluk opúšťa mestečko Dukla a presúva sa na juh do obce Trzciana. Celý deň je pochmúrne počasie, niekoľkokrát prší.

26. december 1914. Presun pluku pokračuje ďalej smerom na Dukliansky priesmyk. Obec Trzciana opúšťame o 6. hodine ráno, o 8. hodine prekračujeme hranicu medzi Haličou a Uhorskom a na poludnie  o 12. hodine prichádzame do mestečka Svidník. Po zotmení o 18. hodine sa k pluku pripájajú aj vyčlenené eskadróny a v plnej zostave sa presúvame zo Svidníka do obce Hrabovčík, kde nocujeme.

27. december 1914. Ráno o 8. hodine pluk vyráža na pochod z Hrabovčíka a cez Svidník a obec Nižná Polianka prichádza o 15. hodine do mestečka Zborov. Celý deň husto prší, podvečer začína snežiť.

28. december 1914. V priebehu noci husto snežilo a ráno sa Zborov a okolitá krajina nachádzajú pod bielym príkrovom čerstvého snehu. Pluk ostáva v mestečku a naši husári aj so svojimi koňmi oddychujú. Výnimku predstavuje nadporučík Elek, ktorý spolu s 50 jazdcami dostal za úlohu preskúmať priechodnosť cesty Zborov – Stebník – Blechnarka – Wysowa Zdroj – Hanczowa. Na pochod vyrazili už o 6. hodine ráno. Popoludní o 14. hodine do Zborova dorazil štáb III. armádneho zboru, ktorý sa však nemal kde usídliť. Náš pluk preto uvoľnil priestory v ktorých bol ubytovaný a presunul sa do susednej obce Chmeľová.

29. december 1914.  Oddych v Chmeľovej je využitý na podkutie koní a na opravu výstroje a výzbroje. K tomuto dňu náš pluk disponuje iba 192 bojaschopnými jazdcami a jeho početný stav tak ani zďaleka nezodpovedá predpísaným tabuľkovým počtom. Množstvo husárov v dôsledku nedostatku proviantu a zlého stravovania trpí žalúdočnými problémami. V dôsledku počasia a presunov máme veľa chorých, ktorí sú nachladení. Plukovný lekár doktor Takács odoslal do lazaretu v Prešove dvoch chorých dôstojníkov – nadporučíka Zenka a poručíka Miskolcziho. V pluku máme aj 49 ťažko chorých koní, ktoré sme dočasne ustajnili v miestnom kostole v Chmeľovej. Neskôr popoludní ich pod velením kapitána Hetza odosielame do obce Bardejovská Dlhá Lúka. Tam fasujeme strelivo a náš guľometný oddiel dostáva plný povoz munície. V tento deň sú  na základe rozkazu divízneho veliteľstva vyznamenaní za svoje bojové zásluhy traja príslušníci pluku. Práporčík Katona dostáva striebornú medailu za statočnosť I. triedy a desiatnik Mudriš s nosičom ranených Griererom dostávajú striebornú medailu za statočnosť II. triedy“.

Zdroje:

Kolektív autorov: A M.Kir. Budapesti 1. Honvédhuszárezred Tortenete 1869 – 1918, Budapest: Stádium Sajtóvállalat Részvénytársaság, 1927