Na konci roku 1914  bola celá Európa  popretínaná líniami frontov, rozbrázdená zákopmi a rozdelená nekonečnými radmi prekážok z ostnatého drôtu. Generáli aj politici znepriatelených mocností si po prvých mesiacoch krvavých bojov uvedomili, že namiesto rýchlej a víťaznej vojny uviazli v konflikte, ktorého plamene zachvátili celý svet.  Z ich pôvodných sľubov, že víťazstvo dosiahnu skôr ako opadá lístie zo stromov, si radoví vojaci robili už len posmešky. V predvečer vianočných sviatkov v roku 1914 milióny mužov v uniformách rôznych európskych armád stáli proti sebe v zablatených a zasnežených zákopoch a spomínali na svoje domovy a svojich blízkych.

V tomto období sa línia frontu dotýkala územia súčasnej Slovenskej republiky a prebiehala popri hlavnom hrebeni Karpát od sedla nad obcou Nižná Polianka (okres Bardejov) cez Dukliansky priesmyk až k Lupkovskému priesmyku.  V zamrznutých zákopoch na zaviatych výšinách a uprostred zasnežených karpatských lesov stáli proti sebe  desiatky tisíc rakúsko-uhorských a ruských vojakov.  Počas svojich vianočných sviatkov  dúfali, že nájdu aspoň chvíľu pokoja, ale neúprosná realita vojny bola iná. Vojaci po oboch stranách frontu nemali veľa príležitosti osláviť Vianoce a aspoň na chvíľu si pripomenúť atmosféru sviatkov pokoja a mieru. Väčšie šťastie mali ich veliaci dôstojníci, ktorí sa nachádzali  hlbšie v tyle.

V Bardejove sa od polovice decembra 1914 do konca januára 1915 nachádzalo veliteľstvo rakúsko-uhorskej 3. armády, ktorá držala karpatský front na úseku dnešných slovensko-poľských hraníc.  Veliteľ tejto armády generál pechoty Svetozár Boroevič a jeho štáb oslávili Vianoce v priestoroch svojho veliteľstva, ktoré sa nachádzalo v bardejovskom hoteli „Hungária“ (po vzniku Československa premenovaný na hotel „Republika“). V článku riaditeľa Šarišského múzea F.Guteka, ktorý bol zverejnený  v Bardejovských novostiach sa uvádza:

„Generál Svetozár Boroevič bol počas 44 dní svojho bardejovského pobytu ubytovaný, podobne ako predtým ruský generál Brusilov, na rímskokatolíckej fare. Počas Vianoc pripravilo rakúsko-uhorské vojenské veliteľstvo vo veľkej dvorane hotela Hungária  vianočnú slávnosť. Na slávnosti zaspieval príležitostný spevácky zbor s veľkým nadšením krásnu melódiu Stille Nacht, heilige Nacht (Tichá noc, svätá noc). Zhromaždená spoločnosť sa dobre zabávala, a to i napriek tomu, že zvonku, z niekoľkokilometrovej diaľky, bolo počuť silnú delostreleckú kanonádu, od ktorej rinčali všetky okná slávnostnej dvorany. Delá neodbytne pripomínali, že mesto Bardejov práve prežíva v rámci tejto vojny svoje najkritickejšie dni. V dvorane, pod skvelo ozdobeným obrovským vianočným stromom stál Betlehem, skupina akvarelových postáv v drevenej skrinke s rozmermi 108 x 82 x 38 cm, ktorú namaľoval Richard Assmann, umelecký maliar a ilustrátor nemeckého obrázkového časopisu Leipziger Illustrierte Zeitung.

Tento tzv. Boroevičov Betlehem sa neskôr dostal do Šarišského múzea prostredníctvom bardejovského rímskokatolíckeho farára a zároveň správcu múzea, Gejzu Žebráckeho, ktorému ho daroval generál Boroevič pri svojom odchode z Bardejova. Betlehem sa stal známym z početnej literatúry o Svetovej vojne a dnes predstavuje v zbierkovom fonde Šarišského múzea jeden z najvýznamnejších exponátov obdobia 1. svetovej vojny. Od pamätných Vianoc 1914 a spomínanej slávnosti s Betlehemom sa datuje zrod vzájomnej úcty a zdá sa, že aj úprimného priateľstva generála Boroeviča a bardejovského rímskokatolíckeho farára Gejzu Žebráckeho. Dokumentujú to tri korešpondenčné karty, zachované v Šarišskom múzeu, ktoré poslal generál Boroevič do Bardejova koncom roku 1915, v roku 1917 a v októbri 1918“.

Zdroje:

František Gutek: Bardejovský Betlehem z roku 1914.

http://www.muzeumbardejov.sk/vystavy/betlehem.htm