V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl počas vyučovania dejepisu. Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie. Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe. Študenti a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu. Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša úryvok z kroniky obce Ptičie o období prvej svetovej vojny.

Ivona Žinčáková (Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

Obec Ptičie leží po severozápadnými výbežkami Vihorlatu, v nadmorskej výške okolo 226m. Obec Ptičie leží v malebnom údolí potoka Ptavka a od okresného mesta Humenné ju delí 5 km. Na juhovýchode obce sa vypína mohutný vrch Vihorlat a v jej sú ŠTP (Štátne prírodné rezervácie) Sokol a Humenská. Obcou Ptičie preteká potok Ptavka. Dnešný príspevok  je úryvkom z kroniky obce Ptičie z obdobia prvej svetovej vojny.

 

 

Prvá svetová vojna:

Medzi veľké tragédie 20. storočia nesporne patria dve veľké svetové vojny, ktoré zapríčinili utrpenie a smrť miliónov obyvateľov najmä Európy. Tieto nešťastia sa nevyhli ani obyvateľom obce Ptičie. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 aj z obce Ptičie museli narukovať na vojnu títo mladí muži: Ján Molokáč, Jozef Behún, Michal Behún, Fedor Petrík, Martin Džubák, Štefan Hrindák, Ján Balaščík, Ján Babinec, Michal Antoni, Juraj Hivko, Pavol Ročňák, Jozef Mastiľák(Bodejko), Štefan Mastiľák( Behunov), Gregor Matov (Hrecha). Poslední traja boli na fronte v Taliansku. Každý z nich odchádzal s neistotou. Nevedel, či sa ešte niekedy vráti alebo ho postihne krutá smrť. Smrť bola istejšia ako život. Menovaní vojaci boli roztrúsení po celej Európe. Časť z nich bola zabitá a mnoho ich padlo do zajatia v Rusku. Ako obeť vo vojne padli aj títo mladí muži o obce Ptičie: Ján Molokáč, Jozef Behún, Michal Behún, Fedor Petrík, Štefan Cukrovaný, Saňák, Štefan Hrindák a Martin Džubák(padol v Humennom). Do ruského zajatia padli: Ján Balaščík, Ján Babinec, Michal Antoni, Juraj Hivko, Pavol Ročňák, Jozef Mastiľák a Štefan Čorný.

Ostatní občania prežívali hrôzy a útrapy vojny doma. Žili ako sa žiť dalo. Potrava sa míňala, hrozil hlad. Mnoho ľudí z Ptičieho chodievalo za obilím až za Trebišov. Aj soli nebolo. Takto chodievali aj za soľou do Solivaru pri Prešove a k Vranovu. Do Vranova bolo bližšie ale soľ bola nekvalitná. Bola to tehlovočervená zmes rozličných primiešaním. Núdza donútila používať aj takúto soľ. Kedže život bol ťažký, vyskytli sa aj rozličné choroby. Najmä ovčie kiahne usmrtili mnoho obyvateľov obce Ptičie. V roku 1914 prišlo ruslé vojsko do Humenného a odtiaľ aj do obce Ptičie. V obci boli vojaci 36 hodín a potom odišli preč. Boli to Kozáci. Tých 36 hodín pobytu v obci sa zdržiavali vo farskej budove. Kostol nechali nedotknutý. Vo vojenskom čase spravovali obec Michal Lancoš, Juraj Mastiľák (Mičákov) i Matrin Rada. I keď ľudia mali penaze, predsa nebolo čo kúpiť. Šiat nebolo a obuv bola iba s drevenými podrážkami (tzv. dreváčky). Vo vojnovom období boli aj rekviračky, čiže úradné vyberanie potravín pre vojsko. (KOP, s. 37)

 

Zdroje:

Kronika obce Ptičie (uverejnené s láskavým súhlasom samosprávy obce).