V rámci popularizácie regionálnych dejín sme sa rozhodli dať priestor na na našom webe príspevkom, ktoré vypracovali študenti stredných škôl  počas vyučovania dejepisu.  Je veľmi dôležité priviesť študentov k regionálnej histórii, aby si formovali vzťah k vlastnému regiónu. V duchu stratégie  rozvoja tohto webu chceme osloviť učiteľov dejepisu, aby v rámci vyučovania viedli študentov k poznávaniu regionálnej histórie.  Praktickým výsledkom by mohli byť študentské projekty, ktoré by sa pravidelne uverejňovali na tomto webe.  Študenti  a učitelia by tak prispeli k masívnemu budovaniu databázy informácii o histórii svojho regiónu.  Študentské práce budú redakčne upravené našimi editormi. Dnešný príspevok prináša spomienky Petra Greňa, rodáka z obce Chmeľová v okrese Bardejov na obdobie druhej svetovej vojny. Spomienky spracovala Miriam Sabanošová.

Miriam Sabanošová (Gymnázium armádneho generála L. Svobodu, Humenné)

…. Ja som  chodil do Zborova, a keď prišli Nemci, pozatvárali školy a v nich bývali. No tu u nás v Chmeľovej sa len zastavili, prechádzalo tade elitné vojsko,  bol tu strašný hluk, tanky,… Nedalo sa s kravami ani na pašu výjsť . Pod Becherovom zastavili a čakali na noc aby mohli zaútočiť . Čakali, no zrazu z poľskej strany uvideli prilietať malé prieskumné lietadlo a začali doňho strieľať. Lietadlo sa otočilo a chcelo sa vrátiť no jeden náboj ho trafil a lietadlo pristalo na lúke. Vtedy tam môj ujo oral pole. Lietadlo nebolo veľmi poškodené , len mu prestrelili palivovú nádrž. Pilot toho lietadla si od uja vypýtal sekeru a nakoniec sa mu podarilo zatĺcť tú dieru v nádrži. Potom lietadlo naštartovalo a odletelo naspäť do Poľska. Potom sa začala vojna.

*

….Raz v noci, bolo počuť strašný hluk, no nie boje. Kamarát mi hovorí : „Počul si  to ? “ Okná drnčali… To Nemci vyhadzovali do vzduchu telefónne stĺpy. Chceli odpojiť od telefónov pohraničné kasárne v Becherove . Išli sme sa vonku pozrieť. Keď sme prešli k mostu – bolo tam rázcestie. Zišli sme k brehu rieky a tam bola zaparkovaná asi 2 – 3.5 m dlhá loďka. Boli v nej celty a nejaké papiere. Keďže sme tam žiadnych Nemcov nevideli naskočili sme do loďky a chvíľu sme sa v nej zviezli po rieke A potom sme ju nechali zaparkovanú pri brehu. Pamätám si, že potom nás môj otec našiel, keď sme sa vracali domov a hneval sa na nás, lebo Nemci nám mohli ublížiť…

*

…. Keď prišiel L. Svoboda s vojskom do Chmeľovej (neoslobodil ju lebo v Chmeľovej sa nebojovalo) niekto zvolal „ Zdrastvujte ! “ no L. Svoboda ho opravil : „Nie Zdrastvujte, ale Sláva Isusu Christu ! Svojim priateľským postojom si nás všetkých získal. Osobne som ho videl ešte raz, keď boli slávnosti na Dukle, asi v 50. rokoch. Bol blízko mňa a dokonca som si ho aj odfotil.“

*

…. V tej dobe sme toho veľa nemali. Ale čo nám ,chlapcom, najviac chýbalo, boli poriadne lyže – potrebovali sme do nich remienky . V našej dedine bola šopa a v nej mali Nemci sklad rozličných vecí.. Boli sme zvedaví čo všetko tam je, tak sme sa tam prešmykli. Dostali sme sa tam cez sypanec ktorý bol hneď vedľa, lebo sme ho poznali . Našli sme tam remienky z výstroja ruských vojakov, tie sme si zobrali a takisto aj nejaké iné veci, ktoré tam boli. Zrazu sme počuli prichádzať Nemcov. Skryli sme sa tam za také laty. Nemci vošli dnu,  chvíľu počúvali, a potom našťastie skonštatovali  : „Das Kinder“ (deti) a odišli. Veci sme skryli do už spomínaného sypanca a postupne sme chceli tie veci priniesť domov. No niekto z dediny nás asi videl,   lebo tie veci zo sypanca nám niekto ukradol. Ale tie remienky nám ostali .

*

….V čase vojny sa Chmeľová rozvíjala, lebo Nemci tu mali rôzne sklady,opravovne áut, tankov …V jednom zo skladov mali liehoviny. Pred Vianocami to čapovali do menších súdkov, kládli do saní a vytiahli hore kopcom so saňami. Potom to odvážali preč. My sme sa k tým sudom prešmykli cez laty. No aby sme vyšli na sud, zobrali sme rebrík . Bola tam hadica cez ktorú sa tá pálenka ťahala . Po chvíli sa nám to podarilo a začal tiecť syfón. Začali sme ju čapovať do fliaš, no zrazu kamarát ktorý strážil pred skladom zakričal : „Nemci idú !“ Chceli sme rýchlo újsť, lenže sme nevedeli  zatvoriť ten sud. Nemci už prichádzali. Ale do skladu neprišli, boli len na obhliadke. No pre istotu sme radšej ušli, ten sud sme nechali tak a pálenka ďalej tiekla.. Potom sme sa skryli za strom, ktorý bol trochu ďalej, aby sme zistili či si tú tečúcu pálenku Nemci všimli. A veruže všimli. Okolo skladu sa začal topiť sneh a keď sa Nemci vracali naspäť okolo skladu, bola tam už veľká mláka pálenky … Nemeckí vojaci začali strašne zúriť a nás hriala myšlienka, že sme prešli Nemcom cez rozum. Len tej pálenky nám bolo ľúto.

Zdroj:

Spomienky Petra Greňa, zaznamenala Miriam Sabanošová  v septembri 2013.